Priznám sa, k tomuto filmu som prechovával isté predsudky. Predsa len je v poslednom čase filmov s tematikou rasizmu ako maku, pričom väčšinou sa jedná iba o jednostranné vyplakávanie o tom, ako to má menšina vo svete väčšiny ťažké. Samozrejme, nesmie chýbať veľká dávka patetizmu a nátlakovej sentimentálnosti, len aby divák uronil nejakú tú slzičku. To však nie je tento prípad, pretože film Green Book je hravý, nekonvenčný a hlavne zábavný. Peter Farrelly vlastne od Blbého a blbšieho (1994) nič tak extrémne dobré ani zaujímavé nenatočil, väčšinou sa utápal v priemernosti, no týmto počinom je opäť v hre.

Yorgos Lanthimos je veľmi zvláštny režisér, no aj napriek tomu si ma jeho filmy vždy získajú. A tak nečudo, že už od celosvetovej premiéry, ktorá bola 30. augusta 2018 na Benátskom filmovom festivale, netrpezlivo čakám na ďalší prírastok tohto autora. A musím priznať, že som milo prekvapený. Favoritka síce nie je tak bizarná, ako tomu bolo povedzme pri Zabití posvätného jeleňa (2017), má však potenciál nadchnúť diváka v iných smeroch – hlavne svojím okom. Ide totiž o opulentnú, vyčačkanú filmovú zábavu, pričom sa ale nezabudlo ani na obsahovú stránku. Tá zase núti diváka aj trošku porozmýšľať. Rozhodne teda nejde iba o nádheru pre nádheru, ale o film, ktorý v sebe skrýva aj racionálne jadro a peknú pointu.

Peter Bebjak, momentálne jeden z najznámejších slovenských režisérov, si tentokrát zobral na paškál tajomný a mysteriózny námet miznutia ľudí v pohorí Tribeč. Ako predlohu použil knihu, ktorej autorom je známy slovenský spisovateľ Jozef Karika. Peter Bebjak nie je žiadny začiatočník a na konte má filmy ako Čiara, Čistič či Zlo.

Bol raz jeden japonský strýco Kishiro Yukito z Tokia a už ako šarvanec pozeral kreslenky- anime, najmä sa teda vyžíval v mechwarioroch.  Ešte ako tínedžer začal kresliť mangu a stvoril cyborgskú vraždiacu bábiku dľa gréckej báje o Pygmaliónovi, sochárovi, čo svojou láskou oživil svoje dokonalé dielo – sochu Galatei (jap. Alita- Gally). Potom prišiel nejaký James Cameron-ovie a povedal si: „No tak, točil som Terminátora a vôbec, samé kasové trháky, japonské sci-fi dám so zavretými očami...“ Asi veľa čítal komiksy a aj nipponskú mangu, pretože si v roku 2000 „požičal“ spomínaný motív G-Allity do hraného seriálu s Jessicou Albou nazvaného Dark Angel. Skoro dve dekády mu trvalo, kým urobil scenár, prípravy a dostal práva na skutočnú mangu s Alitou. Dokonca ich vyfúkol Guillermovi del Torro (Hellboy, Faunov labyrint, Podoba vody). A sakra, Cameron mu aspoň mal pustiť réžiu, keď si „v najlepšom odskočil“ k Avatarovi 2. Nie, on tam posadí Rodrigueza, „zmäknutého krvavého kráľa, toho od Tarantina“ a natočia z toho Spy Kids. Ale pekne po poriadku.

Do kín prišiel nový film dánskeho psychopata a mimochodom i režiséra Larsa Vona Triera! Snáď ani nemá zmysel pokračovať v písaní recenzie, lebo v tomto prípade existujú iba dva protipólne názory. Buď ho milujete, pretože tento človek má odvahu točiť filmy ako nikto iný, napríklad sociálnokritický muzikál s Bjork, trilógiu, ktorá má kulisy nakreslené kriedou na zemi (Dogville, 2003, Manderlay, 2005, tretí diel zatiaľ v nedohľadne) alebo práve najnovší Jack stavia dom, pri ktorého premiére sa diváci v Cannes hromadne dvíhali a takmer dáviac znechutením utekali z kina. Alebo ho presne pre toto neznášate, lebo nastavuje zrkadlo zvrátenej dobe a prefabrikovaným neinovatívnym filmom robeným len kvôli zisku a vypočítavému uznaniu. Ja mu to však už od jeho režisérskych počiatkov, kedy ešte nebol masovo známy, žeriem i s navijakom.

"Laurie Strode: Veríte v bubákov?

Martin: Verím v Michaela Myersa, šialeného masového vraha, ale v bubáka? Nie.

Laurie Strode: Dobre, ale mali by ste začať."

Tretie pokračovanie a zároveň vyvrcholenie trilógie s úplne inak pojatým konceptom superhrdinov je tu pod názvom Sklenený. Režisérskeho kresla a scenára sa opäť ujal majster dejových zvratov M. Night Shyamalan. Shyamalan na chvíľu (skoro 10 rokov) stratil svoju predošlú formu, no v roku 2015 sa do nej vrátil filmom Na návšteve a v roku 2016 mali diváci možnosť vidieť napínavé druhé pokračovanie z tejto trilógie s názvom Rozpoltený. Prvým dielom bol prelomový film z roku 2000 pod názvom Vyvolený. 19 rokov čakania na vyvrcholenie sa práve skončilo a otázkou zostáva, či sa toto čakanie oplatilo. Odpoveď nájdete v recenzii.

Severské kriminálky jsou v posledních letech hodně v trendu. A to ať již se jedná o ty knižní, nebo jejich filmové protiváhy. Knižní série Oddělení Q Jussi Adler-Olsena pak patří k těm u nás vůbec nejpopulárnějším. Její filmové adaptace se již dočkaly tří úspěšných pokračování, na které se nyní v kinech bude pokoušet navázat čtvrtý díl, který detektivy z oddělení odložených a nevyřešených případů postaví proti dekády trvající konspiraci na pozadí případu několika zavražděných jedinců, zazděných v bytu v Kodani. 

Knižní dobrodružná série pro mladistvé s názvem Kroniky hladových měst se těší především v zahraničí slušné popularitě. Před lety pak vyšla tahle série i u nás a nyní do kin vstupuje její filmová adaptace, na kterou z pozice producenta a scénáristy dohlížel Peter Jackson, který projekt začal připravovat už v roce 2009. Od této novinky se tedy čekaly velké věci. Dokázal ovšem film v režii debutanta Christiana Riverse zaujmout? 

Predátor: Evolúcia alebo ako potopiť 30 rokov budovanú vesmírnu ságu o druhom najznámejšom xenomorphovi v 108 minútach. Keby bol vesmír človek sledujúci najnovší zárez do predátorského univerza, hlboko by zaplakal a vyronil nejakú novú čiernu dieru. Rok 2017, Ridley Scott kolosálne sfušoval ságu o Votrelcovi tragicky vtipným Covenantom (ten oplýva nechcene groteskne vtipnými scénami, ako sú pošmyknutia sa na krvi, odstrelenie lode brokovnicou, flauta či záverečné poletovanie a mišmaš s účesom). Rok 2018, Shane Black, ktorý v prvom Predátorovi stihol pred smrťou zo seba vypotiť vtip o veľkej vagíne, sa chopil réžie po Nimródovi Antalovi.  A opäť zo seba vyprodukoval namiesto filmu slušne povedané vtip o veľkej vagíne. Ha! Teraz aspoň fanúšikovia ocenia jeho Predátorov (2010). Ono teraz mu vlastne budem krivdiť, lebo Shane od Kiss Kiss Bang Bang (2005) nenatočil dobrý film a i úvodné trailery vyzerali slabšie ako reklama na prací prášok. Takže vlastne očakávať niečo od filmu, ktorý sa od začiatku prezentoval ako béčková sr...anda, bolo krajne naivné. Nádej zomiera posledná, v tomto prípade to však neplatí, a tak som schladil vaše očakávania rovno v úvode, a zároveň ušporil vzácny čas, ktorý môžete namiesto sledovania tohto filmu stráviť rozumnejšie. Napríklad dvojhodinovým pozeraním do krbu na horiaci oheň alebo na mŕtvu mumifikovanú muchu na okne.