Začnime netradične totálnym výkričníkom! Prvá polhodina je nepretržitý „facepalm“ pred očami a vážne som rozmýšľal nad tým, že sa momentálne pozerám na najhorší film tohtoročnej kinosezóny. Odísť z kina ešte nikdy nebolo také lákavé. Síce neuvidíte zlaté prasiatko, ale vozík s jarmočnými atrakciami naprieč hororovým parkom sa postupne odbrzdí a odpúta od tragických dialógov a hereckých výkonov, ktoré urážajú aj inteligenciu šimpanza po lobotómii.
Osudu neunikneš (Prekliate dedičstvo, 2018)
Opäť sa nám v rámci hororového žánru urodilo niečo nápadité a originálne. V prípade Prekliateho dedičstva rozhodne ide o svieži vánok do plachiet všetkým fanúšikom hororu, ktorý je jasným dôkazom, že i s menším rozpočtom je možné robiť veľkú muziku. Nečakajte preto žiadnu klasickú duchárinu v štýle Jamesa Wana, kde hrajú hlavnú úlohu ľakačky a všakovakí bubáci. Napätie, dusno a hororová atmosféra sa v tomto prípade budujú na inom princípe.
Pravda je niekedy vrtkavá (Pátranie, 2018)
Film Pátranie mal svoju premiéru už na festivale Sundance a momentálne ho nájdete aj v slovenských kinách. Ide o prvý celovečerný film režiséra Aneesha Chaganty, ktorý napísal aj scenár. Pátranie zaujme v prvom rade tým, že sa celé odohráva len na smartfónových a počítačových obrazovkách. Tohto experimentu sa však netreba báť, diváka v kine čaká napínavá dráma.
Je dôležité zobrať svoj osud do vlastných rúk (Mária Magdaléna, 2018)
Natočiť v dnešnej dobe film s náboženskou tematikou, ktorý neurazí ani veriacich, ani neveriacich, je naozaj veľmi náročné. Režisér Garth Davis si teda vzal na svoje plecia neľahkú úlohu, no za výsledok sa veru nemusí vôbec hanbiť. Zámer natočiť predovšetkým duchovný a nie náboženský film sa mu vydaril nadmieru dobre. Dokonca by som povedal, že svojou romantickou časťou film prekonal očakávania. Hlavní účinkujúci aktéri Joaquin Phoenix (Ježiš) a Rooney Mara (Mária Magdaléna) sa totiž do seba zaľúbili a po skončení natáčania začali spolu tvoriť pár.
Monštrum s chápadlami, ktoré útočí i na nejaponské školáčky (Slender Man, 2018)
Na sfilmovanie jednej z najznámejších hororových urban legiend dnešnej doby som sa naozaj tešil. Trailer zvládol patrične navnadiť a môj index očakávania kvalitného hororu bol vysoký. Ako som však s pribúdajúcimi minútami sledoval plátno, index povážlivo klesol až na bod mrazu, čo zase v tropickom lete nemusí byť na škodu. Ale nepredbiehajme a poďme schladiť vaše očakávania. Alebo nabudiť – záleží na tom, ako veľmi obľubujete béčkové tínedžerské horory.
Sila vôle preverená prírodným živlom (Kým prišla búrka, 2018)
Vôbec sa nečudujem, že celý štáb aj s hercami počas natáčania postihla morská choroba – oceán, oceán, všade len samý oceán a pevnina v nedohľadne. Väčšina filmu Kým prišla búrka sa točila na mori. Réžie sa ujal Baltasar Kormákur, ktorému téma boja človeka s prírodou sedí, pričom hádam najlepšie sa v tomto smere predviedol filmom Everest (2015). A preto, aj keď som od filmu nečakal nič prevratné, fakt, že sa réžie chopil práve Kormákur, sľuboval aspoň výborné dramatické scény boja s drsnou matkou prírodou. Výsledok však mierne zaostal za očakávaním.
Padá sniežik padá, ej ale som rada. Už je biely sad, ej ale som rád. (Pablo Escobar: Nenávidený a milovaný, 2018)
Bolo isté, že po fenomenálnom úspechu seriálu Narcos (Netflix 2015-2017) vznikne o drogovom bossovi Pablovi Escobarovi aj film. Otázkou bolo len kedy. Minulý rok na kokse priletel vynikajúci Tom Cruise ako Barry Seal (naozaj odporúčam, recenziu odo mňa nájdete na moviesite.sk), ktorý poňal vážnu tematiku drog dobrodružne a odľahčene. Dnes tu máme na striebornom podnose s kreditkou a bielou lajnou samotného Pabla Escobara (Javier Bardem).
Renesancia inteligentného akčného filmu (Equalizer 2, 2018)
Komiksov je v poslednej dobe v kinách viac ako pukancov na zemi po premietaní pre ľudí trpiacich Parkinsonom. Poriadny akčný film aby divák odchovaný na Rambovi hľadal lupou v kope vystrieľaných nábojníc. Akurát ten miniatúrny Tom Cruise šliape v novom Mission: Impossible ako namydlený blesk (dokonca si sám robí kaskadéra, rešpekt). O to väčším pozitívnym prekvapením je, že lastovičku v tomto žánri si strihol "len" mierne nadpriemerný remeselník, režisér Antoine Fuqua, ktorý od Training Day (2001) v kariére tápa. A to paradoxne v pokračovaní filmu, ktorý nikto nepozná, nikto nevidel a vlastne ani nikto pokračovanie nechcel (brať s rezervou, samozrejme). Equalizer (2014) bol taký zameniteľný akčný film, že som si ho ešte pár minút pred začatím filmu mýlil s Deja Vú. V oboch síce hral hlavnú úlohu Denzel Washington, ale to je všetko, čo majú spoločné.
Votrelec pre deti (Jurský svet: Zánik ríše, 2018)
Ak by sa ma niekto spýtal, aký film ma najviac prekvapil v roku 2015, isto by som vyhŕkol Jurský svet. Moja srdcová séria sa utopila kedysi dávno v slabej tretej časti a na pokračovanie sme čakali dlhých, predlhých 14 rokov. Jurský svet od režiséra Colina Trevorrowa bol našlapaný, kvalitný kasový trhák a mal obrovský komerčný úspech, takže dvojka, respektíve päťka bola nevyhnutná. IMAX verzia prvého dielu obnovenej série mi pozitívne vyrazila dych a vtesnala ma do pohodlného kresla so zimomriavkami. Druhému dielu sa to podarilo tiež. Žiaľ, v inom zmysle. Pokračovanie je pre mňa také prekvapenie, ako keby T-Rex pridal na svoj Instagram, že je vegetarián a zažaloval Spielberga za vytvorenie zlého imidžu.
Ako získať francúzske občianstvo (Vezmi si ma, kamoš, 2018)
Francúzske herecké duo Lacheau a Boudali produkuje jednu komédiu za druhou. Minulý rok sme v našich kinách mali možnosť vidieť ich Alibi na mieru a dva roky predtým napríklad Prázdniny All Exclusive. Tento rok na Slovensko prišiel ich ďalší výtvor s názvom Vezmi si ma, kamoš. A ako už názov, ale aj plagát s dvomi mužmi v námorníckom naznačuje, tentokrát si Lacheau a Boudali na mušku zobrali celkom citlivú tému, a tou je homosexualita. Na rozdiel od predošlých filmov však Lacheaua na mieste režiséra a aj scenáristu vymenil Tarek Boudali.