Pamätáte sa ešte na rok 1994 a na to, ako ste sedeli v prvej rade kina s pukancami a so zatajeným dychom sledovali veľkolepé „divadlo“ od Disneyho? To dobrodružstvo, v ktorom sa preháňali krásne kreslené levy a prežívali neobyčajný príbeh o kolobehu života? Tak práve táto rozprávka sa opäť vrátila do kín s novým spracovaním. Tentokrát v Levom kráľovi nenájdete maľované a pestré zvieratká. Nebojte sa však, film ponúkne nádherne vymodelované levy a iné živočíchy spracované do tých najmenších detailov. Ani vy sa už neviete dočkať?

Žáner zombie filmu sa na prvý pohľad môže zdať ako vyťažená studnica nápadov. Čo by mohla byť podľa niektorých aj pravda, keby nevstúpil na scénu režisér Jim Jarmusch so svojím nezávislým filmom Mŕtvi neumierajú. Ironický humor, impozantné obsadenie a odkazy na dnešnú dobu a popkultúru, ktorá jej vládne – s tým všetkým vyrukujú na divákov v novom Jarmuschovom filme bytosti zo záhrobia.

Good Omens si medzi fanúšikmi Terryho Pratchetta získal povesť „nesfilmovateľnej knihy“, a tak je príjemným prekvapením, že sa nakoniec našiel odvážlivec, čo sa do tohto projektu pustil. Tým odvážlivcom je Douglas Mackinnon, ktorý už má bohaté skúsenosti z natáčania podobných seriálových záležitostí (napríklad seriál Doctor Who). Treba však uznať, že prácu mu výrazne uľahčil spoluautor knihy Good Omens Neil Gaiman, ktorý mal prsty prakticky všade, od napísania scenára až po výkonnú produkciu. Spolupráca tejto autorskej dvojice tak priniesla zaujímavý prírastok do rodiny filmových fantasy seriálov.

Pokiaľ ste Hlavu XXII od Josepha Hellera nečítali a nechce sa vám do toho, tak tento seriál je pre vás ako stvorený. Základná pointa z knižnej predlohy je prenesená aj sem, aj keď treba uznať, že je tu niečo inak. To však kvalite seriálu a všeobecnej pútavosti neuberá, možno práve naopak. Autori si zobrali to najdôležitejšie a zvyšok prispôsobili potrebám diváka v akomsi horko-sladkom kokteile komédie a drámy.

Filmový festival v Cannes otváral tento rok iránsky režisér Asghar Farhadi svojím novým počinom s názvom Todoslosaben (Všetci to vedia). Španielska dráma rozpráva príbeh navonok šťastnej a pomerne rozvetvenej rodiny, ktorá pôsobí spokojným dojmom súdržnosti, no ukrýva i svoje tajnosti. Každý nejaké má, lenže tajomstvo je tajomstvom iba v prípade, ak o tom vie jeden človek. A potom sú tu tie, ktoré pozná každý, ale nikto ich nevyriekne nahlas. Na silu takzvaného „verejného tajomstva“ poukazuje i príbeh tohto filmu.

Mnoho ľudí sa na túto päťdielnu minisériu tešilo, no len málokto z nich predpokladal až taký fenomenálny úspech. Ten sa strhol už po odvysielaní prvej časti stanicou HBO, zanechajúc pritom u diváka hlboký emocionálny zážitok, ktorý sa stupňoval každým ďalším dielom. Scenár si vzal na starosť Craig Mazin a popravde, neočakával som, vzhľadom na jeho minulé projekty, nejaké extrémne zázraky. Na druhú stranu je zase režisér Johan Renck pomerne skúsený, hlavne čo sa týka seriálových záležitostí. Veď príklady ako Vikingovia, Walking Dead alebo Perníkový tatko hovoria sami za seba. Niektoré scény seriálu boli točené priamo v Černobyle a jeho okolí a potom hlavne v Litve, kde v okrese Visaginas stojí sesterská elektráreň tej černobyľskej, čo samozrejme predstavovalo ideálne kulisy pre natáčanie.

Filmové spracovanie príbehu o Bonnie a Clyde z roku 1967 vtedajšiu mládež úplne nadchlo. V ich očiach táto dvojica predstavovala jednu z prvých revolt proti nespravodlivému a kruto pragmatickému ekonomicko-spoločenskému systému, ktorý vtedy aspoň väčšina z nich vo svojom srdci túžila zvrhnúť a nahradiť niečím lepším, spravodlivejším. Od roku 1967 ubehlo už viac ako 50 rokov a máme tu ďalší film s touto témou a s podobnými ambíciami – The Highwaymen. Natáčalo sa od 12. februára do 10. apríla 2018 v mestách New Orleans a Shreveport v Louisiane a film si vzal pod patronát režisér John Lee Hancock, ktorý točí najmä životopisné filmy, takže skúsenosti rozhodne má.

Filmov opierajúcich sa o hernú predlohu vzniklo už mnoho. Úprimne povedané, nejedná sa prevažne o žiadne skvostné snímky. Častokrát to zapríčiní zanedbaný výskum pôvodného materiálu alebo snaha prísť s novým konceptom, ignorujúc pritom originál či očividné želania fanúšikov. Avšak nájdu sa aj filmy, ktoré svojmu videohernému predchodcovi neurobia hanbu. To je i prípad Detektíva Pikachu. Príbeh nesleduje cestu trénera Pokémonov za úspechom, vlastne vôbec nie je o Pokémonoch ako takých. Napriek tomu je citeľne z ich sveta, a to nielen vďaka dokonalému CGI.

Takmer každý človek na Zemi o ňom už počul. Asi najznámejší zo všetkých komixových hrdinov s príznačným menom Superman je pre mnohých spojený s vlastnosťami ako spravodlivosť, obetavosť či sila. A predovšetkým je to zástanca dobra. Ale čo ak by veci boli inak? Keby Clark Kent, známejší pod menom Superman, začal žiť v domnienke, že je niečo viac a stal sa z neho sebecký a necitlivý výrastok? S takýmto konceptom prichádza do kín prvý „superhrdinský“ horor Brightburn.

Filmov o umieraní je pomerne veľa, no len málo z nich dokáže ponúknuť niečo nové, vďaka čomu by sa z väčšiny vyčlenili a ponúkli tak divákovi iný uhol pohľadu na túto smutnú tému. Jedným zo svetlých príkladov, kde sa to podarilo, je Paddleton z dielne Netflix. Réžiu si vzal pod patronát Alexandre Lehmann. Tomu sa v spolupráci s Markom Duplassom už podarilo natočiť jednu pomerne úspešnú nezávislú drámu – Blue Jay (2016), ktorá sa rovnako ako Paddleton niesla v trpko-smutnej atmosfére.