Priznám sa, k tomuto filmu som prechovával isté predsudky. Predsa len je v poslednom čase filmov s tematikou rasizmu ako maku, pričom väčšinou sa jedná iba o jednostranné vyplakávanie o tom, ako to má menšina vo svete väčšiny ťažké. Samozrejme, nesmie chýbať veľká dávka patetizmu a nátlakovej sentimentálnosti, len aby divák uronil nejakú tú slzičku. To však nie je tento prípad, pretože film Green Book je hravý, nekonvenčný a hlavne zábavný. Peter Farrelly vlastne od Blbého a blbšieho (1994) nič tak extrémne dobré ani zaujímavé nenatočil, väčšinou sa utápal v priemernosti, no týmto počinom je opäť v hre.
Rasizmus trochu inak – neopozerane a zábavne
Samotný príbeh ako taký, aj napriek ťaživej téme rasizmu, pôsobí veľmi hravo, sviežo a zábavne. Žiadne vyplakávanie nad ťažkým osudom menšiny po boku väčšiny sa tu nekoná. Režisér sa v tomto prípade zameral iba na konštatovanie a prednes tohto problému, ktorý po celý čas akoby iba plynul niekde v pozadí, pričom však nenarúša konkrétnu dejovú linku vývoja vzájomného vzťahu oboch postavičiek. Na jednej strane tu máme bývalého vyhadzovača a drobného podvodníčka - Tonyho „Pysk“ Vallelonga (Viggo Mortensen), ktorý má medzi talianskymi „obchodníkmi“ povesť chlapíka, čo dokáže vyriešiť každú šlamastiku. Na strane druhej tu je slávny černošský klavirista Dr. Don Shirley (Mahershala Ali), ktorý je na rozdiel od Tonyho intelektuál. Dr. Don Shirley si Tonyho najme, aby ho na jeho hudobnom turné vozil a chránil pred problémami. Po počiatočnom váhaní Tony ponuku prijme a spoločne sa tak vydávajú na cestu plnú predsudkov a humorných prešľapov, ktoré ich však mnohému naučia.
Človek sa môže zmeniť, keď sa mu otvoria oči
Tie najlepšie scenáre píše život sám, čo je aj tento prípad. Ide o príbeh podľa skutočnej udalosti, len s malými obmenami. Napríklad spoločná cesta tejto podarenej dvojice netrvala iba pár mesiacov, ale približne dva roky. Zaujímavá je najmä charakterová premena oboch postáv, hlavne Tonyho. Z chlapa plného predsudkov, ktorý vyhadzuje po černošských robotníkoch ešte aj sklenené poháre do koša, sa na konci cesty stáva lepší a tolerantnejší človek. A Dr. Don Shirley zase vďaka Tonymu získa otvorenejší pohľad na svet, na podklade čoho potom vychádza zo svojej uzamknutej ulity s rozhodnutím viac si užívať život. Napríklad aj tým, že si dokáže vychutnať Tonyho milované smažené kuriatko a jesť ho rukami. A čo je dôležitejšie, vzniká tu priateľstvo na celý život, ktoré by na začiatku rozhodne nikto nečakal.
Keď si porovnám Green Book s iným vynikajúcim filmom s podobným námetom (rasizmus v USA na začiatku 60. rokov 20. storočia) Hidden Figures (2016), tak mi tento zábavný road movie vychádza ako jasný víťaz. Zdalo sa mi, že sa tu autori lepšie popasovali s touto vážnou témou. Čo je hlavné, nie tu žiadny citový nátlak smerom k divákovi, len hravosť a láskavý humor, ktorý rasovým problémom toho obdobia dokázal dať zábavný charakter a zároveň nikoho neuraziť. To sa pri Hidden Figures nepodarilo, tam tá nátlaková sentimentálnosť bola miestami cítiť. V tomto prípade ide o neutrálne podanie, no o to viac je výpovedné. A to sa vo filmoch podobného razenia vidí iba zriedka, ak vôbec.
Dokonalé vžitie sa do postavy
Zaujímavá bola aj premena Vigga Mortensena, ktorý je predovšetkým známy ako Aragorn zo ságy Pán prsteňov. Kvôli postave Tonyho musel riadne pribrať, čo sa podarilo až do takej miery, že som ho skoro nespoznal. Ale hlavne ma jeho herectvo veľmi bavilo. Z úst Tonyho vychádzala jedna hláška za druhou, takže úsmev na tvári mi vydržal po celý čas sledovania. Dr. Don Shirley bol zase zábavný iným spôsobom, divák tu má možnosť baviť sa predovšetkým na jeho upätosti a neschopnosti viesť normálny život, čo často vedie ku komickým situáciám. Skrátka, tento film je o najmä o postavách, ktoré majú potenciál diváka „uhranúť“ a zabávať po celý čas až do konca.
A cenu získava....
Na záver môžem iba konštatovať, že som si konečne po dlhej dobe pozrel film, ktorý aj napriek ťaživej a vážnej téme rasizmu priniesol so sebou veľký balík pohody a príjemného pozitivizmu, čo je pri tomto námete naozaj veľmi zriedkavé. S tým súvisí aj moje hodnotenie, pretože Green Book je zo všetkých tých tematicky podobných filmov konečne vhodný kandidát, ktorému s pokojným svedomím môžem udeliť plný počet – žiadne priamočiare vyplakávanie o nespravodlivosti, žiadna žmýkačka citov, iba humorný nadhľad a dve postavičky, ktoré ma sakramentsky bavili. A tiež mám konečne po dlhej dobe pocit, že soška Oscara za najlepší film je v správnych rukách. Môžem len odporúčať.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Green Book Green Book
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!