Yorgos Lanthimos je veľmi zvláštny režisér, no aj napriek tomu si ma jeho filmy vždy získajú. A tak nečudo, že už od celosvetovej premiéry, ktorá bola 30. augusta 2018 na Benátskom filmovom festivale, netrpezlivo čakám na ďalší prírastok tohto autora. A musím priznať, že som milo prekvapený. Favoritka síce nie je tak bizarná, ako tomu bolo povedzme pri Zabití posvätného jeleňa (2017), má však potenciál nadchnúť diváka v iných smeroch – hlavne svojím okom. Ide totiž o opulentnú, vyčačkanú filmovú zábavu, pričom sa ale nezabudlo ani na obsahovú stránku. Tá zase núti diváka aj trošku porozmýšľať. Rozhodne teda nejde iba o nádheru pre nádheru, ale o film, ktorý v sebe skrýva aj racionálne jadro a peknú pointu.
Plastický obraz historickej doby
Aj keď je Favoritka sčasti iná ako predchádzajúce Lanthimosove filmy, pretože je umiestnená do historického a nie súčasného alebo dystopického prostredia (napr. film Homár z roku 2015), určité črty režisérovej tvorby si predsa len uchováva – obraz úmyselne karikatúrne pretvorenej ľudskej spoločnosti, ktorú definuje ustavičný zápas o moc. Hlavná os príbehu je zaujímavá a núka mnoho spestrení v rovine napínavých intríg a vývoja vzťahu medzi dvoma ženami. Sme na začiatku 18. storočia, kedy Veľkej Británii vládne posledný panovník z rodu Stuartovcov – kráľovná Anna (Olivia Colman). Je veľmi plachá, podceňovaná, trpí bolestivou dnou, pričom nie je ani bohvieako vzdelaná. Má však šťastie, že pri nej stojí jej veľká životná opora – lady Sarah (Rachel Weisz). Ich vzťah dokonca po určitom čase prerastá až do akéhosi milostného spolunažívania. Sarah sa tak prakticky stáva najvyššou inštanciou v kráľovstve, zatiaľ čo sa kráľovná namiesto vládnutia radšej hrá so svojimi králičkami. Táto symbióza medzi dvoma ženami sa však naruší, keď medzi nich vstúpi mladučká a ambiciózna Abigail (Emma Stone). A tak zatiaľ čo Abigail vďaka kráľovninej pozornosti začína rýchlo stúpať na spoločenskom rebríčku, Sarah zažíva strmý pád smerom nadol. Nemieni sa však vzdať tak ľahko...
Jedna manipuluje druhú
Asi prvé slovné spojenie, ktoré ma v súvislosti s filmom napadne, je ľudská schopnosť manipulácie. Tá sa tu krásne ukazuje v jednotlivých vzťahoch medzi tromi ženami. Zo začiatku vidíme, ako účelovo manipuluje Sarah s Annou, len aby si posilnila vplyv a moc na kráľovskom dvore. Neskôr, keď vstupuje do hry Abigail, tak sa táto hra dostáva na úplne inú úroveň, pretože tá manipuluje rovno s obomi. A išlo jej to tak dobre, že miestami som až zatínal päste, no... Minimálne by si zaslúžila mokrým vechťom po papuli. Film tak krásne poukazuje na fakt, akú veľkú moc majú vhodne zvolené slová, ktoré sú vypovedané v pravý čas a na správnom mieste. Všetky tri herečky svoje postavy zahrali bravúrne, no z tohto pohľadu predsa len dominuje Emma Stone, ktorej pokrivený charakter dokázal vzbudiť aj najviac emócií.
Opulentná zábava pre potechu oka aj ducha
Je celkom sympatické, že v rámci spolupráce na výrobe filmu bola prizvaná aj historička Hannah Greig, ktorej šikovné prstíky možno nájsť aj napríklad vo filme Vojvodkyňa (2008). Takáto snaha o rigoróznosť sa cení. Na druhú stranu som však pri výprave ten dojem nemal. Áno, ide o okázalú kostýmovú nádheru zvýraznenú peknou „zaobľujúcou“ kamerou, čo nadchne nejedného diváka a tiež treba uznať, že sa do prostredia všeobecnej korupcie, intríg a manipulácie niečo takéto veľmi hodilo, no kostýmy jednoducho nezodpovedali realite. Samozrejme, bol v tom aj režisérov úmysel, takže nevyčítam, len konštatujem. A nebolo to ani podstatné, dôležitejšie je, že to na pohľad pôsobilo priam úžasne. A veruže sa tu bolo na čom pokochať.
Menej bizáru, no pekná pointa
Dialógy medzi postavami sa mi tentoraz zdali obyčajnejšie a nie tak iskrivo čiernohumorné, ako sme mali možnosť vidieť napríklad v Homárovi (2015). Aj napriek tomu však svoju kvalitu majú, hlavne po obsahovej stránke. Čo vetička, to obyčajne nejaká hlbšia myšlienka. Myslím, že to môžeme pripočítať na vrub pomerne neznámej scenáristickej dvojice Deborah Davis - Tony McNamara, na ktorú sa v tomto smere Yorgos Lanthimos úplne spoľahol.
A čo k tomu dodať na záver? Isté je, že aj keď je Yorgos Lanthimos veľmi zvláštny režisér, aj napriek tomu si ma jeho filmy vždy získajú. Favoritka nie je žiadna výnimka. Chýbala síce obvyklá bizarnosť a čiernohumorné iskrenie, no na druhú stranu divák dostane fantasticky výpravne zvládnutú, smutno-veselú drámu so smiešne, ba priam až karikatúrne pokrivenými charaktermi jednotlivých postáv. No tie ani najmenej nebránia pomerne slušnému obrazu svojej doby, kde sa kopí jedna intriga za druhou.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Favoritka The Favourite
- Írsko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, 2018, 119 min.
- Žáner: Životopisný, Historický, Komédia, Dráma
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Kto je dobrý a kto je zlý? Pravdepodobne nikto alebo všetci... (Good Omens, Amazon Prime, 2019) 26. júl 2019
- Dokolečka dokola... Tak to dopadne, keď dostanú moc hlupáci (Hlava 22, HBO, 2019) 13. júl 2019
- Kombinácia konštrukčných chýb a ľudskej arogancie, ktorej následky si nesieme dodnes (Černobyľ, HBO, 2019) 24. jún 2019
- Bonnie a Clyde, dajte si pozor. Nebezpeční rangeri sú vám v pätách (The Highwaymen, Netflix, 2019) 05. jún 2019
- Strata blízkeho človeka veľmi bolí, no introverta to bolí ešte viac (Paddleton, Netflix, 2019) 20. máj 2019