20. feb2019

Do japonskej rozprávky so strýčkom Marcinom (Alita: Bojový Anjel, 2019)

20. 02. 2019Laco OroszKino Komentáre

Bol raz jeden japonský strýco Kishiro Yukito z Tokia a už ako šarvanec pozeral kreslenky- anime, najmä sa teda vyžíval v mechwarioroch. Ešte ako tínedžer začal kresliť mangu a stvoril cyborgskú vraždiacu bábiku dľa gréckej báje o Pygmaliónovi, sochárovi, čo svojou láskou oživil svoje dokonalé dielo – sochu Galatei (jap. Alita- Gally). Potom prišiel nejaký James Cameron-ovie a povedal si: „No tak, točil som Terminátora a vôbec, samé kasové trháky, japonské sci-fi dám so zavretými očami...“ Asi veľa čítal komiksy a aj nipponskú mangu, pretože si v roku 2000 „požičal“ spomínaný motív G-Allity do hraného seriálu s Jessicou Albou nazvaného Dark Angel. Skoro dve dekády mu trvalo, kým urobil scenár, prípravy a dostal práva na skutočnú mangu s Alitou. Dokonca ich vyfúkol Guillermovi del Torro (Hellboy, Faunov labyrint, Podoba vody). A sakra, Cameron mu aspoň mal pustiť réžiu, keď si „v najlepšom odskočil“ k Avatarovi 2. Nie, on tam posadí Rodrigueza, „zmäknutého krvavého kráľa, toho od Tarantina“ a natočia z toho Spy Kids. Ale pekne po poriadku.

Alita: Battle Angel je adaptáciou japonskej cyberpunkovej mangy Yukita Kishira z roku 1990, v origináli nazvanej Ganmu (alt. Gunnm), (eng. gun dream). Zastupuje veľmi populárny cyberpunkový žáner mangy a odohráva sa vo vzdialenej budúcnosti, v 26. storočí. Hovorí o cyborgovi – cyborgini či skôr cyborginke, ktorá zdanlivo stratila pamäť a akýsi dobrý robo-doktor ju našiel na skládke, čo slúži ako smetisko pre nebeské mesto Salem. Po resuscitácii si kyberslečna spomenie, že vôbec nie je slečna (má vyše 300 rokov) a vôbec nie je z cukru, ako ju modeluje jej nový tato, ale ovláda bojové umenie vyvinuté špeciálne pre vraždiace stroje – „Panzer Kunst“. Zisťuje, že jej adoptívny rodič Daisuke vôbec nie je milý „doktor zo skládky“, a tak sa dá na drog...prepáčte, šport a lov zlosynov, ktorých je v post-apo chudobnom Americku veľmi veľa (áno, dej sa neodohráva v Japonsku, ale v USA). Medzitým vedie triedny boj kapitalistami, zamiluje sa do „bravčiara“ (človeka), ujme sa šteniatka a tak... To je tak v kocke dej mangy/anime/filmu bez spoilerov.

Typický, ničím výnimočný, ba skôr štandardný až klišovitý príbeh hocakej generickej cyberpunk- nielen mangy. Áno, lenže ak mangu a jej anime adaptácie poznáte, isto viete, že pri nich nikdy nie je nuda. Postavy sú definované a odlíšené nielen graficky, ale aj prostredníctvom hlbokého charakteru, ktorý sa rozvíja väčšinou strašne dlho (aj niekoľko tisíc strán mangy a rokov vydávania) a prejaví sa v interakcii (konfrontácii) s inými (s takisto kvalitne nadizajnovanými) postavami. Nejde ani tak o dej, pretože je to skutočne klišé, ide o tie extrémy vedomia a emócii, napríklad od úplnej naivity až po osvietenosť, od najoddanejšej lásky až po extrémnu nenávisť a všetko medzi tým, čo tvorí dej. A samozrejme súboje na život a na smrť. Takže nudiť sa nemôžete. Ak má byť takáto látka predpoklad úspešnej adaptácie, tak je to len dobre.

Lenže to by film nesmel robiť oný (nie ED)WOOD (aj ten by to natočil lepšie s takým rozpočtom), ale Hollywood. A komerční režiséri, dokonca dvaja. Samozrejme, západnému publiku stačí, že je to vlastne nonstop akcia, kde sa nejaké vzťahy okrem „romantickej“ lásky neriešia siahodlhým vykresľovaním postáv v nejakých komplikovaných situáciách. Postavy sú jasne a plocho definované a keď už treba, aby „reč nestála“, trhajú sa na kusy (väčšinou) mimo záberu. Veď trinásťroční Amíci (RATING 13+) sa nestrieľajú na školách, zakryjú si oči a predstavujú si „kóšer“ zásahy – rany bez čriev a červenej a lá Xena, princezná bojovníčka. Taký Guillermo by sa s tým nepáral – napínavé momenty by boli skutočne mrazivo hororové, krv by bola červená a slzy slané, dialógy vykreslených charakterov hlboké. Možno v inom živote – v 26. storočí, ale nie v tejto neinteraktívnej videohre s drahou licenciou franšízy. „Okamžitého Oscara tomu filmu!“ , ako som čítal kdesi na webe. Toľko tém tam osciluje na povrchu, toľko aktuálnych a hlavne v 21. storočí (umelá inteligencia, absolútna chudoba vs. absolútne bohatstvo, láska človeka k človeku a k človeku-stroju, protetika... Och, no čo už).

Avšak ako správny blockbuster, Alita: Bojový Anjel je vizuálne príťažlivý film a ukazuje, ako pokročil technologický vývoj počítačovej grafiky (a netreba sa báť ani 3D verzie – polarizačné okuliare robia zázraky) a je skutočne vizuálnou jazdou v skoro v tempe Bessonovho Valeriána. V kine skrátka nezaspíte a môžete na film zobrať manželku a aj deťuchy. Nechýbajú tu ani osvedčené herecké hviezdy ako Christoph Waltz (Daisuke), Jennifer Connelly, Rosa Salazar (Alita) a štekne si aj Edward Norton. V slovenskom znení exceluje najmä Peter Marcin, ktorý dodáva filmu atmosféru skutočnej rodinnej zábavy J. Koniec koncov „necenzurovanú“ Alitu si môžete prečítať po česky a to hneď v troch zväzkoch zachytávajúcich dej filmu od vydavateľstva Crew. Alebo si pozrieť anime adaptáciu z roku 1993.

Naše hodnotenie

Alita: Bojový anjel je adaptáciou legendárnej, dodnes vydávanej manga série s hardcore znakmi cyberpunk žánru, prispôsobenej – zjemnenej pre publikum západného sveta. Ako správny blockbuster je to vizuálne dokonalé dielo. Žiadnu hĺbku originálu a nejaké väčšie emócie v tomto filme však nehľadajte, je to skrátka intenzívne vypnutie mozgu pre celú rodinu.