Až do posledného dňa novinárskej predpremiéry som sa tešil na druhý diel trilógie Millenium spisovateľa Stiega Larssona (ktorý sa úspechu svojej geniálnej ságy ani nedožil). K takýmto omylom dochádza, keď očami len rýchlo prebehnete názov filmu, ktorého predlohu však vlastne napísal iný autor ako Larsson a nenadväzuje na jeho trilógiu. Film Muži, ktorí nenávidia ženy podľa prvej knihy z trilógie zrežíroval legendárny David Fincher pred siedmimi rokmi a išlo o skvelý temný krimi triler, kde výborne zopakoval svoje kvality, ktoré ukázal v Sedem či Zodiacovi. Medzičasom som stihol prečítať celú trilógiu (naozaj odporúčam, je to knihozážitok par excellence) i pozrieť si švédsku sfilmovanú trilógiu vrátane seriálu Millenium (prvý diel je tiež super, zvyšné dva slušne povedané obskurné). Osobne som presvedčený, že ďalšie dva diely trilógie sú pre svoju prepracovanosť nesfilmovateľné a preto som vlastne i rád, že Dievča v pavúčej sieti napísal úplne iný autor (David Lagencratz) a stojí úplne mimo celej série. A i vy urobíte najlepšie, ak zabudnete na Millenium, Rooney Maru i Davida Finchera a budete vnímať Dievča ako samostatný temný krimi triler, ktorý má bližšie k Bondovi ako vízii Stiega Larssona.

Konečne sme sa dočkali. Od vydania prvého traileru totiž uplynul viac ako rok, kým sa film Náčelník dostal aj do kín. Zaujímavosťou je, že režisér Albert Hughes ešte nikdy predtým nenatočil film, ktorý by nemal rating R, v tomto prípade tak ide o výnimku a príklon ku komerčne najosvedčenejšiemu formátu PG-13. Z tohto pohľadu išlo určite o dobrý ťah, pretože čo sa týka dejovej linky, prípadné násilnosti alebo drsné scény mi tu vôbec nechýbali. Skôr by mohli narúšať príjemné vyznenie a pohodu, ktorú som pri sledovaní pociťoval. 

Dean Devlin je bez debaty výborným producentom. Jeho filmy Hviezdna brána (1994), Deň nezávislosti (1996) alebo Patriot (2000) si určite všetci veľmi dobre pamätáme. Čo sa však týka Devlina na režisérskej stoličke, tak tam som mierne v rozpakoch. Doposiaľ jediný režisérsky počin tohto autora, Geostorm (2017), ma veľmi nepresvedčil. Jeho najnovší prírastok Bad Samaritan však naznačuje, že aj v pozícii režiséra by snáď mohol v budúcnosti excelovať. Alebo aspoň nadchnúť široké divácke obecenstvo.

Kedysi dávno, keď ešte Mel Gibson nemal antisemitské náražky a problémy s alkoholom za volantom, zažiaril v komédii Po čom ženy túžia (2000). A keďže ževraj už všetko na svete bolo vymyslené, prichádza na záchranu českej kinematografie kopírovanie známych hollywoodskych (dnes už v podstate) klasík.

Keď som v roku 2012 uvidel Jacka Reachera pod taktovkou režiséra Christophera McQuarrieho s hereckým koncertom Toma Cruisa, vedel som, že tu máme nových kráľov veľkého akčného špionážneho trilleru. Jack Reacher mal všetko, čo chýbalo XYZ pokračovaniam Bonda (s výnimkou geniálneho Skyfall) i pokračovaniam Mission: Impossible, ktoré sa začali topiť v kaluži generickej priemernosti a zameniteľnosti. Mal nákazlivú detskú hravosť, geniálne natočené akčné scény, draho vyzerajúce veľkolepé naháňačky a kvalitne prekombinovaný príbeh, ktorý v rámci žánru vyústil do uspokojivej pointy. A hlavne charizmatického herca, ktorý to celé utiahol a dodal postave osobitosť sebe vlastnú. Je jedno, čo si o Cruisovi ako človeku myslíte. Sám som ho nemal istý čas rád, vyberal si zvláštne úlohy, prezentoval sa hlavne divnými sektárskymi názormi (je aktívny scientológ) a ešte divnejšími rozpadmi manželstiev (jedna epizóda Family Guy si z toho všetkého trefne uťahuje). Tom Cruise ako herec však dospel ako najlepšie modranské vínko a z pofidérneho burčiaku sa stal medailami ovenčeným hollywoodskym mokom a zaradil sa do top hereckej áčkovej akčnej ligy po boku Stathama či Rocka. A najviac mi imponuje, že si ako jeden z milióna, podobne ako onoho času Jean Paul Belmondo, sám a bez kaskadérov točí i krkolomné scény. Však i premiéra Mission: Impossible - Fallout sa musela odsunúť, lebo si pri preskakovaní striech mrakodrapu zlomil členok.

Skupinu Queen a Freddieho Mercuryho netreba nikomu predstavovať. Ich mená pozná prakticky každý a ich nadčasová hudba sa nestratí ani v dnešnej konkurencii. Niektoré kultové skladby, ako je We Are The Champions, budeme na verejných podujatiach počúvať zrejme ešte dlhé desaťročia.

Na Králika Petra som sa ktovieako netešil a zámerne ho nevyhľadával. Ale poznáte to – deti. Nie je nad to pustiť si s nimi niečo takéto a pekne sa pritom spolu zabaviť.

A nanešťastie to nie je iba rozzúrená Studenková v bazéne. MEG je skratka z Megalodona, prehistorického žraloka. Ten mal vyhynúť už pred 30 miliónmi rokov, ale chyba lávky. Vedci vo futuristickom podmorskom výskumnom centre objavili, že dno Mariánskej priekopy nie je dnom, ale len nepreniknuteľnou vrstvou plynu a pod ním sa ešte skrýva život. Nehorázne veľký život prahnúci po ľudskom sushi zabalenom v skafandri v podobe 20 metrov veľkého žraloka. Jedenásťmetrový drobec z Čeľustí tvorcom evidentne nestačil. Je to trošku i podľa pravdy a ak prižmúrite obe oči, môžete film považovať za zábavný National Geographic dokument.

Venom je jedna z temnejších postáv Marvel univerza a určite to nie vysnívaný hrdina každého dieťaťa. Ide o nechutného symbiota, ktorý sa zmocní tela Eddieho Brocka (Tom Hardy) za účelom vyhladenia ľudstva, teda konkrétnejšie zožratia ľudstva. Tento film otvára dvere aj do Spider-Versa a určite to nebude naposledy, čo budeme mať možnosť vidieť symbiózu Eddieho Brocka a Venoma na filmovom plátne. Ako si tento parazit, pardon symbiot poradil s filmovým plátnom?

Vojde chlapík do baru a.... Oprava. Privezie sa úplne ochrnutý chlapík na vozíku do motorkárskeho baru plného nebezpečných živlov a zahlási niečo na spôsob: „Kto pozná toho a toho, ktorý zavraždil moju ženu, nech si to s ním môžem vyriešiť tvárou v tvár na miestnych hnusných haj... záchodoch." Nie, to nie je vtip, ale len jedna zo scén v bizarnom sci-fi, ktoré práve beží v našich kinách a natočil ho za 5 miliónov spolutvorca Saw a dvorný scenárista hororového génia Jamesa Wana (V zajatí démonov) Leigh Whannell.