Bol raz jeden japonský strýco Kishiro Yukito z Tokia a už ako šarvanec pozeral kreslenky- anime, najmä sa teda vyžíval v mechwarioroch.  Ešte ako tínedžer začal kresliť mangu a stvoril cyborgskú vraždiacu bábiku dľa gréckej báje o Pygmaliónovi, sochárovi, čo svojou láskou oživil svoje dokonalé dielo – sochu Galatei (jap. Alita- Gally). Potom prišiel nejaký James Cameron-ovie a povedal si: „No tak, točil som Terminátora a vôbec, samé kasové trháky, japonské sci-fi dám so zavretými očami...“ Asi veľa čítal komiksy a aj nipponskú mangu, pretože si v roku 2000 „požičal“ spomínaný motív G-Allity do hraného seriálu s Jessicou Albou nazvaného Dark Angel. Skoro dve dekády mu trvalo, kým urobil scenár, prípravy a dostal práva na skutočnú mangu s Alitou. Dokonca ich vyfúkol Guillermovi del Torro (Hellboy, Faunov labyrint, Podoba vody). A sakra, Cameron mu aspoň mal pustiť réžiu, keď si „v najlepšom odskočil“ k Avatarovi 2. Nie, on tam posadí Rodrigueza, „zmäknutého krvavého kráľa, toho od Tarantina“ a natočia z toho Spy Kids. Ale pekne po poriadku.

Do kín prišiel nový film dánskeho psychopata a mimochodom i režiséra Larsa Vona Triera! Snáď ani nemá zmysel pokračovať v písaní recenzie, lebo v tomto prípade existujú iba dva protipólne názory. Buď ho milujete, pretože tento človek má odvahu točiť filmy ako nikto iný, napríklad sociálnokritický muzikál s Bjork, trilógiu, ktorá má kulisy nakreslené kriedou na zemi (Dogville, 2003, Manderlay, 2005, tretí diel zatiaľ v nedohľadne) alebo práve najnovší Jack stavia dom, pri ktorého premiére sa diváci v Cannes hromadne dvíhali a takmer dáviac znechutením utekali z kina. Alebo ho presne pre toto neznášate, lebo nastavuje zrkadlo zvrátenej dobe a prefabrikovaným neinovatívnym filmom robeným len kvôli zisku a vypočítavému uznaniu. Ja mu to však už od jeho režisérskych počiatkov, kedy ešte nebol masovo známy, žeriem i s navijakom.

Bird Box bol pomerne dlho v mojom hľadáčiku záujmu, aj keď musím priznať, že som mal k tomuto filmu rezervovaný postoj.  Najmä preto, že si projekt pod svoje krídla vzala režisérka Susanne Bier. Popravde, nevedel som dosť dobre odhadnúť, ako si s týmto žánrom a námetom poradí. Predsa len, skúsenosti má predovšetkým z romantických drám. Ale horor a sci-fi žáner? Rozhodne  išlo o výzvu, avšak treba uznať, že sa jej ju z veľkej časti podarilo úspešne ustáť.

Pre mužov je najnebezpečnejší prvý rok na dôchodku. Kúpia si koženú bundu a rýchlu motorku. Svoju „starú“ vymenia za „mladú“. Cítia sa ako páni sveta. To, čo ich však zabije, nakoniec nebude infarkt... Teda aspoň nie vo filme či komikse. Alebo lepšie povedané – v komiksovom filme.

"Laurie Strode: Veríte v bubákov?

Martin: Verím v Michaela Myersa, šialeného masového vraha, ale v bubáka? Nie.

Laurie Strode: Dobre, ale mali by ste začať."

Tretie pokračovanie a zároveň vyvrcholenie trilógie s úplne inak pojatým konceptom superhrdinov je tu pod názvom Sklenený. Režisérskeho kresla a scenára sa opäť ujal majster dejových zvratov M. Night Shyamalan. Shyamalan na chvíľu (skoro 10 rokov) stratil svoju predošlú formu, no v roku 2015 sa do nej vrátil filmom Na návšteve a v roku 2016 mali diváci možnosť vidieť napínavé druhé pokračovanie z tejto trilógie s názvom Rozpoltený. Prvým dielom bol prelomový film z roku 2000 pod názvom Vyvolený. 19 rokov čakania na vyvrcholenie sa práve skončilo a otázkou zostáva, či sa toto čakanie oplatilo. Odpoveď nájdete v recenzii.

Démoni, čarodejníci a upíri – vražedná kombinácia, a to najmä medzi mladšou generáciou. A keď sa k tomu pridá veľká porcia romantiky, tak si vieme len ťažko predstaviť väčšie lákadlo na „cituchtivé“ dievčenské duše. Skrátka, seriál A Discovery of Witches je ukážkovým prototypom romantického ťahúňa pre mladšie ročníky.

Severské kriminálky jsou v posledních letech hodně v trendu. A to ať již se jedná o ty knižní, nebo jejich filmové protiváhy. Knižní série Oddělení Q Jussi Adler-Olsena pak patří k těm u nás vůbec nejpopulárnějším. Její filmové adaptace se již dočkaly tří úspěšných pokračování, na které se nyní v kinech bude pokoušet navázat čtvrtý díl, který detektivy z oddělení odložených a nevyřešených případů postaví proti dekády trvající konspiraci na pozadí případu několika zavražděných jedinců, zazděných v bytu v Kodani. 

Naozaj sa musím usmievať nad častým názorom poniektorých divákov z môjho okolia, že Outlaw King je vlastne akoby pokračovaním megaúspešného Statočného srdca (1995). Je veľa dôvodov, prečo to tak nie je, avšak za všetky stačí uviesť len jeden. Kráľ Eduard I. v Statočnom srdci melodramaticky zomiera súčasne s Williamom Wallaceom, v tomto filme si však veselo vykračuje, akoby sa nič nestalo, pričom nad kúskami tela zmieneného buriča proti anglickej korune tu ľudia ronia slzy. Takže o nejakom pokračovaní Statočného srdca nemôže byť ani reči.

Knižní dobrodružná série pro mladistvé s názvem Kroniky hladových měst se těší především v zahraničí slušné popularitě. Před lety pak vyšla tahle série i u nás a nyní do kin vstupuje její filmová adaptace, na kterou z pozice producenta a scénáristy dohlížel Peter Jackson, který projekt začal připravovat už v roce 2009. Od této novinky se tedy čekaly velké věci. Dokázal ovšem film v režii debutanta Christiana Riverse zaujmout?