Netflix už dlhšie patrí k produkčnej špičke, no týmto počinom opäť raz posunul hranice dokonalosti o kúsok ďalej. Je pre mňa prekvapením, že práve Mike Flanagan (Absentia, Oculus, Zlo nikdy nespí...), ktorého tvorbu som doposiaľ veľmi v obľube nemal, dokázal vytvoriť niečo takto kompaktné, zaujímavé a dychberúce. Samozrejme, jeho predchádzajúce projekty nepatrili k tým najhorším, ale nikdy ma nedokázali nadchnúť a obrazne povedané prinútiť nadskočiť na stoličke. Len pre zaujímavosť, Stephen King na svojom Twitteri napísal, že tento seriál má veľmi blízko ku geniálnemu dielu.
Scenár ako základ všetkého
V prvom rade treba pochváliť brilantne napísaný scenár. V súvislosti s tým by som podotkol, že nejde o nič oddychové, autor tu pochopenie pointy divákovi neuľahčuje a aj keď do seba na konci všetko krásne zapadne, cesta k tomu je niekedy dosť náročná. Divák musí byť pozorný, aby nestratil niť. Dej sa odohráva okolo sedemčlennej rodiny Craineovcov, ktorí v minulosti bývali v záhadnom starom dome zvanom Hill House. Otec rodiny chcel dom zrekonštruovať a potom výhodne predať. Avšak v jednu osudnú noc po čudnej smrti matky vezme vystrašený otec všetkých svojich päť detí narýchlo preč z domu a už sa tam nikdy nevráti. Zmäteným deťom navyše o smrti ich mamy odmietne čokoľvek povedať. Po 26 rokoch však za podobne podivných okolností spácha samovraždu aj jeden zo súrodencov a ostatní tak musia konečne začať čeliť nielen svojim démonom minulosti, ale aj zlu v Hill House, ktoré ešte ani zďaleka nepovedalo posledné slovo.
Zmienil som, že nejde o nič oddychové. Je však ťažké k tomu napísať bližšie vysvetlenie bez toho, aby som sa nevyhol spoileru. Ihneď ma napadá niekoľko pekných myšlienok, ktoré seriál kúsok po kúsku dávkuje divákovi ako na bežiacom páse. Za ten najhlavnejší dôvod komplikovanosti dejovej linky však považujem najmä jej samotnú skladbu a štruktúru – prelínanie časových línií, snové sekvencie, nelineárne odkrývanie pozadia príbehu (veľké časové skoky), náznaky udalostí, ktorých dôsledky sa dostavia až neskôr a podobne. To všetko je zabalené do príjemného mysteriózneho obalu, v ktorom sa presne vtedy, kedy treba, mieša dráma o vzájomnom odcudzení sa jednotlivých členov rodiny s duchárskym hororom.
Rodinná dráma ako lusk
Svoje má čo k príbehu povedať aj charakterová výraznosť jednotlivých postáv. Každá jedna má svoje vlastné problémy, pričom niektoré z nich majú pramene v ďalekej minulosti a väčšinou súvisia s ostatnými vo vnútri rodiny - všeobecným chladom jedného k druhému. A to aj napriek tomu, že je medzi nimi cítiť akési zvláštne puto, ktoré ich drží pohromade. To im pridáva na zaujímavosti, divák tak má možnosť ku každej z postáv takmer okamžite zaujať svoj vlastný postoj. A že to veru nie sú povahovo jednoduché osôbky. Ich starosti sa však až desivo týkajú väčšiny z nás, veď problém odcudzenia sa jeden druhému nie je vôbec zriedkavý ani v skutočnom živote. To zase dáva seriálu punc reálnosti, čo ja osobne považujem za veľké plus. Čo sa týka obsadenia, tak v tomto smere naozaj nie je čo vytknúť. Mladšie či staršie verzie postáv súrodencov hrali perfektne a len umocnili už aj tak vynikajúcu atmosféru, ktorá sa tiahla naprieč celým seriálom.
Horor, pri ktorom tuhne krv
Príjemne ma prekvapila aj hororová stránka seriálu. Ako som sa už spomenul, Mike Flanagan je síce v tomto smere snaživec, veď väčšina všetkého, čo natočil, má žánrovú nálepku horor, no až v tomto prípade ma hororovo zamrazilo. Podľa môjho názoru tu úroveň strašenia, pokiaľ sa bavíme o bubákoch a maskách, prekonala to najlepšie, čo nám napríklad v minulosti naservíroval James Wan, mnohými považovaný za majstra hororu. Seriál navyše disponuje veľkým počtom mrazivých momentov, a to nemyslím iba ľakačky. Osobne mám veľmi rád, keď dokáže horor priniesť aj nejakú pridanú hodnotu, ako v tomto prípade napríklad vo forme nepríjemnej osudovej predtuchy v podaní jedného súrodenca. Keď to začne v posledných častiach dávať zmysel a divák pochopí, kde je sever, tak ho poriadne zamrazí. Samozrejme, nemusím ani spomínať, že technické prvky, ktoré prispievali k budovaniu atmosféry, boli vynikajúco prevedené a ich realizácia do bodky naplnila svoj účel. Oslovila ma najmä precízna práca kamery – hra svetla s tieňom, premyslené detailné zábery na postavy a predmety. Rovnako potešilo aj prostredie priam až gotického razenia. Tiež nemôžem zabudnúť na strih, ktorý celkovej atmosfére dokázal pridať ešte ďalší rozmer.
To najlepšie z najlepšieho? Pre mňa určite áno
Záverom môžem len konštatovať, že som videl asi najlepší počin z dielne Netflix, minimálne za posledné roky určite. Má všetko to, čo na seriáloch tohto razenia milujem - zaujímavo štrukturovaný dej, nelineárne rozprávanie, prelínanie časových rovín, vypointovanú myšlienku, mrazivú atmosféru a hororové momenty, ktoré dokážu riadne postrašiť. Navyše ide o veľmi solídnu drámu o vzájomnom odcudzení sa vo vnútri rodiny, pričom sa oba tieto žánre fantasticky dopĺňajú a spolupracujú. Kúsky príbehovej mozaiky jednotlivých členov rodiny majú veľký emocionálny náboj a postupne do seba krásne zapadajú, a to aj napriek tomu, že cesta k pochopeniu celého príbehu nie je vôbec jednoduchá. Netflix už dlhšie patrí k produkčnej špičke, a týmto seriálom opäť raz posunul hranice dokonalosti o kúsok ďalej. Ide o majstrovský kúsok, ktorý môžem odporučiť všetkými desiatimi. Takýto dobrý pocit po projekcii veru mávam iba zriedka.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
The Haunting of Hill House The Haunting of Hill House
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!