Začnime netradične totálnym výkričníkom! Prvá polhodina je nepretržitý „facepalm“ pred očami a vážne som rozmýšľal nad tým, že sa momentálne pozerám na najhorší film tohtoročnej kinosezóny. Odísť z kina ešte nikdy nebolo také lákavé. Síce neuvidíte zlaté prasiatko, ale vozík s jarmočnými atrakciami naprieč hororovým parkom sa postupne odbrzdí a odpúta od tragických dialógov a hereckých výkonov, ktoré urážajú aj inteligenciu šimpanza po lobotómii.
Ale, ale... Potom partička amerických adolescentov, vymletých ako Tatry po záplavách a mysliacich len na sex, drogy a chľast, konečne vkročí do obrovského halloweenskeho zábavného parku a zábava pre zvráteného diváka sa môže začať. A môžete uzatvárať stávky, kto zo skupiny zahučí ohavným spôsobom ako prvý a kto to prežije, ak vôbec niekto. Po krku im počas atrakcií nonstop ide tajomný, strašidelný a hlavne neľútostný maniakálny vrah. Viac z deja neprezradím – aj z dôvodu, že to klasický dej samozrejme nemá. Jedná sa o príjemne klasický krvavý jednoduchý slasher, ktorý vyliezol z telefónnej búdky času z roku 1980 (áno, presne vtedy mal premiéru Piatok 13, otec všetkých slasherov).
Väčšinou sa pred novinárskou premiérou vyhýbam akýmkoľvek informáciám o filme (rád sa nechávam prekvapiť). Už názov filmu mi však evokoval céčkovú zábavu, ale až pri mene režiséra Gregoryho Plotkina mi vyskočili oči z jamiek zhrozením viac ako jednému z hrdinov... Teda obetí... Po údere obrím kladivom. Ten má na režisérskom tričku len kečupovú škvrnu v podobe podľa mňa najhoršieho dielu (čo je oxymoron) Paranormal Activity: The Ghost Dimension (2015). Hellfestom si u mňa mierne napravil reputáciu, výborne využíva prostredie parku hrôzy, samotné atrakcie sú vymyslené logicky. Nepôsobia len naoko funkčne pre diváka, viem si predstaviť, žeby taký park mohol fungovať i mimo filmu. Spolu so šikovným kameramanom (J.D. Montero - na konte má i 7 sestier) a frenetickým strihom (sám Plotkin je skúsený hororový strihač) dokážu i z ošúchaných scén vytrieskať správnu hororovú atmosféru. Pre hororových fajnšmekrov ešte prihadzuje čerešničky v podobe požmurknutia na klasické scény žánru, ako je napríklad ihla neúprosne sa blížiaca k vystrašenej buľve oka (Zombie 2, 1979 od Fulciho) Naozaj by ma zaujímalo, čo to spravilo s duševným zdravím desaťročných detí, ktoré na to rodičia pustili samé a sedeli tri rady predo mnou. Mňa osobne najviac potešilo zombie bábätko z Braindead (1992), ktoré sa mihne v predposlednej miestnosti atrakcie Peklo.
Hellfest sa na nič nehrá a krvavo a neúprosne kosí hlavných hrdinov, osviežujúco mení klasické hororové poradie (prvý vždy zahučí černoch a prsnatá blondína) a narába s divákovým očakávaním. Lacné ľakačkové scény (anglicky jumpscares), keď spoza rohu vyskakuje zvuk atakujúci divákove sluchovody, striedajú nechutné výjavy z jednotlivých atrakcií plné ľudských torz či príšer z klasických hororov. A k tomu všetkému sa maskovaný vrah v prebleskujúcom červenom tuneli, kde zrazu zhasne svetlo, pomalým krokom blíži k nič netušiacej postave uväznenej vo vozíku. Našťastie má Hellfest občas i atmosféru klasického strachu z neznámeho a presne preto si tie tri hviezdičky zaslúži.
Film zábavným spôsobom prevedie diváka celým parkom príšer a hnusu v pätách s nezničiteľným maniakálnym vrahúňom s mačetou (alebo s tým, čo má práve po ruke). Úplne paradoxne, logicky a bez klišé funguje vo filme i polícia. Kto by bral do úvahy váš nárek, že sa vás v parku strachu snaží dakto vystrašiť, keď ste si za to ešte zaplatili. Úvod je tragický, ale tempo sa stupňuje až do konca, krvavá búrka tak pomaly začína prvými červenými kvapkami, aby sa ku koncu zmenila na drsný gorefest, popri ktorom vyzerá Slenderman, ktorého som videl naposledy, ako neškodný deduško Večerníček. A cameo tu má i Candyman, Candyman, Candyman (1992).
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Hell Fest: Park hrôzy Hell Fest
- Spojené štáty, 2018, 89 min.
- Žáner: Horor
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!