Před deseti lety rozjela filmová odnož vydavatelství Marvel krasojízdu, kterou si v té době jen málokdo dovedl představit. Nyní však tahle vybudovaná značka platí za komerční jistotu a největší komerční kolos posledních let, který jen těžko nachází obdoby. Po fenomenálním úspěchu, jakým byl začátkem roku Black Panther, se letos vrací také týmovka, která spolčuje všechny hrdiny do jednoho dobrodružství. Ve třetím díle (který je zároveň první částí příběhu, který dokončí díl čtvrtý přesně za rok) se komiksoví hrdinové postaví záporákovi Thanosovi a jeho posluhovačům, kteří stály již za útoky na New York z prvního dílu. Stálo několikaleté budování vesmíru k tomuto konfliktu za to? A dokázal Marvel opět potvrdit svoji nadvládu na poli komiksového filmu?

V dnešnej dobe už klasické hrané rozprávky vo veľkej miere nahradili animované filmy od Disney či Pixaru. Prejavuje sa to napríklad na Vianoce - zatiaľ čo starší sa tešia na kultové filmy ako Mrázik či Tri oriešky pre Popolušku, mladšiu generáciu to viac tiahne k Nemovi. O to ťažšie to majú súčasné hrané rozprávky. Buď sú naozaj kvalitné, alebo ich prevalcuje animovaná konkurencia. Najnovší predstaviteľ žánru hraných rozprávok Cesta za kráľom trollov má šancu zaradiť sa medzi kultové snímky. Avšak určite nie pre všetkých.

Začnime netradične definíciou k nadpisu. Easter eggs sú doslova veľkonočné vajíčka, ale preložiť tento termín by bola hlúposť, keďže ide o videohernú terminológiu. Znamená to, že tvorcovia v hre skryjú odkazy na iné hry, filmy, hudbu či samých seba alebo hráčovi odomknú po nájdení nejaký bonus. Presne na tomto je založený celý Ready Player One, čo sa týka deja aj samotnej náplne filmu, ktorý sa snaží byť akýmsi zrkadlom popkultúry. Práve kvôli tisícke všemožných odkazov na geekovskú scénu z nej tečú na csfd.cz sliny večným deťom, skalným fanúšikom i ďalším (mne nie), ale prináša film i dačo iné? Vzchopil sa Spielberg od Minority Report (2002) a natočil po skoro dvadsiatich rokoch podobne nadčasový a jedinečný film ako kedysi? Minimálne u mňa sú pocity rozpačité, aj keď ma film bavil.

Alexandra Payna mám rád predovšetkým ako scenáristu. Má za sebou filmy ako napríklad Citizen Ruth (1996), Bokovka (2004) alebo Paríž, milujem ťa (2006). K tomu ešte režíroval môj obľúbený film – Nebraska (2013). Väčšinu jeho scenáristickej tvorby spája zaujímavý a prepracovaný scenár s dôrazom na jednotlivé postavy, ako aj hlboký myšlienkový presah. A to nezostalo nepovšimnuté ani akademickou obcou, ktorá dva jeho filmy ocenila cenou najvyššou – Oscarom za scenár. Inak tomu nie je ani v prípade Zmenšovania, ktoré taktiež disponuje zaujímavým nápadom a peknou myšlienkou. Obsahová stránka však ako celok mierne zaostala za mojimi očakávaniami, čo sa mi v prípade Payna stáva iba zriedka.

Mexický tučko Guillermo del Toro si dal pohov od obrovských bezduchých robotov (Pacific Rim) i digitálnych drakov a hobitov (trilógia Hobit) a vrátil sa k počiatkom svojej kariéry. Vrátil sa do doby, kedy vytvoril také unikátne kúsky, ako sú Faunov labyrint, Diablova chrbtica či Hellboy. Tieto filmy boli rozprávky pre dospelých pretkané temnotou, ľudskou zlobou i nádejou, ale hlavne gejzírom jeho hororovej fantázie, vďaka ktorej dokážete ihneď identifikovať, že aháá, toto je určite výtvarný štýl del Tora.

Režisér Nick Park už v minulosti dokázal príjemne prekvapiť svojou tvorbou, za ktorú získal i mnoho ocenení. Najmä jeho rozprávkový cyklus s Wallace a Gromit si dokázal získať srdcia malých i veľkých. Pomerne chladné divácke prijatie jeho najnovšieho počinu však naznačuje, že to pravdepodobne nebude aj tento prípad. Jediné, čo možno bez výhrad u Pračloveka pochváliť, je naozaj prekrásna plastelínová animácia a precízne odvedená mravenčia práca pri jej tvorbe. Len pre zaujímavosť, do produkcie sa zapojilo viac ako 150 ľudí a na tomto animáku pracovalo až 33 animátorov zároveň. Použilo sa 273 panáčikov, ktorých vytváralo 23 rôznych modelátorov v priebehu 30 mesiacov. Čo sa týka tvorby jednotlivých scén, umelecký tím britskej spoločnosti Aardman zhotovil až 60 rôznych stromov pre les doby kamennej, pričom výroba každého jedného z nich trvala zhruba týždeň. Celkovo výroba piatich sekúnd filmu trvala jeden deň.

Kto si pamätá na prvú filmovú Laru Croft s masívnymi perami Angeliny Jolie z rokov 2001 a 2003? Spomedzi fanúšikov hernej verzie asi každý, ale zrejme to nie sú až také pozitívne spomienky... Ale netreba zúfať, časy sa zmenili, a po hernom reštarte série z roku 2013 prichádza aj ten filmový, s Aliciou Vikander v hlavnej úlohe. Podarilo sa jej vrátiť jednu z najikonickejších ženských postáv herného sveta späť na filmové plátno?

Máte doma Blu-ray prehrávač a originálny...? Alebo čo to trepem, notebook, VLC player a Atomic Blonde (2017) (stiahnuté načierno z internetov). Ok, takže teraz pustite ten film spomalene x2 alebo ideálne x4, preskočte väčšinu zábavných akčných scén a dostanete zhruba obsah Červenej volavky. To neznamená, že sa jedná o zlý film, ale... to ALE je tentoraz zvýraznené nahrubo červeným písmom a v azbuke. Najprv malé upozornenie, špionážny thriller je posledné roky môj najobľúbenejší filmový subžáner a ak za rok vidíte akurát nového Bonda či Ethana Hunta, kľudne si niektorú ostrejšiu kritiku nepripúšťajte a bežte do kina. Volavka je totiž jednoznačne originálny počin.

Letná láska je horúca. Letná láska je krátka. Letná láska je spaľujúca. Letná láska je jednoduchá. Nepotrebuje slová. Nepotrebuje peniaze. Nepotrebuje autá, domy ani dary. Vzplanie nečakane, zhorí ako plameň na vysušenej stepi a zanechá našu dušu vyprahnutú, ale so zárodkom pre semená nepoznaného a dačoho krásneho. Spomienok, ktoré vám už nikto nevezme.

Počuli ste už niekedy o starobylom obrovskom sídle Winchester? Leží v San Jose a je to jeden z najväčších duchárskych domov na svete. Začala ho stavať v roku 1884 Sarah Winchester (Helen Mirren), ktorá z neho spravila šialenú spleť pristavených zákutí, izieb, chodieb a budov. Dom naplánovala a prestavovala neprestajne až do smrti. Každá nová pristavená izba bola určená pre duchov ľudí, ktorých zabili práve zbrane Winchester (asi tam niekde behá aj duch Winnetoua). Mal to byť akýsi akt očisty, kde duchovia zomretých mali nájsť svoj pokoj a nestrašiť v našom svete.