Už ste sa niekedy dostali k filmu, ktorý vás po obsahovej stránke vôbec nenadchol a v ničom nezaujal, no všetko nakoniec zachránila brilantná forma a technické spracovanie? Ak nie, tak ste na správnom mieste. Film Pomsta totiž patrí práve k tomuto typu filmových projektov. Režisérka Coralie Fargeat zatiaľ síce toho na konte okrem dvoch krátkometrážnych snímkov veľa nemá (v tomto prípade vlastne ide o jej celovečernú prvotinu), no svojou Pomstou jasne všetkým ukázala, že s ňou treba do budúcnosti počítať.
Príbeh – v subžánri „rape and revenge“ nič nové pod slnkom
Dejová línia je jedna veľká katastrofa. Chcete sa za jednu noc stať Rambom? Stačí, ak si dáte kúsok z peyotla (mexický kaktus - Lophophora williamsii) a môžete ísť robiť nájomného vraha. A pokojne to dokážu aj blonďavé kačacie barbie bábiky, ktorých jedinou túžbou je stať sa slávnou herečkou... Príbeh je sám o sobe len ďalšia odplata s minimom napätia a s opozeranou dejovou schémou, ktorá v rámci žánru neprináša nič nové. Ako to už v živote medzi mužom a ženou často býva, bohatí a milujúci otcovia rodín, na ktorých sa v tomto svete samozrejme kladú veľké nároky, potrebujú niekde aspoň raz za rok poriadne vypustiť paru a dať voľný priechod svojim vrodeným inštinktom lovca. V rámci dohodnutého stretnutia sa traja kamaráti zídu uprostred púšte, kde plánujú loveckú výpravu. S čím však nepočítajú, je, že si jeden z nich so sebou prinesie aj nádhernú blonďavú milenku, čo s jeho druhmi v zbrani poriadne zamáva. A tak využijú neprítomnosť jej milenca a ženu znásilnia. Keď sa vráti, nešťastnú ženu zhodia z útesu. Domnievajú sa, že zomrela a že po love ju len stačí nájsť a zbaviť sa mŕtvoly. No tieto plány sa nevyvinú celkom podľa ich predstáv. Z obete sa totiž stáva lovec...
Feministické poňatie s nevyužitým potenciálom
Ako je vidno, príbeh sám o sebe nie je bohviečo. Režisérka si vystačí len s niekoľkými hercami (Matilda Anna Ingrid Lutz, Kevin Janssens, Guillaume Bouchède, Vincent Colombe), čo samozrejme znamená aj menej napínavých situácií, keďže obetí, na ktorých sa vykonáva odplata, je málo. Avšak aj v tej najčiernejšej tme sa môže vyskytnúť svetielko nádeje. V tomto prípade by snáď niekoho mohol zaujať feministický pohľad na modernú spoločnosť a akási satira na zaužívané rodové zvyklosti a vzťahy medzi pohlaviami, v ktorých tradične muž dominuje nad ženou. V tomto prípade sa karta obracia a film do istej miery vykresľuje vzburu proti týmto zaužívaným zvyklostiam. Žiaľ, veľmi hlúpym spôsobom a s nereálnym vyznením, skoro až niekde z roviny sci-fi a fantasy.
Niekoľko scén, ktoré si zalúžia sieň slávy
Príbeh však našťastie ponúkla i niekoľko pamätných momentov, ktoré sa hlavne citlivejšiemu divákovi poriadne zavŕtajú pod kožu. Napríklad je to scéna vyberania črepiny z nohy (až nechutne detailná) či brutálna a riadne krvavá prestrelka spojená s naháňačkou po dome vo finále, ktorú môže závidieť i mnoho filmov zo žánru splatter filmov.
Forma – hotový art
Ako som už zmienil, čo film stráca na obsahu, to bohato vyvažuje na forme. Do očí udrie predovšetkým nádherná kamera, ktorá budí až umelecký dojem – precízne nasnímané zábery jednotlivých postáv alebo predmetov, sýte farby a nádherná práca so svetlom a jasom či vynikajúci strih naozaj ulahodia aku diváka. Spomeniem aj výbornú hudbu, ktorá vhodne strieda tichšie pasáže, čo len umocňuje zážitok. Film budí slušný artový dojem.
Prečo sa toto nepovažuje za horor?
Pomsta sa teda možno javí ako pomerne rozporuplný a ťažko hodnotiteľný filmový projekt, ktorý po obsahovej stránke nepriniesol nič nové, len staré schémy, navyše často nedomyslené alebo rovno prekypujúce hlúposťou. Na druhej strane tu však vidno brilantne odvedenú prácu režisérky a formálnej stránke filmu preto nie je čo vytknúť. Zároveň nechápem, prečo film nemá nálepku „horor“, pretože v rámci tohto žánru je tu množstvo až nechutne detailných záberov, o ktorých môže väčšina podobných filmov len snívať.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!