Filmový festival v Cannes otváral tento rok iránsky režisér Asghar Farhadi svojím novým počinom s názvom Todoslosaben (Všetci to vedia). Španielska dráma rozpráva príbeh navonok šťastnej a pomerne rozvetvenej rodiny, ktorá pôsobí spokojným dojmom súdržnosti, no ukrýva i svoje tajnosti. Každý nejaké má, lenže tajomstvo je tajomstvom iba v prípade, ak o tom vie jeden človek. A potom sú tu tie, ktoré pozná každý, ale nikto ich nevyriekne nahlas. Na silu takzvaného „verejného tajomstva“ poukazuje i príbeh tohto filmu.
V úvodnej scéne sa predstavuje Laura (Penélope Cruz), vracajúca sa do rodnej dediny, kde už čoskoro jej sestra povie áno svojmu nastávajúcemu. Jej manžel Alejandro (Ricardo Darín) ostal pre pracovné povinnosti doma v Argentíne, ale sprevádzajú ju jej dve deti – malý syn Diego (Iván Chavero) a tínedžerka Irene (Carla Campra). Práve Irene sa dozvedá od jedného z domácich chlapcov, že jej matka bola v minulosti zamilovaná do miestneho vlastníka vinice menom Paco (Javier Bardem), ktorá predtým patrila práve Laure . Nikto tomu však neprikladá veľkú váhu až do chvíle, kedy je Irene unesená. Začne sa rozmotávať spleť rodinných tajomstiev vrcholiaca vzájomným obviňovaním, pričom vyplávajú na povrch rôzne motívy ublíženia Laure. Nie je to len výmysel nezvládnuteľnej tínedžerky? Čo ak je únosca niekto z rodiny? A prečo necháva odkazy Pacovej manželke? Hra o čas a peniaze môže začať.
Vonkajšie hrozby, vnútorné bolesti a záhada medzi tým. Takto by sa dali charakterizovať popredné faktory Farhadiho silnej a emotívnej psychologickej drámy ťahajúce sa celým filmom. Naviac sa režisérovi, ktorý stojí i za scenárom filmu, podarilo vyvolať pocit reálnosti, a to hlavne vďaka postavám a ich replikám. To vyústilo v realistický dej, s ktorým sa zároveň divák dokáže rýchlo stotožniť a tak prežívať neľahké situácie spolu s postavami. Farhadi presne vykreslil miesta v hierarchii jednotlivých členov rodiny, čo dalo priestor pre logické a odôvodnené konanie charakterov. Ich chyby, slabosť či sklamania pripomínajú akési hriechy, za ktoré musia byť potrestané. Film sa tak na nič nehrá, nepotrebuje akčného hrdinu zachraňujúceho svet či čistú ľudskú dušu, ktorej dobrota ju nakoniec privedie do šťastného konca. Odzrkadľuje ľudí takých, akými skutočne sú, teda s ich svetlými i temnými stránkami, častokrát neviditeľnými a ukazujúcimi sa obzvlášť pod tlakom. Práve vďaka tomu kvalite filmu neuberá ani jeho pomerne dlhá minutáž. Dokonca by sa dalo povedať, že scény neposúvajúce dej by si divák dokázal užívať i hodiny. A to sa podarí dosiahnuť len v máloktorom snímku.
Jednu vec ale Farhadi ako režisér (alebo skôr ako scenárista) neustrážil, čo by sa na držiteľa dvoch Oscarov patrilo. Film nepriniesol nič nové, nič prekvapivé či šokujúce, i keď mal na to námet a kopec priestoru. Možno by sa tým vytratila už spomínaná realistickosť príbehu, ale istý zvrat proste chýba a túto dieru vypĺňa len sofistikovaná réžia a harmonické herecké výkony. Vytvára to dojem, že autor tvorí len pre festivalových návštevníkov a zabúda pri tom na bežného diváka. Každý by si mal nájsť vo filme niečo zaujímavé či výpovedné.
Farhadi však určite nenechal na náhodu výber hercov. V hlavných úlohách sa opäť raz predstaví manželská dvojica Penélope Cruz a Javier Bardem. Cruz ako vystrašená matka schopná vzdať sa všetkého pre záchranu dcéry, no zároveň uvedomujúca si svoje možnosti a spoločenské postavenie predvádza famózny výkon. Ešteže je tu Bardem v roli jej bývalej lásky, ochotný byť pri nej i napriek skutočnostiam, ktoré sprevádzali ich minulosť, tušiac však, že Laura pred ním stále ukrýva nejaké tajnosti. Spoločne majú na konte už viacero filmov, avšak prvýkrát ich iskra preskočila ešte v roku 1992 vo filme Šunka, šunka od režiséra Bigasa Lunu. Aj v tomto prípade chémia zafungovala a obaja zvládli svoje úlohy bývalých milencov s tajomstvom bravúrne. Napätie medzi nimi podtrhne príchod Alejandra v podaní Ricarda Darína. Charakter bývalého alkoholika, teraz už závislého na svojej rodine, ktorý len ťažko skrýva svoje emócie, stvárnený týmto argentínskym hercom je uveriteľný a výborne nahráva obzvlášť Cruz. Netreba zabudnúť ani na unesenú Irene, ktorú si zahrala mladá Carla Campra prinášajúca svieži vietor bezstarostnej mladej dievčiny, rýchlo sa meniacej na nešťastnú obeť, ktorej život už nikdy nebude ako predtým.
Čo však môže Todoslosaben povedať o čomkoľvek, mimo intríg a problémov asi každej rodiny, je otázne. Na film sa od začiatku do konca dobre pozerá, určite nenudí, avšak jemne pripomína v istom smere telenovelu (opísať Farhadiho dielo ako telenovelu je skoro hriech proti filmovej tvorbe, žiaľ, výstižnejšie slovo sa ťažko hľadá).
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Všetci to vedia Everybody Knows
- Francúzsko, Španielsko, 2018, 132 min.
- Žáner: Psychologický, Thriller, Dráma
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nemôžete umrieť, ak ste nikdy vlastne nežili... (Mŕtvi neumierajú, 2019) 26. júl 2019
- Košice ožijú filmovou atmosférou pri príležitosti 27. ročníka Art Film Festivalu 10. jún 2019
- Gotta Catch 'Em All... (Pokémon Detektív Pikachu, 2019) 05. jún 2019
- Čo ak by bol Superman zlý? (Brightburn, 2019) 31. máj 2019