„Zošlem na nich nešťastie, pred ktorým nebudú môcť uniknúť, potom budú ku mne volať, ale nevypočujem ich.“ (Jeremiáš 11:11)
Nemalo by byť ničím zvláštne, že sa film s názvom My pohráva s ideou, že možno práve My sme tí zločinci. Autor filmu, režisér a producent Jordan Peele svojím pomerne jasným a zároveň symbolickým filmom poukazuje na to, ako sa bojíme a nenávidíme tých, ktorých považujeme za iných bez toho, aby sme si uvedomili vzájomnú podobnosť.
Hlavnej úlohy sa zhostila oscarová herečka Lupita Nyong'o čoby Adelaide, ktorá sa so svojím dobromyseľným manželom Gabom (Winston Duke) a deťmi (Shahadi Wright Joseph a Evan Alex) rozhodne stráviť rodinnú dovolenku v chate pri jazere. Avšak Gabe, ako hlava rodiny, chce ísť o kúsok ďalej na pobrežie, aby si na pláži mohli užiť spoločný rodinný čas. Adelaide však z toho nie je nadšená. Práve v tomto plážovom rezorte mala hroznú skúsenosť, keď ako dieťa ešte v roku 1986, v ére Reaganovej optimistickej charitatívnej kampane Hands Across America, navštívila spolu s rodičmi tamojší lunapark. Vo chvíli ich nepozornosti sa malá Adelaide vybrala na prieskum pláže a atrakcií, čo pre ňu skončilo hrôzostrašným zážitkom. Ten si nesie v sebe celý život spolu so spomienkou na podivného muža na móle, držiaceho tabuľku s biblickým odkazom - Jeremiáš 11:11. Adelaide podľa manžela začína byť paranoidná, avšak ten svoje slová neskôr oľutuje, keď im do chaty vtrhnú neznámi útočníci, ktorí akoby z oka vypadli členom jej rodiny. Kto sú a odkiaľ pochádzajú, to je jedným z mnohých prekvapení.
My prichádza s veľkými očakávaniami, a to hlavne vďaka režisérovmu debutujúcemu projektu z roku 2017 - Get Out. Jedná sa o kritikmi uznávaný thriller s taktiež silným sociálnym odkazom, za ktorý získal Peele Oscara za najlepší pôvodný scenár. Je teda ťažké neporovnávať tieto dva filmy. Get Out má v určitom smere jasnejšiu myšlienku a navádza k nej diváka vedome až do úplného finále. Oproti tomu My dáva na výber z viacerých spoločenských problémov doby, a je len na každom z nás, s čím sa stotožňuje (alebo skôr čoho sa bojí) viac.
Jordan Peele sa posledné roky dostáva do povedomia ako režisér spájajúci komédiu, horor a sociálne komentáre. Mnohokrát je kombinácia čo i len dvoch týchto aspektov ozajstným režisérskym orieškom. Peele však dokazuje svoje kvality a využíva pri tom všetky skúsenosti nadobudnuté počas svojej kariéry. Jeho hra so symbolmi a jemnocit pre využitie i tých najmenších symbolov vo veľkej miere (napríklad zbraň v podobe zlatých nožníc, čo je krásna ukážka dvoch rovnakých strán, ktoré keď sa stretnú, niečo rozdelia, či už samotný názov US, ktorý môže znamenať slovo MY, ale aj skratku United States) si zaslúži potlesk. Naviac ako komik rozumie správnemu umiestneniu vtipnej scény pokojne aj v hororovom filme, čím zníži napätie, čo má za následok nielen dočasné uvoľnenie publika, ale aj možnosť budovať ho nanovo.
Tomu pomáha aj hudba, keďže Michael Abelsa znovu predvádza nápadité hudobné motívy vyvolávajúce v divákovi mrazivé pocity, tak ako to už dokázal v Get Out. Nejedná sa len o nepríjemné naťahované hučanie sláčikov v pozadí, tak známe z väčšiny béčkových hororov, ale o zaujímavo znepokojivé melódie podtrhujúce celé dianie na scéne. Avšak v kine to podľa reakcie ľudí okolo i napriek tomu na plnej čiare vyhrali N.W.A. a ich F*ck tha Police.
Nič z toho by však nebolo možné bez štyroch (v podstate ôsmich) neuveriteľných hereckých výkonov hlavných postáv. Winston Duke je čoby dobrácky otec Gabe určite najsympatickejším členom rodiny a je skvelé vidieť pre porovnanie Dukových hereckých polôh jeho stvárnenie Gabovho dvojníka Abrahama. Zákerný úsmev Shahadi Wright Joseph v úlohe dvojníčky Gabovej dcéry Zory je znepokojivým adeptom na účinkovanie v nových nočných morách. Obdivuhodný výkon v roli šialenej dvojníčky od herečky tak mladého veku, ktorej vo väčšine scén sekunduje jej mladší a veľmi vnímavý brat Jason v podaní Evana Alexa. Nad celou rodinou však stojí Lupita Nyong'o znovu potvrdzujúca svoje kvality, a to aj ako zdanlivo bežná americká mama Adelaide, tak i jej protipól Red s desivo presnými pohybmi a hlbokým chrapľavým hlasom. Za zmienku stojí aj výkon Elisabeth Moss čoby ich bohatej rodinnej známej Kitty s najlepšou hláškou z filmu – It’s vodka o’clock. Naviac je príjemné vidieť Moss v niečom inom ako v červenom habite. I keď...
Až doteraz by si človek povedal, že môže ísť o úplne geniálne dielo. Ale ako pri všetkom, aj tu sa nájdu faktory narúšajúce celkový dojem. Jedným z nich sú občas náročne popkultúrne a historické referencie, obzvlášť pre ľudí z našej strany sveta, a tak ich pochopí len málokto. Film takisto trpí na dlhú stopáž zapríčinenú prázdnymi scénami s minimálnou výpovednou hodnotou. Práve vďaka otázkam, ktoré film vyvoláva, však stojí za to pozrieť si ho. Určite si pri ňom príde na svoje hororový fanúšik i náročný fajnšmeker. Obzvlášť sa stáva povinnosťou pre milovníkov nečakaných koncov a momentov stojacich za zamyslenie. Na konci príbehu sa možno i vo vašom vnútri vynorí otázka - nie sme my tým, koho sa vlastne najviac bojíme ?
Naše hodnotenie
Informácie o filme
My Us
- Spojené štáty, 2019, 121 min.
- Žáner: Horor, Thriller
- Réžia: Jordan Peele
- Scénar: Jordan Peele
- Kamera: Mike Gioulakis
- Hudba: Michael Abels
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nemôžete umrieť, ak ste nikdy vlastne nežili... (Mŕtvi neumierajú, 2019) 26. júl 2019
- Rodinné šťastie sa nestavia na pravdivých základoch... (Všetci to vedia, 2019) 24. jún 2019
- Košice ožijú filmovou atmosférou pri príležitosti 27. ročníka Art Film Festivalu 10. jún 2019
- Gotta Catch 'Em All... (Pokémon Detektív Pikachu, 2019) 05. jún 2019
- Čo ak by bol Superman zlý? (Brightburn, 2019) 31. máj 2019