Cyntorýn zvieratiek (nie, nejedná sa o neznalosť použitia i/y, ale o snahu slovenského prekladu priblížiť sa k pôvodnému nápadu, aby nápis označujúci miesto odpočinku domácich miláčikov mal všetky črty toho, že bol vytvorený deťmi) je jedným zo známejších a obzvlášť znepokojivých diel Stephena Kinga. Jeho hrôza nespočíva len v nadprirodzených prvkoch či desivom námete, no predovšetkým v ľuďoch a v tom, čomu všetkému sú vystavení v normálnom svete. Autor ako hlavný motív konania postáv dáva do popredia pocit smútku a viny. Jeho iné tituly ako TO či Osvietenie stavajú na strachu o vlastný život. V tomto sa smere sa Cyntorýn zvieratiek odlišuje. Príbeh totiž rozpráva o neľahkom vysporiadaní sa so situáciami, ktoré môžu postihnúť každého človeka a zároveň kladie otázky: Čoho je človek schopný, aby sa vyhol pocitu viny a napravil nezvratné udalosti? Ozaj robí to najlepšie pre druhých alebo koná kvôli sebe? A ako ďaleko je ochotný zájsť?
Rodina Creedovcov - otec Louis (Jason Clarke), matka Rachel (Amy Seimetz), osemročná dcéra Ellie (Jeté Laurence), a batoľa syn Gage (Hugo a Lucas Lavoie) - sa práve presťahovala z Bostonu do vidieckeho mesta Ludlow. Najprv sa zdá, že najnebezpečnejšou vecou v ich okolí je cesta pred novým domom, kadiaľ jazdia kamióny nie práve podľa predpisov. Pri objavovaní okolia domu natrafia na skupinku detí so zvieracími maskami, ktorá rituálnym spôsobom odprevádza štvornohého priateľa jedného z nich na „Cyntorýn zvieratiek“. Zvedavá Ellie sa neskôr rozhodne ísť za nimi a pri pohrebisku sa stretáva s ich láskavým susedom Judom Crandallom (John Lithgow), ktorý jej porozpráva o tomto zvláštnom mieste. Nikto z nich vtedy ešte nemá ani potuchy, že rodinný kocúr Church bude čoskoro pochovaný v tej istej pôde. A keď tragédia doľahne na rodinu, pripoja sa k nej ďalšie smutné udalosti, ktorým spolu musia čeliť. Snaha ospravedlniť vinu, zatvárať oči pred strachom a ujsť pred minulosťou núti k zúfalým činom. Našťastie (alebo nanešťastie) pre ľudí z Ludlowa, na pozemku za Cyntorýnom zvieratiek nič neostáva mŕtve.
Novšia filmová adaptácia (prvú ešte v roku 1989 priviedla k životu režisérka Mary Lambert) nie je tak verná knižnej predlohe, ako by väčšina fanúšikov Kingovej tvorby očakávala. Je pravdou, že významné odchýlky od knihy u Kingových nadšencov vyvolali vlnu kritiky. Avšak stále je tu polemika, ktorá tak často postihuje akúkoľvek filmovú adaptáciu - ako správne upraviť dej, fungujúci na stránkach knihy, aby tak fungoval na striebornom plátne. Dodržiavanie zdrojového materiálu je dôležité, ale ak ho nie je možné tvarovať podľa požiadaviek dnešného diváka, stráca svoj potenciál. To si zjavne myslel i scenárista Jeff Buhler a zjavne s ním súhlasilo aj duo režisérov Kevin Kölsch a Dennis Widmyer. Je pochopiteľné, že sa snažili priblížiť scenár k ostatným úspešným hororovým filmom, zároveň tým však stratil príbeh na originalite. To, čím mohol byť iný a nechať v divákovi stopu, odvrhli a pustili sa do vlastnej verzie, už tak známej pesničky o rodine, ktorá sa nasťahovala do nového domu, kde jej členov začala terorizovať zlá sila. Atmosféru sa režisérom darilo budovať skvelo. Určite dopomohol i obraz tradičnej milujúcej rodiny, vďaka čomu boli niektoré momenty vo filme veľmi silné. Lenže všetko to zabíja snaha o vytvorenie niečoho, čo malo byť prekvapivé a nové pre všetkých (teda aj ľudí, čo čítali Kingovu knihu). Režiséri stavili na využitie známych klišé, „jumpscare“ scén a dramatickej hudby, čo prináša len ďalší z radu moderných hororových filmov so silným marketingom a podporou slávneho mena, ktorý neurazí, no zároveň nenadchne. Koniec je teda už každému jasný a nezanechá desivý pocit ako Kingov originál. Niekto by dokonca mohol pochybovať (a to oprávnene), či tvorcovia vlastne nechceli „vyspoilovať“ celý film už trailerom a pripraviť tak diváka o akýkoľvek šok vyplývajúci z deja.
Všetko zlé je ale na niečo dobré. Film vďaka viacerým odlišnostiam dáva priestor pre zaujímavé kreácie a v tomto prípade treba vyzdvihnúť skvelú prácu režisérov s hercami. Výkon Jasona Clarka v hlavnej úlohe je presvedčivý v celom rozsahu, rovnako ako Amy Seimetz, ktorá je schopná vyjadriť úzkosť a prirodzený materinských strach mrazivým spôsobom. John Lithgow je výborným starším vdovcom od vedľa, a hoci existencia jeho postavy vo filme má v podstate byť predovšetkým skôr hlavným spúšťačom chodu udalostí než skutočným charakterom, stále funguje spoľahlivo dobre. Najväčším prekvapením sa ale stala Jeta Laurence v roli anjelskej dcéry Ellie, ktorá úplne zatienila svojich dospelých hereckých partnerov a doslova si kradla každú scénu pre seba. Jej herecké schopnosti sú ozaj nad očakávania. Vyžaduje veľa zručností stvárniť dve úplne odlišné polohy (doslova) bytia a obe majstrovsky ovládnuť. A i keď nie je žiadnym filmovým nováčikom, o tejto mladej herečke určite ešte bude počuť. Kde len také deti berieš, Hollywood?
Filmoví a seriáloví scenáristi siahajú po Kingovej tvorbe už päť desaťročí, uvedomujúc si kvalít jeho fantázie a stálu aktuálnosť autorovej tvorby. Pre mnohých jeho fanúšikov je to vždy rozporuplná situácia. Na jednej strane je to radosť a očakávanie, na druhej mierna obava, ako sa s tým tvorcovia za kamerou vysporiadajú. To sa odzrkadlilo i na Cyntorýne zvieratiek a možno v jemnej miere i na tejto recenzii. Avšak netreba mať pred videním filmu žiadne predsudky, určite sa jedná o jeden z tých kvalitnejších hororov, ktorý v poslednej dobe vyšiel. Fanúšikovia Stephena Kinga však asi nejednu hviezdičku z celkového dojmu odoberú.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Cyntoryn zvieratiek Pet Sematary
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nemôžete umrieť, ak ste nikdy vlastne nežili... (Mŕtvi neumierajú, 2019) 26. júl 2019
- Rodinné šťastie sa nestavia na pravdivých základoch... (Všetci to vedia, 2019) 24. jún 2019
- Košice ožijú filmovou atmosférou pri príležitosti 27. ročníka Art Film Festivalu 10. jún 2019
- Gotta Catch 'Em All... (Pokémon Detektív Pikachu, 2019) 05. jún 2019
- Čo ak by bol Superman zlý? (Brightburn, 2019) 31. máj 2019