Filmov o umieraní je pomerne veľa, no len málo z nich dokáže ponúknuť niečo nové, vďaka čomu by sa z väčšiny vyčlenili a ponúkli tak divákovi iný uhol pohľadu na túto smutnú tému. Jedným zo svetlých príkladov, kde sa to podarilo, je Paddleton z dielne Netflix. Réžiu si vzal pod patronát Alexandre Lehmann. Tomu sa v spolupráci s Markom Duplassom už podarilo natočiť jednu pomerne úspešnú nezávislú drámu – Blue Jay (2016), ktorá sa rovnako ako Paddleton niesla v trpko-smutnej atmosfére.
Hra s divákom – partner či len kamarát?
Film má tendenciu zaujať diváka už od úvodných minút. Začína sa scénou, kde sa Mike (Mark Duplass) v nemocnici dozvedá nepríjemnú novinu – má rakovinu. Zatiaľ je skoro na nejaké unáhlené reakcie a plač, no lekárka sa netvári veľmi optimisticky. Posiela ho ku špecialistovi onkológovi. To samozrejme neujde pozornosti vnímavého kamaráta Andyho (Ray Romano), ktorý Mikea sprevádza v nemocnici. Začne klásť priame otázky, ktorými lekárku trochu zneistí, a tak sa ho spýta, v akom pomere je s pacientom – partner alebo príbuzný? Logicky si túto otázku položí asi každý, kto si film pustí, no zároveň väčšine aj docvakne, že v tom nie je nič sexuálne. Jednoducho sú Mike a Andy iba priatelia a susedia. A v tom tkvie krása tohto diela – myšlienka sa totiž uberá smerom k samotnej podstate priateľstva a tomu, čo to znamená mať po svojom boku niekoho blízkeho, s ktorým si človek rozumie a pritom ani nemusí ísť o partnerský vzťah. Pokiaľ teda čakáte LGBT tematiku, tak budete sklamaní.
Avšak dvaja onkológovia nezávisle na sebe potvrdia najhoršie Andyho obavy – s rakovinou sa nedá nič robiť, je to, ako sa vraví, konečná. Keďže žije v štáte, kde je eutanázia povolená, dostane i recept so smrtiacou dávkou liekov. No má to háčik, najbližšia lekáreň, kde mu lieky vydajú, je až šesť hodín cesty autom. Spolu s Andym sa tak vydá na svoju poslednú jazdu. Najskôr však treba túto nepríjemnú správu Andymu oznámiť. Ako to priateľ vezme? A pomôže mu vlastne to trápenie ukončiť?
Strata blízkeho človeka bolí, no introverta to bolí viac
Film je nádhernou sondou do duše dvoch ľudí, ktorí sa našli a medzi ktorými vzniklo pevné priateľstvo. Andy s Mikeom si rozumejú úplne vo všetkom a na svet sa pozerajú rovnakými očami. Obaja sú uzavretejšie typy, introverti. Avšak v takomto prípade má priateľstvo dvoch ľudí ešte väčší význam, pretože sa nevytvára ľahko – to je zrejmé napríklad aj z Andyho poznámky o prvom stretnutí s Mikeom. Paddleton nie je ani tak o boji s chorobou, ako je skôr o vyrovnávaní sa so stratou jediného blízkeho človeka. Z tohto pohľadu možno preto povedať, že hlavnou postavou vo filme je práve Andy a nie Mike. Divák tu má možnosť nájsť množstvo nuáns, ktoré svojím obsahom a prevedením chytia za srdce. Napríklad scénka s trezorom alebo scénka v bare – na prvý pohľad možno trápne maličkosti, ktoré v sebe v skutočnosti skrývajú veľké veci.
Svet protikladov dotvárajúci obsah
Čo sa týka samotného road tripu, príjemne ma prekvapilo prostredie mestečka, v ktorom boli Mike s Andym nútení prenocovať. Do očí ihneď udrie kontrast medzi súčasnosťou (trpká realita) a retro spomienkami. Tie sa prejavovali aj v čudesnej architektúre vyčnievajúcej z prostredia, ktorá by sa hodila skôr do Európy – napríklad veterný mlyn. Za zmienku tiež stojí pekný, kontinuálny vývin oboch postáv, kde sa vlastne prešlo všetkými psychickými štádiami pri zmierovaní sa s neodvratným koncom a nádej postupne vyprchala ako oblak dymu. Z tohto pohľadu bol záver totálne zdrvujúci, posledných 20 minút filmu bolo veľmi emotívne vypätých, kmásalo mi srdce zo strany na stranu. Také niečo veru nemôže nikoho nechať chladným.
Nezávislá, smutná dráma s nápadom
Kvôli nezávislejšiemu kabátu možno Paddleton nie je pre každého, no vnímavému divákovi toho povie veľmi veľa. Ide o drámu s nápadom, ktorá do témy umierania priniesla niečo svoje vlastné, najmä v podobe pekných myšlienok a vývoja hlavných postáv. A hlavne, žiadne citové vydieranie diváka ani účelový sentiment. Všetko je tu prirodzené, akoby vystrihnuté zo smutného života niekoho blízkeho, niekoho, ktorého sme mali radi, no žiaľ, stratili ho. Finálna scéna s chlapcom a Andym hovorí za všetko. Dojemné, smutné.... pocitovo aj myšlienkovo bohaté. Môžem len odporúčať.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Kto je dobrý a kto je zlý? Pravdepodobne nikto alebo všetci... (Good Omens, Amazon Prime, 2019) 26. júl 2019
- Dokolečka dokola... Tak to dopadne, keď dostanú moc hlupáci (Hlava 22, HBO, 2019) 13. júl 2019
- Kombinácia konštrukčných chýb a ľudskej arogancie, ktorej následky si nesieme dodnes (Černobyľ, HBO, 2019) 24. jún 2019
- Bonnie a Clyde, dajte si pozor. Nebezpeční rangeri sú vám v pätách (The Highwaymen, Netflix, 2019) 05. jún 2019