Sériu filmov z Kameňákova českému publiku netreba dlho predstavovať. Obyvatelia fiktívnej obce sa medzi sebou rozprávajú skoro výlučne vtipmi, ich problémy sa pohybujú kdesi medzi varením vajíčok v mikrovlnke a vymýšľaním, ako beztrestne zabiť nepríjemnú svokru. Oproti trom predchádzajúcim častiam Kameňák 4 prešiel zásadnou zmenou. Role scenáristu a režiséra sa tentokrát už Zdeněk Troška neujal. Divák by možno očakával, že sa tvorcovia pod taktovkou režiséra Jána Nováka poučia z chýb minulých častí, bohužiaľ ich však naopak ešte zintenzívňujú.
Vtipy súposkladané jeden na druhom bez akejkoľvek kauzuálnej náväznosti. Celý film pôsobí ako zhluk náhodných scén s hláškami, na ktorých sa pravdepodobne divák smial už pred piatimi rokmi s kamarátmi pri pive. A ak na pivo nechodí, tak niekoľko vtipov s miernymi úpravami mohol vidieť a počuť v niektorej zo starších častí Kameňáku. Filmu chýba akékoľvek vyvrcholenie i zápletka, ktorá by diváka držala v napätí. Môže si teda zo sály kedykoľvek odskočiť po pukance či na wc bez toho, aby prišiel o čokoľvek podstatné z deja. Posun postáv od začiatku po koniec filmu je minimálny.
Nepríjemná sýtosť obrazu naviac z obyvateľov Kameňákova robí oranžové neprirodzené masky a celkovo deformuje farby. Kvalita béčkového televízneho filmu sála z plátna už od úvodných tituliek. Predstava, že sa budú vtipy z doteraz natočených Kameňákov recyklovať ešte raz vo mne vyvoláva obavy. Ako sa hovorí, trikrát a dosť. Štyrikrát je už priveľa aj na dielo so statusom oddychovky, hlavne, keď z každého záberu sála pocit, že tvorcom už dávno došli nápady.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!