Fellini žije!
Uvedenie filmu veľká nádhera v roku 2013 mala za následok minimálne dve veci. Po prvé: presvedčila diváka o tom, že názov filmu môže dokonale vystihovať, čo ho v kinosále po zhasnutí svetiel čaká. Po druhé: Sorrentino je reinkarnovaný Fellini a uvedenie jeho nového filmu bude jednou z najväčších filmových udalostí roka.
Tiež občas chodíte do kina na náhodné filmy, o ktorých si predom nezisťujete žiadne informácie a nechávate všetko na náhodu? Potom určite poznáte ten príjemný pocit, keď sedíte pohodlne uvelebení v sedačke a dianie na plátne vám evokuje meno konkrétneho režiséra. Špecifické vyrozprávanie príbehu, nezvyklá kamera či vizuálna jedinečnosť- znaky odlišujúce diela auteurov od tvorby iných, či už rovnako originálnych alebo mainstreamových režisérov. Inokedy nám zas film môže prísť povedomý z iného dôvodu. Poviete si „to som už niekde videl“ alebo premýšľate čo vám to len daná scéna pripomína. Všetci sa musíme od niekoho učiť, režiséri nie sú výnimkou. Keďže väčšinou inšpiráciu a vzor hľadajú v staršej kinematografii, čas od času sa stane, že odkaz na konkrétne diela ovplyvňujúce ich autorský štýl zakomponujú aj do svojich diel. Paolo Sorrentino je jeden zo silných autorských tvorcov kombinujúcich oba spomínané postupy do jedného z pravidla výnimočného celku.
Fascinácia človekom spojená s kritikou ľudskej spoločnosti v jej najrozmanitejších podobách je rysom spájajúcim Sorrentinovu tvorbu s tvorbou fenomenálneho Frederica Felliniho (Sladký život, 8 ½, Amarcord). Pompéznosť mizanscény, rovnako ako kostýmov a dôraz na kompozíciu sú príkladom znakov pomerne zjavne oddeľujúcich jeho filmy od ostatných. Táto originalita je z jeho tvorbou spätá už od počiatku filmovej kariéry, ktorej predchádzala jeho úzka spolupráca s divadelným svetom a písanie scenárov. Schopnosť napísať si scenár na mieru a vytvoriť tak film nanajvýš autorský umocňuje postavenie Sorrentina ako výrazného talianskeho autera súčasnosti.
Už jeho celovečerný hraný debut z roku Prebytočný človek (L'uomo in piú, 2001) presvedčil kritikov rovnako ako divákov, že Sorrentino vo svete filmu prebytočný s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nebude. Poprvýkrát v ňom pracuje s charizmatickým Tonim Servillom, neskôr jeho dvorným hercom. Uvedením na festivale v Berlíne sa film, rovnako ako Paolo začal čoraz viac dostávať do povedomia ľudí a s tým prichádzali i ďalšie a ďalšie, hlavne domáce, ocenenia.
Po úspešnej komediálnej dráme do vôd kriminálneho filmu, i keď sa pochopiteľne opäť nevyhol rovine pre neho charakteristickej- analýze starnúceho človeka. Sonda do rutinného, nudného života päťdesiatnika Titta (opäť Toni Servillo) a jej postupná zmena zaujala kritikov natoľko, že sa dostala do súťažnej sekcie festivalu v Cannes. Talianske publikum po uvedení Následkov lásky (Le Conseguenze dell'amore, 2003) nepochybovalo o dôležitosti tohto Neapolského umelca pre domácu kinematografiu. Festivalové uvedenia umožnili dozvedieť sa o jeho nesporných kvalitách filmovým fanúšikom z celého sveta.
Rodinný priateľ (L'ami de la famille, 2006) síce nevznikal z jeho pera, príbehovo však i napriek tomu nevybočuje z jeho tvorby a drží sa línie analýzy jednotlivca či celej spoločnosti. Ústredná postava je opäť v pokročilejšom veku a zneužíva svoje bohatstvo a zapožičiava peniaze ľuďom v núdzi, ktorým neskôr strpčuje život svojím povýšeneckým správaním a príliš vysokými úrokmi. Sebe vlastný dôraz na vizuálnu stránku v spojení s grotesknou štylizáciou Sorrentina opäť dostal do Cannes a spravil tam z neho pravidelného návštevníka zaručujúceho kvalitný filmový zážitok.
Hoci sa Paolo už niekoľko rokov pohyboval vo filmovom svete a vytvoril si viac než priaznivé renomé, s tvorbou svojho ďalšieho snímku ho sprevádzali finančné problémy. Scenár, ktorý napísal, bol totiž založený na živote Giulia Andreottiho, človeka stojaceho na čele Talianskej politiky dlhých štyridsať rokov. Autor v ňom rozoberá hlavne jeho previazanosť s mafiou a nekalé praktiky, čo pôsobilo na potencionálnych sponzorov filmu veľmi znepokojivo. Rozprávať totiž o hriechoch tak vysoko postaveného štátnika s množstvom vplyvných kamarátov pre nich logicky znamenal veľký risk. Nakoniec sa však Sorrentinovi podarilo film Božský(Il Divo, 2008) s pompéznosťou sebe vlastnou natočiť a svoju autorskú genialitu posunúť zas o čosi vyššie.
Postavy, ktoré pre svoje filmy Paolo vyberá, oplývajú značnou mierou bizarnosti a to nie len vnútorne, ale i navonok. Rozorvaný vnútorný svet sa prejavuje na ich celkovej vizáži a kostýme, čo sa potvrdilo aj v prípade príbehu bývalej rockovej hviezdy Cheyenneho (Sean Penn) v snímku Tu to musí byť (This Must Be the Place, 2011). Dokazuje v ňom svoju flexibilitu v žánroch, po dráme, komédii a životopisnom snímku siaha po roadmovie, pričom však stále pracuje so sebe vlastným originálnym štýlom a drží sa originálnej línie ktorú rozširuje a prispôsobuje danému filmu. Film nahlodáva okrem iného i tému holokaustu a je režisérovým prvým anglicky hovoriacim filmom.
Pokiaľ Sorrentino doposiaľ nebol považovaný za jedného z najzaujímavejších, najlepších a najoriginálnejších súčasných talianskych režisérov, v roku 2013 sa to bezpochyby zmenilo. Vizuálne oslnivá, pompézna, kritikou spoločnosti a originálnymi postavičkami nabitá Veľká nádhera (La grande ballezza, 2013) oslňuje svojou prácou s kamerou, hudbou, hrou s protikladmi a svojou tendenciou dostať sa postavám až do morku kostí sa stáva jedinečnou poctou nie len Felliniho filmom, ale taktiež poctou celej talianskej kinematografii a Taliansku (resp. Rímu) samému.
Tento mesiac budete mať možnosť v kine ART vidieť Paolov najnovší film Mladosť (La Giovinezza,2015) opäť pracujúca s príbehom starnúcich postáv ohliadajúcich sa za životom a minulosťou, na základe ktorej sa snažia pochopiť prítomnosť. Už tradične môžete očakávať vizuálne veľmi podmanivú jazdu. Okrem toho sa môžete rovnako tešiť na nový seriál z produkcie HBO The Young Pope. Sorrentino pre tento osemdielny príbeh začínajúceho pápeža Pia XIII. (Jude Law), ktorý súcitom k chudobným a rozpredávaním bohatstva cirkvi rozzúri Vatikán napísal spolu s ďalšími tvorcami scenár a zhostil sa i jeho réžie. Ako poznám Sorrentina, bude rozhodne stáť za to.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
- Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
- PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
- Keď nepriletí bocian 28. okt 2015