„Dobrý deň, priniesol som vašu pizzu.“ „Zdravím, vy ste volali, že vám kvapká potrubie? Pozriem sa na to.“ Netreba mať IQ 160, aby sme pochopili, o čo asi vo filmoch začínajúcich podobnými vetami pôjde. Stretol sa s nimi určite neraz každý (dospelý!) z nás. A vždy je to o tom istom. Naivne jednoduchý príbeh a šup na to hlavné! Sex, sex, sex a ešte raz sex. Nečudo, že vám podobnú zábavu v Arte neponúkame. Určite sa nezmýlime keď povieme, že tento druh zábavy (alebo umenia? To je už na vás) si každý najlepšie vychutná v pohodlí a súkromí domova. Avšak čo s pohlavným stykom a nahotou v kinofilme? Pokiaľ sa stotožňujete s Griffinovcami a „čekáte jen kdy už zmizí, samý sex a násilí z televizí“, mám pre vás zlú správu. Sex mal odjakživa aj na plátnach kín svoje miesto. A vyzerá to tak že sa s ním budeme stretávať čoraz častejšie.
Nalejme si čistého vína- nahota vždy predávala najlepšie. Vedeli to už filmári v ranej ére nemého filmu. Boli by ste prekvapení, čo dokázalo spraviť s návštevnosťou biografu odhalené ženské lýtko či spodnička. Voyeurismus sa čoskoro stal obľúbenou skupinovou činnosťou divákov a tak režiséri postupne pritvrdzovali. Ich ambície odhaľovať na plátne stále viac sa však stretli s odporom náboženských zoskúpení, ale i filmovej cenzúry, ktorá proti zobrazovaniu nahoty a sexu výrazne zakročila. Inak tomu nebolo ani počas zlatej éry hollywoodskeho filmu. V mene zachovania morálnej čistoty našej mládeže sa preto väčšina interakcií medzi mužom a ženou obmedzila na letmý bozk či veľavravné pohľady. Ale keďže metafora je mocný nástroj šikovných režisérov, nie je ťažké uhádnuť, kedy si spolu filmoví hrdinovia mimo plátna užili noc plnú vášne. Napríklad taký Hitchcock rád divákom servíroval vždy po scéne s bozkom záber na vlak vchádzajúci do tunela či ohňostroj. Ak sa trošku zamyslíme asi nebude ťažké zistiť, čo tým chcel „básnik“ povedať.
Postupom času začala cenzúra ustupovať a diváci mali možnosť zažiť v kinosálach o niečo pikantnejšiu zábavu ako doposiaľ. Odhalené ženské prsia publikum určite prilákajú, zvlášť pokiaľ ide o známu hviezdu strieborného plátna. Ženská nahota bola pritom vo filme vždy akceptovanejšia ako tá mužská, drvivá väčšina filmov však pracovala s nahým telom len od pása hore. Pri ženskom publiku sa režiséri spoliehali na romantické príbehy osudovej lásky, mužského diváka si však nie je na škodu poistiť nejakou tou odhalenou bradavkou. Čím viac však šokujete, tým lepšiu reklamu bude váš film mať. Spomeňte si napríklad na Základný inštinkt (Basic Instinct, 1992) a zábudlivosť Sharon Stone pri rannom obliekaní. To bolo rozruchu keď prehodila nôžku cez nôžku! Taktiež si viem živo predstaviť šuškandu medzi kamarátkami po návšteve premiéry Amerického gigola (American gigolo, 1980) s mladým Richardom Gereom dvanásť rokov predtým.
Hoci pornografia a sex vo filme nehrali hlavnú úlohu, stále pre diváka tvorili jednu z alternatív zábavy. Tzv. kiná pre dospelých premietali porno rôzneho žánru a odporcovia sexu na plátne mali istotu, že sa film vďaka separovaniu od bežných kín nedostane do styku s deťmi. Je však pravda, že od 70tych rokov pokusy o spojenie porna s „oficiálnym“ filmom začali silnieť. Uvedenie vyslovene pornografického dlhometrážneho filmu Hlboké hrdlo (Deep Throat,1972) bolo spojené s mnohými problémami, jeho tvorcovia boli dokonca nútený postaviť sa pred súd. Napriek tomu sa však z neho stal hit a kasový trhák. Taktiež umelecké filmy začali prekvapovať svojimi explicitnými scénami, začali vznikať filmy ako W.R– Mystéria orgazmu (W.R.- misterije organizma,1971), pre ktoré neexistovalo žiadne tabu. Dokonalá uhladenosť pohlavného styku na plátne postupne začala prechádzať do úzadia a tvorcovia hlavne artových filmov stavili na naturálnosť a väčšiu realističnosť šteklivých scén.
V súvislosti s oceňovaným Životom Adele (La Vie d'Adèle, 2013) sa hovorilo o dlhej, explicitnej, lesbickej sexuálnej scéne, ktorá sa svojou naturálnosťou takmer nelíši od skutočného styku medzi dvoma ženami. Napriek použitiu umelých genitálií sa režisérovi skutočne podarilo scéne vdýchnuť presvedčivosť a prirodzenosť. Zobrazil sex v svojej všednosti a „škaredosti“, dokonalé telá a štylizované zábery nechal pre mainstreamových režisérov. Práve vďaka tomu scéna vyvolala vlnu nadšenia ako u divákov, tak u kritiky. Ak niekto doposiaľ pochyboval o možnosti vnímať sex vo filme ako umenie, po tomto snímku nezostal na pochybách.
Niektoré filmy, ako napr. spomínaný Život Adéle považuje sex za prirodzenú súčasť filmu, rovnako ako života, nestavajú ho však na prvé miesto a nijak zvlášť ho nevystavujú do popredia. Iné snímky však naopak v snahe šokovať, búrať hranice a zahrávať sa s toleranciu diváka neváhajú postaviť sexuálne scény na piedestál a podriadiť im celkové rozprávanie. Hovorím napríklad o filme Shortbus (Shortbus, 2006), zaoberajúcim sa sexuálnymi problémami a oslavujúcim slobodu. Nečudo, že po 101 minútovej náloži rôznych sexuálnych praktík, či už single, v dvojici, trojici, či každej inej možnej kombinácii, ktorá vás napadne, zostali diváci po premiére filmu v pomykove. Divák vychovaný na konzervatívnych filmoch potrebuje čas na prechod z vnímania sexuálnych scén ako atrakcie a škandálu na sexualitu ako formu metafory a súčasť ľudského života.
Obrovský marketingový úspech zaznamenala aj očakávaná Nymfomanka (Nymph()maniac: Volume I, Volume II, 2013) Larsa Von Triera. Reklama postavená na explicitných sexuálnych scénach a prísľube „artového porna“ prilákalo do kín veľké množstvo divákov. Časť z nich bola po vzhliadnutí filmu značne sklamaná. Režisérovi sa totiž napriek tomu, že ukázal skutočne všetko a s cenzúrou si starosti nerobil, podarilo vyrozprávať príbeh intelektuálnym spôsobom a sexuálne scény vo filme získali svoje nesporné opodstatnenie a význam. O samoúčelnom porne v tomto prípade naozaj nemôže byť reč. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť výborný Kmeň (Plemja, 2014), ktorý s erotikou taktiež pracuje veľmi vkusným a vizuálne podmanivým spôsobom, napriek tomu že zachováva naturálnosť a všednosť sexuálneho aktu.
Letná filmová škola v Uherskom Hradišti minulý rok predstavila sekciu s názvom „Porn Art“, v ktorej sa venovala práve čoraz zreteľnejšiemu presahu pornografických praktík do umeleckého, či mainstreamového filmu. Aj v súčasnosti možno rozoznávať množstvo motivácii sexuálnych scén n filme. Napríklad pomerne konvenčných filmov typu Vlhké miesta (Feuchtgebiete, 2013) či Klipu (Klip, 2012), využívajú explicitné scény hlavne na umocnenie dojmu reálnosti či ako upozornenie na určitý sociálny problém. Naopak béčkové filmy často stavujú na kontroverznosť a pobavenie diváka, ako je tomu napríklad v prípade L.A. Zombie (L.A. Zombie: Hardcore, 2010).
Či už ste zástancom sexu vo filme alebo nie, rovnako ako v minulej, ani v tej súčasnej filmovej tvorbe sa jej nevyhnete. Filmári postupom času zistili ako ho použiť na umocnenie príbehu, vyjadrenie metaforických myšlienok či lepšie vykreslenie životov. Spoločenské tabu čoraz viac upadá a tomu sa podriaďuje aj kinematografia. Nemusíte sa však báť, mnoho tvorcov vie pohlavný styk či nahotu zakomponovať do svojho rozprávania nanajvýš prirodzene a kultivovane. Pokiaľ máte pochybnosti, príďte sa tento mesiac pozrieť do ARTu na niektorý film so sexuálnou tematikou. Začiatky československého erotického filmu zastúpi Erotikon (Erotikon, 1929) Gustáva Machatého, súčasné trendy možno zas vypozorovať z najnovšieho počinu Gaspara Noého Love (Love, 2015). Pohlavný život sa týka každého z nás, nie je preto dôvod zatvárať pred ním oči. Deti však tentoraz radšej nechajte doma, po návšteve kina by vám už asi moc neverili, že deti nosí bocian.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
- Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
- PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
- Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015