PROFIL: Roy Andersson

Auteur súčasnosti

Rozhodnúť sa byť režisérom nie je práve krok, ktorý by vám stopercentne zabezpečil financie a strechu nad hlavou. Švéd Roy Andersson o tom vie svoje. Hneď po štúdiu natočil svoj celovečerný debut Švédská lovestory (1970),  ktorá mu vďaka nečakanému úspechu predpovedala dlhú a jedinečnú kariéru ako jednému z výnimočných autorských režisérov. O päť rokov neskôr divákom predstavil svoj ďalší počin nazvaný Giliap (1975), ktorý ani z ďaleka nevyvolal podobnú vlnu nadšenia ako jeho prvotina. Anderrssonova kariéra režiséra doslova skrachovala a donútila ho obzrieť sa po iných profesiách, ktoré mu budú zarábať na chlieb a zvrátia bankrot, v ktorom sa ocitol.

Verejnoprospešné práce by práve neboli pre ambiciózneho muža akým Roy bezpochyby bol práve najvhodnejšou voľbou, preto sa rozhodol skúsiť šťastie v reklamnej agentúre. Že sa jednalo o správny krok dokazuje množstvo úspešných reklám, ktoré počas svojej dvadsaťročnej praxe natočil. Vďaka svojmu jasnému pohľadu na svet a spoločnosť v ktorej sa dennodenne pohybuje každý z nás dokázal natočiť spoty, ktoré svojou údernosťou a originalitou mnohokrát zabezpečili zákazníkovi úspech na trhu. Aj volebné spoty z jeho dielne sa dočkali úspechu. Podľa slov švédskej sociálnej demokracie bolo práve krátke video s mužom predávajúcim v podchode noviny, na ktorého sa následne vyrúti ľahostajný dav ľudí vystupujúcich z metra, dôvodom ich úspechu vo voľbách. Andersson sa snažil vyhnúť propagande, poukázal len na fatálne následky spoločnosti, ktorá sa zaujíma len o seba a obrazne „ušliape“ predajcu novín. Originálny vtip zjavne na divákov zapôsobil a podobné úspechy len zas a zas dokazovali tvorcov talent.

Niet sa teda čo čudovať že sa po úspešnej kariére tvorcu reklám opäť pokúsil vrátiť do režisérskej stoličky v kategórii celovečernej tvorby. Na počiatku nového milénia uzreli svetlo sveta Piesne z druhého poschodia (2000), ktoré nenechali nikoho na pochybách v otázke výnimočnosti Aderssonovej práce. Z každého záberu tejto surrealistickej básne nasiaknutej čiernym humorom možno cítiť originalitu a precíznosť, s ktorou tvorca pracuje. Márnosť ľudských životov, každodenná rutina a mizéria jasne smerujúca k záhube života takého, aký ho ponúka divákovi množstvo posolstiev a vizuálny zážitok, na ktorý tak skoro nezabudne.

Banálne situácie obohatené o viac či menej kontroverzné detaily ústiace často do prekvapivej pointy sa stali základom aj pre nasledujúce Royovo dielo z roku 2007, Ty, ktorý žiješ. Pomerne dlhá časová medzera medzi filmami nemôže diváka po vzhliadnutí filmu prekvapiť. Režisérov perfekcionizmus nemožno v dlhých statických záberoch prehliadnuť. Často využíva náročnú vnútro záberová montáž či komplikované scény s davmi (a to nie len ľudí) si vyžadujú množstvo trpezlivosti a nepodarených záberov, výsledok však v konečnom dôsledku rozhodne stojí za to.

Českí dôchodcovia volia Zemana, tí švédski zasa režírujú filmy. A to sakramentsky dobre! Dnes už 71ročný Andersson vytrel všetkým zrak na 71. Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, kde získal so svojim najnovším filmom rovno hlavné ocenenie- Zlatého leva. Záverečná časť voľnej trilógie o „živote človeka“ Holub sedel na konári a premýšľal o živote (2014) síce patrí medzi naratívne najbohatšiu, napriek tomu (vďakabohu) nestráca surrealistickú rovinu špecifickú pre Anderssonovu tvorbu.  
Základnými témami, ktoré tieto tri filmy spája, sú nedostatok ľudskej empatie a rešpektu jedincov k spoločnosti. Venujú sa taktiež ponižovaniu, ktoré ma za následok našu zraniteľnosť, najčastejší dôvod ľudskej deštrukcie. 

Royova kariéra je dôkazom toho, že prvý neúspech neznamená neúspech definitívny. Po dvadsiatich rokoch sa z tvorcu reklám opäť stal plnohodnotný režisér s výrazným autorským rukopisom, ktorý do vôd nie len švédskej kinematografie vnáša jedinečný a osviežujúce spojenie drámy, surrealizmu a čierneho humoru. Ostáva len dúfať, že to cenou z Berlinale nekončí a nás čaká ešte mnoho jedinečných zážitkov pri sledovaní Anderssonových filmov.  

Informácie o autorovi

Matúš Slamka Redaktor

Milovník rôznorodého umenia, od komixov po romány od Edgara Allana Poa, od Mozarta po Bjork, od amatérskych divadiel po predstavenia v Národnom divadle, od videoklipov po filmové básne Tarkovského. Vášnivý cinefil, študent filmovej vedy, častý návštevník filmových festivalov, nadšenec všetkého iného, zvláštneho, nového.

Ďalšie články od tohto autora

• EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
• Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
• Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015
• Keď nepriletí bocian 28. okt 2015