Utrpenie zeme Českej (Husiti, 2013)

Jan Hus sa snaží presadiť pravdu v animovanom príbehu obracajúcom české dejiny naruby. „To by mohlo byť osviežujúce... To by mohlo osloviť. Aj našu mládež!“- myslí si. Majstre, ani neviete ako sa mýlite...

Ak ste si s potomkami minulý rok zašli do kina na Kozí příběh se sýrem Jana Tománka, pravdepodobne najbližších desať rokov nebudete dôverovať žiadnemu českému animáku a Husitom sa oblúkom vyhnete.  Ak to však predsa len risknete, môžem vás ubezpečiť, že vaše masochistické sklony budú nadmieru ukojené. Pavel Koutský nám totiž prináša do kín niečo, čo sa len ťažko popisuje. Je to zážitok skutočne intenzívny, bohužiaľ však v negatívnom zmysle slova.

„V nedokonalosti je krása“, povedal som si pri pohľade na kostrbatú animáciu a snažil som sa prijať zjavné nedostatky, a považovať ich za zámer umelca. Keď sa však pozadie mení bez ohľadu na to, že postavy zostávajú nehybné, rovnako ako mení kamera uhoľ pohľadu často len v prípade pozadia, začne vás to po čase dosť rušiť. To, že postavy sú v jednom obraze nakreslené inak ako v druhom a treťom, pričom vo štvrtom sa vracajú k svojej pôvodnej podobe, je už len čerešničkou na torte.

Majster Hus bol zachránený pred upálením na hranici a svoj život dožil na pokojnom ostrove, ďaleko od svojich nepriateľov. Čo viac nám chce film povedať? Snáď len to, že ľudia, ktorí hlásajú dôležitosť a silu pravdy, klamú zo všetkých najviac, čo sa prekvapivo vypláca. Ľudia sú hlúpi, manipulátori prefíkaní a manželky otravné. Nebol by to predsa film o Čechoch, keby do neho tvorcovia nezakomponovali čosi z „ľudového“ humoru o otravnosti manželstva a pár oplzlých dvojzmyselných narážok. To ale začína pôsobiť ako zábava určená pre dospelých. Ako to vlastne je?

V prvom rade treba povedať, že tu o zábavu vôbec nejde. Vtipom, určeným starším divákom, chýba humor. V zábave, venovanej mladším návštevníkom, absentuje morálna hodnota, ktorej sa nielenže vysmieva, ale ju aj paroduje. To však detský divák len ťažko pochopí a amorálne posolstvo pravdepodobne bude považovať za správne. Mládeži sú zjavne určené, okrem iného, spevácke výstupy, ktoré sa snažia dodať filmu nádych aktuálnosti a prvoplánovo teda zobrazujú aj rapujúceho Husa. Scéna skutočne vyzerá tak ako znie: desivo.

Amorálna husitská zlátanina s nepríjemnou animáciou, ktorá pôsobí ako reklama na istý energetický nápoj sa stáva približne po dvadsiatich minútach takmer neznesiteľnou. Ťažko povedať, akú skupinu divákov by film oslovil, keďže nie je známa ani tá, ktorú osloviť pôvodne mal. Napriek tomu netreba zatrpknúť na animované filmy z dielne bratov Čechov, nabudúce sa to snáď už podarí...

Informácie o autorovi

Matúš Slamka Redaktor

Milovník rôznorodého umenia, od komixov po romány od Edgara Allana Poa, od Mozarta po Bjork, od amatérskych divadiel po predstavenia v Národnom divadle, od videoklipov po filmové básne Tarkovského. Vášnivý cinefil, študent filmovej vedy, častý návštevník filmových festivalov, nadšenec všetkého iného, zvláštneho, nového.

Ďalšie články od tohto autora

• EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
• Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
• PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
• Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015
• Keď nepriletí bocian 28. okt 2015