V posledných rokoch nastáva v rámci hororového žánru zaujímavý trend. Pozornosť fanúšikov sa začína upierať oveľa viac na televízne seriály, než na celovečerné filmy. A niet sa čo čudovať, seriály ako American Horror Story, Penny Dreadful či Walking Dead spĺňajú tie najprísnejšie kritéria kvalitnej strašidelnej zábavy, pričom televízia dáva tvorcom stále viac priestoru aj na skutočne originálne a nekonvenčné projekty . Stačí si spomenúť na mimoriadne temného, artovo poňatého Hannibala, prípadne skvelú čierno humornú novinku Scream Queens.
Ale ako je na tom filmové plátno? Stále sa na nás valia rôzne zbytočné pokračovania, ešte zbytočnejšie remaky a Európski filmári, ktorí povesť hororového žánru často svojimi snímkami v minulosti zachraňovali, sa buď odmlčali, alebo sa nechali zlákať Hollywoodom, kde natáčajú tuctové filmy bez náznaku osobitosti.
Samozrejme, nájdu sa výnimky, ktoré skutočne stoja za to. Dnes sa teda pozrieme na top 10 hororov za uplynulý rok. Rebríček tvoria prevažne filmy od mladých, často debutujúcich režisérov , a tak neostáva než dúfať, že sa blýska na lepšie časy a že hororovú kinematografiu čaká čoskoro skutočná obroda.
10. We Are Still Here
Manželia sa po tragickej udalosti nasťahujú do nového domu, s vidinou nového začiatku. Onedlho však zisťujú, že ich dom má temnú minulosť a ich pobyt sa mení na boj o život. No povedzte, koľkokrát ste už takéto niečo videli? We Are Still Here neprináša do subžánru filmov o strašidelných domoch vôbec nič doposiaľ nevidené, napriek tomu by však nemal uniknúť vašej pozornosti. Snímka totiž disponuje solídnou, pomaly budovanou atmosférou, zaujímavou vizuálnou stránkou, ktorá dáva spomenúť na filmy zo sedemdesiatych rokov a v poslednej polhodine si na svoje prídu aj fanúšikovia krvi a násilných scén. We Are Still Here je nenápadným a nepríliš originálnym, no profesionálne a s viditeľnou láskou k žánru odvedeným kusom poctivej hororovej filmárčiny.
9. A Christmas Horror Story
Zatiaľ čo v kinách momentálne ponúka divákom dávku vianočnej hrôzy Krampus, už pred niekoľkými mesiacmi sa objavil na scéne ďalší vianočný horor, ktorý bol pre mňa jedným z najpríjemnejších prekvapení tohto roku. Christmas Horror Story je antológiou, ktorá obsahuje 4 rôzne príbehy. Na svoje si prídu tí, ktorí preferujú svoje horory temné a vážne, ale aj tí, ktorí sa radi zasmejú. Pravdepodobne najlepšia poviedka je o súboji Santa Clausa so zombie elfami, no možno sa na kus reči zastaví na záver aj samotný Krampus... Ak vás nebaví sledovať počas Vianoc stále len Mrazíka a Tri Oriešky pre Popolušku a máte chuť na niečo ostrejšie, Christmas Horror Story je rozhodne dobrou voľbou.
8. Creep
Asi úplne najrozšírenejším hororvým subžánrom je v posledných rokoch Found Footage. Teda filmy nakrúcané pseudodokumentárnym štýlom, ktoré sa snažia pôsobiť ako reálne kamerové záznamy. Za prvý found footage film sa všeobecne považuje Záhada Blair Witch (1998), no skutočnú lavínu týchto snímok spustila až Paranormal Activity (2007). Iba naozaj veľmi málo found footage filmov stojí za pozornosť, väčšinou sa jedná o mimoriadne lacné a neoriginálne hlúposti, kde často partia teenagerov iba pobehuje po lese/psychiatrickej liečebni/strašidelnom dome, škrieka a vďaka snahe o ,,reálnosť“ sa kamera stále trasie a dokopy teda nie je nič vidieť. Creep je však úplne iný. Nerád by som niečo bližšie prezrádzal o deji nakoľko zaujímavý a prekvapivý dej je najväčšou devízou Creepa, no ak máme radi psychologické horory a thrillery a skôr než na akciu si potrpíte na pomalé budovanie atmosféry a zaujímavé charaktery, mohol by byť pre vás Creep tým pravým.
7. Nenasytná Tiffany
Česká hororová kinematografia je na vzostupe. Dvojdielna antológia Pionýri hororu, či found footage filmy Svatý Mikuláš a Ghoul ukázali, že horor nie je naším českým bratom rozhodne cudzí. Najväčší ohlas si však získala Nenasytná Tiffany, ktorá zabodovala aj v kinách a tešila sa veľmi solídnej návštevnosti. A treba povedať, že zaslúžene. Cesta jednoduchého Pepu za bohatstvom je veľmi svojským a sviežim žánrovým mixom, v ktorom sa spája horor, čierna komédia a nechýba ani sociálna stránka, ktoré je o mnoho uveriteľnejšia ako u väčšiny českých a slovenských sociálnych drám. Nenasytná Tiffany určite nesadne každému, no fanúšikov trochu ,,iných“, žánrovo ťažko zaraditeľných filmov by mohla zaujať.
6. The Woods
The Woods sú hororom zo starej školy. Jednoduchý príbeh o manželoch, ktorých v írskych lesoch ohrozujú desivé bytosti neprekvapí vôbec ničím. Režisér Corin Hardy sa miesto sofistikovaného deja rozhodol totiž zamerať na priam až magickú a pohlcujúcu atmosféru írskych lesov a na neustálu akciu a konfrontácie hrdinov s vydarenými príšerami, nad ktorých vzhľadom zaplesá srdce každého hororového fanúšika. The Woods nie sú filmom, na ktorý by som si asi v budúcnosti ešte niekedy spomenul, no na jedno pozretie sa jedná o veľmi príjemný a napínavý zážitok.
5. Clown
Klauni. Niektorým dokážu vykúzliť na tvári úsmev, iným pri nich naskakuje husia koža. Ja osobne patrím skôr do tej druhej skupiny, a preto ma mrzí, že počet aspoň priemerných klaunských hororov by som dokázal spočítať na prstoch jednej ruky. Clown režiséra Jona Wattsa však patrí medzi absolútnu špičku. Krvavý a nekompromisný, no zároveň inteligentne napísaný, s dôrazom na psychológiu hlavnej postavy, presne takýto je tento filmový Clown. Ak netrpíte coulorofóbiou, rozhodne tohto namaľovaného sympaťáka s červeným nosom pozvite aj do svojho príbytku a on vám na oplátku predvedie neopakovateľnú krvavú šou.
Jessica Loren je bežná policajtka, ktorá dostáva počas nočnej služby zdanlivo jednoduchú úlohu. Do rána postrážiť prázdnu policajnú stanicu. No keď je Jessica na stanici svedkom nevysvetliteľných udalostí, začína pochybovať o tom, či je skutočne sama... Last Shift je naozaj minimalistickou snímkou. Jedna lokácia, pár postáv, jednoduchý dej. Režisérovi sa však podarilo vytvoriť skutočne skľučujúcu a desivú atmosféru, ktorá graduje až do mimoriadne temného finále. Prídu si v ňom na svoje fanúšikovia kultového Hellraisera, ktorým sa režisér Anthony DiBlasi evidentne inšpiroval. Last Shift je špinavý, temný a znepokojivý horor, ktorý určite nie je vhodný pre slabé povahy!
3. Bone Tomahawk
Horor a western, to sú dva žánre natoľko odlišné, až by sa zdalo, že ich symbióza hádam ani nemôže fungovať. Bone Tomahawk ma ale presvedčil o opaku. Treba podotknúť, že snímka je po väčšinu stopáže čistokrvným westernom, hororových prvkov sa vo väčšej miere dočkáme až v záverečnej tretine. To ale vôbec nevadí, lebo napriek mimoriadne pomalému tempu je Bone Tomahawk filmom, z ktorého je takmer nemožné spustiť zrak. Dôvodom sú vynikajúco napísané postavy, uveriteľné dialógy a precízne obsadenie, na čele s Kurtom Russelom a Matthew Foxom, ktorý po postave Jacka v kultovom seriáli LOST konečne znovu dostal príležitosť ukázať svoj herecký talent. Bone Tomahawk je filmom, ktorý by som sa nebál odporučiť ani ľuďom, ktorí horory príliš nevyhľadávajú. Verím, že jeho príbeh dokáže strhnúť každého fanúšika kvalitnej kinematografie.
2. It Follows
It Follows sprevádzal už po prvých premietaniach na festivaloch obrovský hype. Hovorilo sa o jednej z najväčších udalostí na hororovej scéne za posledné roky. Podľa môjho názoru je chvála z veľkej časti opodstatnená, no film má aj svoje negatíva, ktoré zapríčiňujú, že sa skôr než o novodobú klasiku jedná ,,len“ o solídny nadpriemer. It Follows disponuje originálnym nápadom o kliatbe prenášanej pohlavným stykom, vynikajúcou kamerou, hudbou ako z dielne Johna Carpentera a v rámci teenagerských hororov pomerne sympatickými postavami. Scenáru však bohužiaľ začne v druhej polovici dochádzať dych a záver pôsobí , akoby tvorcom už došli nápady, a tak sa rozhodli film radšej ukončiť. Nechcel by som ale, aby sa tento odstavec niesol v príliš negatívnom duchu, It Follows skutočne patrí medzi to najlepšie, čo tento rok ponúkol. Potenciál mal ale rozhodne väčší.
1. The Visit
A na záver ešte jeden found footage. The Visit je najnovším počinom M. Night Shyamalana. Ten sa na scénu uviedol fantastickým šiestym Zmyslom, no jeho kariéra začala v posledných rokoch upadať, až sa zdalo, že jeho kariéra je definitívne za zenitom. The Visit je ale prekvapivým a potešujúcim návratom do prvej ligy. Sympatický hlavný hrdinovia, pomaly budované napätie, prekvapivá pointa, to všetko sú ingrediencie, s ktorými Shyamalan pracuje, pričom ani found footage forma nepôsobí zbytočne ani samoúčelne, naopak filmu pomáha a dodáva mu na uveriteľnosti. The Visit je pre mňa bez najmenších pochýb najpríjemnejším hororovým prekvapením tohto roka a to hlavne vďaka príbehu, ktorý pôsobí ako niečo z dielne Stephena Kinga.
Ako vidieť, napriek v úvode spomínanému úpadku filmového hororu sa aj tento rok predsa urodilo niekoľko povšimnutiahodných kúskov. Neostáva než veriť, že rok 2016 bude na kvalitný filmový des ešte bohatší a vychádzajúca generácia filmárov navráti hororu zašlú slávu a vráti tento krásny žáner po dlhých rokoch znova na výslnie. Tak znova za rok, drahí čitatelia!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
