Prvý, koho by Ruth Eastwoodová pravdepodobne po pôrode v roku 1930 vyhľadala, keby na ňu malý Clint mlčanlivo hľadelo drsným, skalopevným pohľadom a la Krobot, by bol pravdepodobne miestny exorcista. A práve tento charakteristický rys mu za pár rokov vybojoval miesto medzi najvplyvnejšími mužmi Hollywoodu.
Medzi tým však stihol vyštudovať Oakland Technical High School, robiť pastiera, drevorubca, kuriča, hrať po baroch na klavír, absolvovať vojenskú službu, byť dva roky starostom kalifornského mesta Carmel, (nasleduje dlhé začiernenie). Podľa nepotvrdených informácii vraj stíhal popritom všetkom občas aj spať.
Ale keďže bol Clint plný života aj po vyrúbaní lesa a vykúrení celého mesta, zažiadalo sa mu byť filmovou hviezdou. Štúdio Universalu si povedalo, že to s ním teda skúsi a obsadilo ho do pár sci-fi, westernových a hororových snímkou, ktoré boli v päťdesiatych rokoch hlavne u pubertálneho publika tak obľúbené. Do pozornosti dávam pravdepodobne najznámejšiu z týchto žánroviek, Tarantulu z roku 1955. Keďže v tejto dobe hrával Eastwood len vedľajšie postavy, ktoré sa pred kamerami mihli iba na pár sekúnd, maximálne minút, jeho prítomnosť po boku gigantického, slintajúceho a domy búrajúceho pavúka je len čerešničkou na torte. Spoločnosť však po niekoľkých spoluprácach rozhodla, že by sa mal vrátiť k svojim barovým vystúpeniam a netlačiť sa pred kamery. Vyzeralo to na koniec veľmi krátkej kariéry.
Opak je však pravdou. Clint sa nevzdával a v 20th Century Fox nakoniec dostal úlohu v televíznom seriály Rawhide. Tu už ako 29 ročný opäť stvárnil klasickú postavu kovboja, ktorá sa stala pre jeho hereckú kariéru kľúčovou. Prvá vlna slávy, ktorá je spojená s menom Clinta Eastwooda, započala práve v tomto období. Sergio Leone, dnes už svetovo preslávený taliansky režisér točiaci predovšetkým westerny, práve pripravoval v nemecko-taliansko-španielskej koprodukcii remake filmu Akira Kurosawy Yojimbo. Či sa jednalo o šťastnú náhodou, alebo má na starosti osud, že do hlavnej role obsadil práve Clinta, zostáva vo hviezdach. Isté však je, že práve mlčanlivý, anonymný pištolník s minimom slov a maximom nábojov bol začiatkom skutočnej slávy. Pre hrsť dolárov z roku 1964 sa čoskoro dočkalo svojho pokračovania a po Pre niekoľko dolárov navyše (1965) a notoricky známom Dobrom, zlom a škaredom (1966) už o Clintových kvalitách nikto nepochyboval. Všetkého však veľa škodí a ani on nechcel byť do smrti „ten, ktorý má len dve herecké polohy: s klobúkom a bez“, ako o ňom vyhlásil Leone.
Pod taktovkou Dona Siegela vzniká nový charakter inšpektora Harryho Callahana, ktorý Clinta prenáša z polohy neľútostného pištoľníka k drsnému policajtovi. Bol to práve Drsný Harry (1971), kde sa objavil ako nekompromisný muž na strane zákona, s ktorým sa neradno zahrávať. Jeho odhodlanie bojovať proti zločinu často sprevádzali výbuchy hnevu a pocitu nespravodlivosti, vzor a hra podľa vlastných pravidiel, ktoré sa stali pre Harryho charakteristickými. Veľký úspech inšpektorových príbehov sa postaral hneď o niekoľko ich voľne nadväzujúcich pokračovaní, napr. Magnum Force (1973) či Násilník (1976).
V roku 1971 sa však nezrodila len druhá významná Eastwoodova herecká poloha, ale i jeho prvý debut, tentoraz ako režiséra. Thriller Zahraj mi to tajomne produkoval rovnako ako všetky svoje nasledujúce počiny pod značkou vlastnej spoločnosti Malpaso. Spolupráca a Leonem a Siegalom ho naučila zhmotniť vlastné predstavy pred kamerou ale keďže sa nechcel vzdať ani svojej hereckej kariéry, vo väčšine svojich snímok stihol oboje. Výnimkou nebol ani Honkytonk Man, príbeh vážne chorého, drsného hudobníka hľadajúceho na svojich cestách v spoločnosti synovca uznanie a slávu. Poctivé vykreslenie vzťahu mladého chlapca (nie je náhodou že si ho zahral Clintov syn Kyle), ktorý nachádza vo svojom strýkovi vzor, navráva čo to o tom, ako bude napredovať Eastwoodova herecká i režisérska kariéra. Osudy mužov, často tvrdých či zatrpknutých, vyrovnávajúcich sa so svojou minulosťou a s potrebou zmeniť prítomnosť sa spoločne s takmer neviditeľnou kamerou a špecifickou jemnosťou štýlu stávajú modelom charakteristickým pre väčšinu jeho filmov. Melodramatický nádych so štipkou patetizmu v sebe niesli aj Madisonské mosty z roku 1995, kde po boku Meryl Streep po prvý krát stvárnil romantického hrdinu. Ich obrovský úspech vystriedal ešte väčší, a to v roku 2004 vďaka filmu Million Dollar Baby.
Osud tentoraz slečny, servírky s túžbou stať sa boxerkou, chytil za srdce vďaka skvelej Hilary Swank a Clintovi, opäť hrajúceho muža tvrdého navonok, no citlivého vo vnútri. Po uvedení Gran Torina (2008) vyhlásil, že obe svoje kariéry vešia na klinec. Bolo by to síce ukončenie vo veľkom štýle (podarilo sa mu natočiť film, ktorý spájal to najlepšie, čo mohol ako herec a režisér v jednom ponúknuť), avšak neodpustil si možnosť povzbudiť a priučiť mladého režiséra Roberta Lorenza remeslu a prijal ponuku zahrať si vo filme s príznačným názvom Späť v hre (2012). Príjemná, nadpriemerná športová dráma zaváňa nostalgiou a presvedčuje diváka, že hoci vidia Clinta v novom filme pravdepodobne naposledy, ešte rozhodne nepatrí do starého železa.
Doprajme teda tvrdému mužovi s mäkkým srdcom zaslúžený odpočinok. Hoci za svoj život kúpil svadobnú obrúčku „len“ dvom ženám, bocian priniesol deti aj ďalším trom. Vnukov na opatrovanie má teda viac než dosť. My zatiaľ môžeme pri starších filmoch nostalgicky spomínať na zlaté časy mlčanlivého pištoľníka či nezlomného inšpektora Harryho.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
- Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
- PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
- Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015
- Keď nepriletí bocian 28. okt 2015