Hned čtyři ocenění Zlatý glóbus si na nedávném udílení cen vysloužil snímek Tři billboardy kousek za Ebbingem, který vstupuje do českých a slovenských kin v třetím lednovém týdnu. V zákulisí se navíc šušká i o tom, že by právě tenhle snímek mohl získat několik ocenění nejprestižnější ceny Oscar. Jaké je ale vlastně tohle drama o bezradné matce, která se rozhodla pro poněkud kontroverzní krok s cílem vyburcovat policejní složky k obnovení vyšetřování úmrtí její dcery?

Filmová ocenění za uplynulý rok se rozjíždějí a ze zahraničí přicházejí snímky, které uspěly nejen na filmových festivalech, ale také u různorodých porot akademiků. Mezi nimi však letos přichází také snímek Nejtemnější hodina, okolo kterého se mluví především o Gary Oldmanovi a jeho ztvárnění britského státníka Winstona Churchilla, které mu prozatím vyneslo Zlatý glóbus za herecký výkon v dramatu. Stojí za to si na tuhle novinku vyrazit? Joe Wright má s dobovými dramaty nesporné zkušenosti. Když pomineme zatím jeho poslední snímek Pan, ve kterém ne zrovna úspěšně předvedl novou verzi Petra Pana, v jeho filmografii najdeme takové kousky jako Pýcha a předsudek, Pokání nebo Anna Karenina. A už od prvních momentů jeho novinky je jasné, že mu i skutečná historická látka (byť s trochou tvůrčí svobody) sedne přesně podle předpokladů.

Bum bum bum bum, ozýva sa z piesku na pláži tajomné bubnovanie, Tento zvuk vydáva stolná hra, ktorú nájde dospievajúci chlapec. Ten ju však len opráši a hodí na poličku, lebo dnes už každý hrá radšej videohry. Hra sa cez noc premení na cartridge a videokonzolu a chlapca vťahuje do seba. Posúvame sa v čase o 21 rokov do súčasnosti.

Záver filmového roku 2017 v slovenských kinách okrem skvelej komédie Jumanji: Vitajte v džungli či muzikálového Najväčšieho showmana priniesol aj skutočný príbeh Yossiho Ghinsberga, z ktorého ale do smiechu ani do spevu určite nebude. Ten sa totiž na začiatku osemdesiatych rokov na tri týždne stratil v bolívijskej džungli. Jeho príbeh si za svoj snáď prvý nehororový námet vybral režisér Greg McLean (Wolf Creek, Krokodíl: Návrat do krvavej lagúny). Yossiho sa chopil Daniel Radcliffe, ktorý sa slušne začína vymaňovať z Harry Potter škatuľky a vyberá si pomerne rozmanité úlohy. Ako dopadlo prvé filmové spracovanie fascinujúceho životného príbehu?

Ak by som mal menovať jeden z najpodceňovanejších filmov posledných rokov, bolo by to Šialenstvo Debory Logan (2014), skvelý found footage horor, ktorý citovali i niektoré horory bežiace tento rok v kinách. Našťastie jeho režisér Adam Robitel dostal šancu v nevďačnom štvrtom pokračovaní ďalšej nekonečnej hororovej série (Saw), ktorú založil geniálny "master of horror" James Wan. Ten po dvojke síce zdrhol k nalešteným bicákom Vina Diesela a Aquamana, ale sériu drží pevne v rukách scenárista, herec a režisér Leigh Whannell. A ajhľa, nové Insidious je podobným kvalitatívnym znovuzrodením, ako bola Annabelle 2. Insidious 3 sa snažilo naviazať na úspech a nespornú kvalitu prvých dvoch dielov, ktoré ešte točil sám Wan predtým, než išiel do čistej komercie alá Rýchlo a Zbesilo 7. Nebol to vyložene zlý pokus, ale v druhej polke skĺzol k zbytočnej sebaparódii a vyšumel rýchlejšie ako fľaša šampanského v ruke Braňa Mojseja. Zbytočný by bolo slovo, akým by som ho teraz zhodnotil, a uvedomujem si, že si z neho na rozdiel od predošlých dielov nič nevybavujem.

Ladíme (2012) bolo príjemnou zábavou najmä pre fanúšikov popovej hudby – v a capella verzii, teda celkom bez nástrojov, tu herečky zaujímavým spôsobom prespievali viaceré hity. Mladšia verzia seriálu Glee príbeh navyše presunula do vysokoškolského prostredia, ktoré tínedžerskej zápletke úplne nezabránilo, príbeh sa však posunul do menej korektnej a moralizujúcej zóny. Pokračovanie Ladíme 2 o tri roky neskôr nebolo úplne vyžiadané, keďže však bola ešte stále väčšina postáv na univerzite, pomerne fungovalo. K aktuálnej trojke sa vrátili všetky herečky, na režisérsku stoličku však zasadla Trish Massieu, pre ktorú to bol po piatom pokračovaní Let´s Dance iba druhý zrežírovaný projekt. Obsadeniu na čele s Annou Kendrick do spevu bolo. Platilo to aj pre divákov pri odchode z kinosály?

Pôvodne som nechcel o nových Star Wars písať ani mäkkého Jodu, ale po lavíne hejtov v tuzemských i zahraničných diskusiách mi to nedá. Plánoval som tento diel vynechať úplne, ale kontrovezia ma nalákala. Na film som išiel deň pred Vianocami za vlastné peniažky s tým, že nejako tých obludných 150 minút prezívam. Nie som nejaký obrovský fanúšik univerza a táto recenzia bude čisto z pohľadu klasického kritického diváka. Stará trilógia je samozrejme skvelá, i keď som ju nevidel 397 krát. Nová spätná trilógia ma až na Pomstu Sithov vôbec nebavila a prišla mi zbytočná. Abramsova Sila sa prebúdza sa mi páčila, bol to kvalitný remake Novej nádeje a prekvapila ma, lebo inak filmy a seriály od J.J. Abramsa z duše neznášam. Rogue One mal skvelý nápad a odvážny koniec, ale natočil ju Gareth Edwards, ktorého réžia mi príde extrémne nudná. Takže očakávania od nového dielu boli u mňa nulové.

„Strata lásky v partnerskom vzťahu je jednou z najsmutnejších vecí na tomto svete.“ Žiaľ, súčasný trend modernej ľudskej spoločnosti dáva čoraz väčší priestor na to, aby sa tento výrok týkal stále väčšieho počtu párov. A keď sa láska zmení na nenávisť, tak to je už vôbec to najhoršie. Z tohto pohľadu je možné najnovší prírastok renomovaného ruského režiséra Andreja Zvjaginceva považovať za akýsi protiklad ku filmu Láska od rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho, ktorý naopak umožňuje divákovi filmovo precítiť skutočnú podobu a hĺbku partnerskej lásky.

Najnovší prírastok od režiséra Krvavého tomahavku sa dá pokojne označiť nálepkou artový grindhouse, ktorý si navyše vyžadoval aj pomerne náročnú telesnú prípravu herca v hlavnej úlohe (Vince Vaughn). Vraj len za tri mesiace dokázal nabrať skoro sedem kilogramov čistej svalovej hmoty, čo sa zdá vzhľadom k jeho predchádzajúcej chatrnej a mierne huspeninovej konštrukcii skoro neuveriteľné. V neposlednom rade tiež musel prejsť náročnou boxerskou prípravou. A musím uznať, že to prinieslo svoje ovocie. Z nevýrazného šulinka, ktorý predtým hrával prevažne v priemerných romantických komédiách, sa stal celkom slušný drsoň. Za zmienku tiež stojí zaujímavosť, že scenár k filmu mal režisér S. Craig Zahler napísaný ešte predtým, ako natočil Krvavý tomahavk, ktorý ma tiež veľmi príjemne prekvapil.

Kožená tvár je ďalším dielikom skladačky vyrvaným tupým nožíkom z ľudskej kože a prišitým do masky na zohyzdenú tvár nekonečného hororového puzzle s tématikou Texaského masakru. Tobe Hooper v roku 1974 vypustil do filmového sveta stále desivú a nadčasovú beštiu a tá dodnes straší divákov v kinách. Raz strachom, inokedy pofidérnou kvalitou. Úplne prvý Texaský masaker motorovou pílou je dnes už legendou a je považovaný za jeden z priekopníckych filmov v gore žánri. Videl som ho pomerne nedávno a potme osamote funguje dodnes. Vďaka kvílivej hudbe, postupne sa stupňujúcej hnusnej brutalite a hlavne uveriteľnosti je to i dnes nápor na nervy. Hlavne pri pomyslení na to, že vychádza zo skutočnej udalosti, kedy bola partička mladých turistov zmasakrovaná degenerovanou rodinou kanibalov. Sériu v roku 2003 oživil producent Michael Bay spolu s Piatkom 13. . Remake Texaského masakru motorovu pílou je celkom zábavný moderný horor, v ktorom dominujú prednosti Jessicy Biel. Nasledoval slabý Počiatok (2006) a úplný odpad s koncovkou TMMP 3D (2013), kde ma najviac zabíjala jeho nebetyčná hlúposť. Vyhnite sa mu oblúkom, akoby vám tvár v ceste ovievala rozvibrovaná čepeľ hrdzavej pílky.