„Strata lásky v partnerskom vzťahu je jednou z najsmutnejších vecí na tomto svete.“ Žiaľ, súčasný trend modernej ľudskej spoločnosti dáva čoraz väčší priestor na to, aby sa tento výrok týkal stále väčšieho počtu párov. A keď sa láska zmení na nenávisť, tak to je už vôbec to najhoršie. Z tohto pohľadu je možné najnovší prírastok renomovaného ruského režiséra Andreja Zvjaginceva považovať za akýsi protiklad ku filmu Láska od rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho, ktorý naopak umožňuje divákovi filmovo precítiť skutočnú podobu a hĺbku partnerskej lásky.
Iba tri roky prešli od posledného filmu tohto režiséra medzinárodne oceňovaného filmu Leviathan (Najlepší scenár - Cannes 2014, Zlatý glóbus 2015...) a už je tu jeho ďalší film, ktorý zbiera úspechy na medzinárodných filmových festivaloch – Bez lásky. Názov je síce veľavravný a jednoznačný, no ako sa neskôr vo filme ukáže, za týmito slovami sa skrýva nesmierne komplexný problém, ktorý sa tu režisérovi podarilo rozpitvať do najmenších detailov - tak maličkých a tak dokonale vykreslených, že divák môže iba v nemom úžase otvárať ústa a nadšene zatlieskať. Vôbec sa nečudujem, že sú jeho filmy spolufinancované ruským Ministerstvom kultúry - investícia, ktorá sa takmer zaručene mnohonásobne vráti späť.
Ústredný motív a ciele filmu sú iné ako v napríklad už zmienenom príklade Leviathan. Politika či korupcia tu Zvjaginceva už tak očividne nezaujímajú. Za základ si v tomto prípade zobral komornú vzťahovú drámu, kde základné kamene tém a problémov vyvierajú zo samotnej podstaty rodiny ukotvenej v modernej spoločnosti.
Príbeh skúpy na slovo, no tie ani veľmi nepotrebuje
Samotný príbeh (strihom v dvoch paralelných líniách) patrí svojou obsahovou náplňou k tým jednoduchším, no námet spolu s hlavnými bodmi dejovej linky si po celý čas udržiavajú vysokú emotívnu hladinu, pretože ide o bolestivé témy, ktoré sú i mnohým z nás dôverne známe. Manželia Boris (Alexej Rozin) a Žeňa (Marjana Spivak) žijú v dlhodobo nefunkčnom vzťahu a preto sa snažia čo najrýchlejšie rozviesť. Čím rýchlejšie, tým lepšie, pretože vzájomné odcudzenie a odpor, ktorý cítia jeden k druhému, sa už skoro nedajú vydržať. V jednej domácnosti ich už vlastne drží iba spoločný byt, ktorý sa snažia čo najvýhodnejšie predať. Inak už majú obaja svoje osobné životy zariadené s niekým iným. Žeňa si našla staršieho pracháča a Boris už dokonca čaká s novou partnerkou dieťa. Na čo však obaja, ako sa zdá, zabúdajú, je ich spoločný 12-ročný syn Aľoša (Matvej Novikov), ktorý je obom bohužiaľ už len na ťarchu. Ten samozrejme trpí rozvodom najviac. Svojim zmiznutím však naštartuje sled udalostí, ktoré na oboch manželoch zanechajú hlboké stopy...
Réžia - jedna labužnícka lahôdka
Po formálnej stránke je jednoznačne tou najväčšou perlou filmu prvotriedne odvedená režisérska práca, ktorej výsledkom je u vnímavého diváka pomerne veľký citový otras a vnútorný nepokoj. Z tohto pohľadu hrá prím veľmi vhodne zvolená hudba a tiež kamera, ktorej by som sa nebál dať prívlastok „poetická“. Tie dlhé, nezostrihané zábery a lenivé tempo jednotlivých scén... Detaily režisérskej práce, ktoré majú v tomto ohľade svoj zásadný význam. Takéto využívanie formálnych a štylistických vyjadrovacích prvkov si vyžaduje talent, ktorý Zvjagincev rozhodne má, pretože v opačnom prípade, aspoň čo sa mojej osoby týka, hrozí uvrhnutie diváka do ťažkej nudy a celkovej filmovej nezáživnosti. Som veľmi rád, že takéto hranie sa so zápalkami tomuto režisérovi opäť raz vyšlo. Nemôžem zabudnúť ani na prostredie, v ktorom príbeh plynie – ošarpané ruské sídlisko, zima a mráz, časté pološero, ponuré ulice, propagandistické reči o konci sveta z rádia... To všetko je ako taký zlatý klinec do jedinečnej atmosféry filmu.
Keď je dôraz na detail obrovskou prednosťou
Avšak najviac ma oslovil dôraz na detail. V tomto ponímaní to tu má režisér veľmi dobre premyslené - časté detailné snímanie postáv (predovšetkým ich tvárí), pomalé tempo väčšiny scén, dlhé statické zábery, ktoré dávajú divákovi čas na premyslenie a strávenie predchádzajúcej scény... Skrátka nádherné vyjadrenie myšlienky i bez slov. K tomu samozrejme treba pripočítať aj brilantne napísané dialógy, ktoré sú síce chudobnejšie na slovo, no zato ani jedno nevyjde nazmar a každé má svoju váhu. Jednotlivé postavy vedeli presne, kedy, čo a ako povedať. K hlavným postavám teda nebol problém zaujať postoj a empaticky s nimi potom prežívať ich trápenie ohľadom zmiznutia spoločného syna a tiež precítiť vzťahovú priepasť medzi nimi. Na zahodenie nie sú ani podprahové informácie, ktoré sú tu vložené len tak mimochodom a medzi riadkami. Myslím tým občasnú scénu alebo narážku na sociálne podhubie a vôbec na život v modernom Rusku, ktoré tak divákovi bez príkras ukazujú drsnú tvár súčasnej reality. Emočný chlad z pocitovej prázdnoty vzťahovej priepasti, kde už láska dávno vyprchala, tu skrátka na diváka dolieha z každej strany a zalieza až do morku kostí.
Zvjagincev – Tarkovskij v modernom šate?
Záverom môžem s uspokojením konštatovať, že Bez lásky je zatiaľ môj najlepší film od tohto režiséra. Dokonca si myslím, že Zvjagincev je dôstojným nástupcom predchádzajúceho ruského režisérskeho velikána Andreja Tarkovského. V mnohom mi jeho prácu pripomenul i tento film. Nemyslím tým len ich spoločnú záľubu v dlhých statických záberoch kamery s dôrazom na detail a psychológiu postáv, ale i prostredie, v ktorom sa príbeh oboch manželov odohráva. Napríklad kulisy scény, kde dobrovoľníci hľadajú Aľošu v tom tajnom chlapčenskom bunkri, akoby vystrihli z filmu Stalker (1979). Som toho názoru (podobne ako u Tarkovského), že Zvjagincevova schopnosť neverbálnej komunikácie s divákom je geniálna a jeho štylistické vyjadrovacie prostriedky jeden veľký masterpiece! Na druhú stranu som sa už stretol aj s nie práve lichotivou mienkou o filme. Vraj je pre niekoho príliš chladný a že sa človek pri ňom cíti „nekomfortne“. Nuž ale netreba zabúdať, že práve tento aspekt bol jedným z hlavných cieľov tohto filmu. Takže vytýkať niečo v tomto zmysle znamená, že sa kritizuje pôvodný zámer režiséra a najväčšia prednosť filmu, čo sa mi nezdá celkom fér. V tom prípade radšej tento film nepozerať. Ja osobne sa však na ďalšie filmy tohto režiséra veľmi teším.
Zdroj obrázkov: IMDB.com
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Bez lásky Loveless
- Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Rusko, 2017, 127 min.
- Žáner: Dráma
- Réžia: Andrej Zvjagincev
- Scénar: Oleg Něgin, Andrej Zvjagincev
- Kamera: Michail Kričman
- Hudba: Evgueni Galperine, Sacha Galperine
- Produkcia: Sergej Melkumov, Alexandr Rodňanskij
- Obsadenie: Marjana Spivak, Alexej Rozin, Matvej Novikov, Maxim Stojanov, Taťjana Chramova, Alexej Fatějev, Sergej Badičkin, Sergej Borisov
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Kto je dobrý a kto je zlý? Pravdepodobne nikto alebo všetci... (Good Omens, Amazon Prime, 2019) 26. júl 2019
- Dokolečka dokola... Tak to dopadne, keď dostanú moc hlupáci (Hlava 22, HBO, 2019) 13. júl 2019
- Kombinácia konštrukčných chýb a ľudskej arogancie, ktorej následky si nesieme dodnes (Černobyľ, HBO, 2019) 24. jún 2019
- Bonnie a Clyde, dajte si pozor. Nebezpeční rangeri sú vám v pätách (The Highwaymen, Netflix, 2019) 05. jún 2019
- Strata blízkeho človeka veľmi bolí, no introverta to bolí ešte viac (Paddleton, Netflix, 2019) 20. máj 2019