Najnovší prírastok od režiséra Krvavého tomahavku sa dá pokojne označiť nálepkou artový grindhouse, ktorý si navyše vyžadoval aj pomerne náročnú telesnú prípravu herca v hlavnej úlohe (Vince Vaughn). Vraj len za tri mesiace dokázal nabrať skoro sedem kilogramov čistej svalovej hmoty, čo sa zdá vzhľadom k jeho predchádzajúcej chatrnej a mierne huspeninovej konštrukcii skoro neuveriteľné. V neposlednom rade tiež musel prejsť náročnou boxerskou prípravou. A musím uznať, že to prinieslo svoje ovocie. Z nevýrazného šulinka, ktorý predtým hrával prevažne v priemerných romantických komédiách, sa stal celkom slušný drsoň. Za zmienku tiež stojí zaujímavosť, že scenár k filmu mal režisér S. Craig Zahler napísaný ešte predtým, ako natočil Krvavý tomahavk, ktorý ma tiež veľmi príjemne prekvapil.
Pomalšie tempo filmu hrá dôležitú úlohu
Tempo filmu, hlavne v prvej polovici, je síce podobne vláčne ako v Krvavom tomahavku, no v tomto prípade sa mi zdá, že lepšie naplnilo svoj zámer. Pomalosť jednotlivých scén sa tu dokonale využila na precízne budovanie napätia a postavila solídny základ pre postupné budovanie atmosféry. Výrazným plusom sa ukazuje byť i myšlienka koncepčnej dvojtvárnosti celého snímku, kedy sa úvodná osobná dráma hlavnej postavy časom plynule preklápa do thrillerovej väzenskej záležitosti so záverom plným šialenej brutálnosti. Divák si tu tak má možnosť v maximálnej miere vychutnať napríklad detailné rozdrvenie lebky, pri ktorom mi takmer zabehlo, pretože som niečo také nečakal. Hlavne keď mi tesne predtým hlavou preblesla myšlienka na predchádzajúce filmy Vincea Vaughna.
Jednoduchosť a strohosť dejovej linky nevadí
Príbeh je vo svojej podstate veľmi jednoduchý. Sledujeme osud muža, ktorý sa vlastnou nerozvážnosťou z mladosti zaplietol s organizovaným zločinom a potom už nebola cesta von. Záchvev svedomia a zodpovednosti, ktoré náhle po rokoch zbíjania a rôznych násilností pocítil, ho priviedol do nešťastnej situácie, v ktorej je nútený spraviť možné aj nemožné pre záchranu milovanej osoby. Má to však háčik - je vo väzení a čo je hlavné, je v tom nesprávnom. Aby dosiahol svoj cieľ, musí niečo vymyslieť... Koncept dejovej linky je teda podobný, ako máme možnosť vidieť napr. vo filme Shot Caller od Ric Roman Waugha, kde hlavný hrdina prehodnotí svoju morálku, jasne si stanoví prioritu hodnôt a pre záchranu svojich blízkych je schopný i tej najvyššej obety. No v prípade Brawl In Cell Block 99 to na mňa po dramatickej stránke aj napriek svojej jednoduchosti zaúčinkovalo predsa len silnejšie.
Hlavná postava, ktorá vie zaujať
Veľkým kladom snímku je hlavná postava. Bradley Thomas (Vince Vaughn) je síce na prvý pohľad iba taký hromotĺk s vytetovaným krížom vzadu na lebke, no keď sa nad jeho charakterom divák aspoň trochu zamyslí, zistí, že sa v ňom ukrýva ďaleko viac – osobná vyzretosť, zmysel pre spravodlivosť a inteligencia. Mňa osobne táto jeho tajomná dvojtvárnosť po celý čas bavila a nútila ma, v súvislosti s jeho konaním, sa občas i zamyslieť. Z ostatných hercov ma najviac zaujal Udo Kier, ktorý si tu strihol svoju obligátnu zápornú postavičku, konkrétne nepríjemného a slizkého právnika mafie. V podobných záporných postavách sa tento herec cíti ako ryba vo vode, preto je škoda, že nebol na obraze častejšie. Ostatní herci síce patria k menej známym tváram a nie sú žiadna herecká elita, no nedá sa ani o nich povedať, že by hrali zle. Skôr naopak, bol som milo prekvapený, vidno, že i v tomto ohľade si dal casting záležať.
Zdanlivé nedostatky, ktoré majú svoj význam
Zaujímavý účinok na diváka tu majú i zdanlivé technické nedostatky - kamera bola často netypická a na prvý pohľad odbitá; čudné farebné tóny hlavne tam, kde sa niečo dialo; bojové scény takmer bez strihu; k tomu mne nepríjemná hudba... No režisér vedel presne, prečo tak robí, odzrkadlilo sa to totiž na atmosfére, ktorá tak získala akýsi svoj vlastný špecifický náboj. Ten ešte viac zvýraznil už i tak dosť veľký diskomfort diváka a celkové depresívne vyznenie snímku. Preto pokiaľ i v budúcnosti pôjde S. Craig Zahler touto cestou, bude to len dobre.
To najlepšie príde na záver
Po Krvavom tomahavku som akosi podvedome čakal, že ma tento režisér možno na záver niečím prekvapí, no v niečo takéto brutálne a nekompromisné som veru nedúfal. Drsné a šokujúce, avšak pritom táto brutalita výborne zapadla do duševného rozpoloženia nešťastníka Bradleyho, pretože kde už nie je čo stratiť, nie je ani priestor na hru v rukavičkách. Táto spomínaná nekompromisnosť finálnych scén navodila atmosféru, pri ktorej mrazilo až v kostiach. Z tohto pohľadu mi Brawl In Cell Block 99 pripomenul to najlepšie z filmov od Q. Tarantina, Roberta Rodrigueza alebo i japonskej kinematografie so zameraním na krvavú akciu. Preto ma teší, že si tento režisér našiel svoj vlastný štýl, ktorý si stále udržiava a ktorý mne osobne hrá do kariet. Nezostáva teda nič iné, iba dúfať, že mu to vydrží i v ďalších jeho projektoch.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Brawl In Cell Block 99 Brawl In Cell Block 99
- Spojené štáty, 2017, 132 min.
- Žáner: Krimi, Thriller, Akčný
- Réžia: S. Craig Zahler
- Scénar: S. Craig Zahler
- Kamera: Benji Bakshi
- Hudba: Jeff Herriott, S. Craig Zahler
- Obsadenie: Vince Vaughn, Jennifer Carpenter, Don Johnson, Udo Kier, Geno Segers, Dion Mucciacito, Fred Melamed, Tom Guiry, Marc Blucas, Dan Amboyer, Pooja Kumar, Clark Johnson
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Kto je dobrý a kto je zlý? Pravdepodobne nikto alebo všetci... (Good Omens, Amazon Prime, 2019) 26. júl 2019
- Dokolečka dokola... Tak to dopadne, keď dostanú moc hlupáci (Hlava 22, HBO, 2019) 13. júl 2019
- Kombinácia konštrukčných chýb a ľudskej arogancie, ktorej následky si nesieme dodnes (Černobyľ, HBO, 2019) 24. jún 2019
- Bonnie a Clyde, dajte si pozor. Nebezpeční rangeri sú vám v pätách (The Highwaymen, Netflix, 2019) 05. jún 2019
- Strata blízkeho človeka veľmi bolí, no introverta to bolí ešte viac (Paddleton, Netflix, 2019) 20. máj 2019