Samuela Spišáka poznáte z Paneláku. A budete ho poznať aj z rozprávky Láska na vlásku. Ja ho poznám z VŠMU, kde obaja študujeme a tak som si ho odchytil na chodbe, aby ste sa o ňom mohli dozvedieť niečo nové.
Aká je tvoja obľúbená rozprávka?
Keď som bol malý, mal som strašne rád Fantomasa a aj Tima Burtona. Mali sme ho na VHSkách. Mám tetu v Amerike a ona nám poslala Tima Burtona v originálnom znení bez titulkov. Nightmare Before Christmas. Potom ešte Toy Story 1. Tiež po anglicky.
Nejaká knižka? Čo ti oco večer čítal?
Nám otec vymýšľal rozprávky. O Ferkovi Frajerkovi. Z knižiek som čítal Troch Pátračov, ale to až keď som bol starší.
Akú hudbu máš rád?
Je to rôzne. Rodičia nám púšťali také jazzíky ako Ella Fitzgerald a Luis Armstrong. Na tom som vyrastal. Potom všelijaké indie kapely, ako napr. Arctic Monkeys, Mando Diao a tak.
A niečo také úplne top? Čo by si odporučil kamarátovi s tým že: „Toto si vypočuj, to ti zmení život.“ Nejaká fakt dobrá platňa, na ktorej si ideš teraz.
Teraz som veľa počúval Jasona Mráza. Ale už mi to ide na nervy. Také dobré CD-čko, ani neviem ako sa volá, (my to už vieme volá sa ........) v aute mi to hrá dookola, už by som prijal aj niečo nové.
A z domácej scény?
Nič.
Nič?
Nič. Teraz som našiel jednu pesničku od skupiny Monikino Kino, ale nejako ma domáca scéna nezaujala.
Ty vlastne točíš, hráš, študuješ, ako to všetko stíhaš? Musí to byť riadny tlak.
Je to obrovský tlak a hlavne, musíš mať priority. Je to tak, že keď niekde niečo vymeškáš, o to viac by si mal dať najavo, že ti na tom záleží a o to viac sa snažiť. Nehádzať to na druhú koľaj. Aj keď sa možno niekde neobjavíš, neprídeš, alebo prídeš o hodinu neskôr, či o dve hodiny skôr. Škola je však priorita a tak to musia vedieť aj ostatní.
Takže, keď ťa chcú na ten a ten deň do Paneláku povieš: „Sorry, neprídem lebo mám režijno-hereckú tvorbu “.
Vždy sa dá nájsť čas. Dá sa urobiť kompromis. Na tom seriáli toho zas nie je tak veľa.
Ako vyzerá tvoj deň? Taký nabitý.
Minule som mal taký nabitý deň, že keď som si večer ľahol do postele, iba som si vzdychol: „Fúú to bol naozaj ťažký deň“. Ráno som mal kvôli rozpávke (Láska na vlásku) ísť do Telerána a o šiestej som už bol na pľaci. Potom som utekal točiť, šiel som sa postarať o psa, potom som bol v škole do večera a neviem, či som večer ešte nešiel do kina.
Inokedy mám také dni, keď dospávam. Keď mám celý týždeň od rána do večera niečo, potom si dám sobotu, alebo nedeľu, keď celý deň spím a som doma.
A keď práve nič pracovné a školské nerobíš, s čím sa zabávaš?
Čítam knižky, počúvam muzičku, hrám na gitare, také normálne veci.
Na gitare? Takže máš kapelu?
Nie, ja som taký táborákový spevák. Raz za rok oprášim gitaru na chate, zahráme si a tak.
Píšeš si aj nejaké vlastné veci?
Nie... vôbec. No... Dajme tomu, že nie. Zatiaľ nie.
Tvoja obľúbená postava, ktorú si hral a prečo ju máš najradšej? Taká, ktorej charakter ťa oslovil.
Predovšetkým do postavy nejdeš pokiaľ nie si projektom oslovený a nie je pre teba zaujímavý či už ako celok, alebo po hereckej stránke. Po tej hlavne. Aspoň tak by to malo byť.
Moja seriálová postava, ktorou som už štyri roky, je taká stála, že nad ňou už ani nerozmýšľam. Teraz žijem Láskou na Vlásku , kde som hral dve postavy a obe ma veľmi bavili.
Nad čím rozmýšľaš, keď hráš postavu?
Neviem, či som dobrý parťák do tejto debaty, lebo nemám hereckú školu a nevyužívam konkrétne herecké techniky, Stanislavského alebo Miercholda. Proste to „dávam“ ako to cítim, ale zároveň je to aj veľmi technické umenie, viac ako divadlo. Ide o to postaviť sa do svetla, na značky, nájsť sa v kamere, netieniť niekoho. V hlave ti idú dva plány. Tento jeden technický, ten by sa ti mal počas nakrúcania zautomatizovať tak, že nad tým už nemusíš rozmýšľať. A potom tá postava. Na to nemám žiadny recept.
A vnímaš to tak, že si tá postava, ktorú hráš, alebo si to stále ty? Rozmýšľaš nad tým, že teraz som Samo Spišák a hrám toho a toho...?
To by si nemal. Najlepšie je sa úplne odosobniť a mať v hlave len tú postavu.
Takže keď postava je smutná, aj ty si smutný.
Jasné, musí to tak byť.
A nerozmýšľaš v tej chvíli nad tým, ako najlepšie byť smutný? Či si proste len smutný?
Som smutný. Jasné, že tomu predchádza sústredenie, musíš sa na to naladiť. Ja sa veľmi sústredím vždy pred tým.
Nemáš v hlave nejaké skrinky smutných spomienok, ktoré využívaš?
Nemám. Respektíve, nejaká emocionálna pamäť tam je, ale nie je to nič konkrétne.
Študuješ réžiu, pozeráme sa na teba v TV, kde sa vidíš o desať rokov? To je otázka, ako z pracovného pohovoru.
Ja by som bol strašne opatrný pri tej réžii, lebo všetci to chcú rozoberať, ale ja sa ešte necítim ako režisér. Cítim sa ako študent réžie a to je rozdiel.
Chcel by si ostať na Slovensku?
Áno. Ja to tu mám rád. Aj niektorých ľudí tu mám rád. Takže sa vidím v Starom meste na veľkom pive. S mojím starým psom. Ten už bude o desať rokov dôchodca.
Čo je tvoj film snov? Predstav si, že máš neobmedzený rozpočet. Čo by si natočil?
Ťažko povedať. Teraz mám v hlave študentské fimy a to sú veci, o ktorých sa rozmýšľa veľmi low-budgetovo. Nemám vymyslený žiadny megalomanský projekt. Mali sme také reči, že tento film chcem urobiť popri škole, ešte aj o seriáli sme sa bavili s jedným kamošom, ale zatiaľ je to všetko v plienkach.
Čo vravíš na slovenské filmové prostredie a čo si myslíš, že by mu vedelo pomôcť?
Myslím si, že slovenské filmové prostredie, alebo filmová obec je živá, filmy sa robia. Či už divácke, to neviem. Neviem, či to je na divákoch, alebo na tvorcoch. Treba nájsť nejaký kompromis.
V mojom okolí prevláda názor, že slovenské filmy sú málo zamerané na diváka. Čo si o tom myslíš?
Sú. Ale ani diváci nie sú zameraní na slovenské filmy, treba nájsť nejaké riešenie.
Myslíš si, že je chyba u divákov, alebo u tvorcov?
Je to taká spoločná chyba. Nedáš bačovi toast s kaviárom. Dáš mu halušky a postupne môžeš zvyšovať, pridáš sviečkovú a potom možno pochopí aj pohár šampanského. Ale chce to čas. Aj divák by mal byť ochotný rásť spolu s filmármi. Mali by rásť jeho nároky. Zatiaľ je to začarovaný kruh.
Už sú aj úspešné slovenské filmy, ktoré boli divácke. Druhá vec je, že filmová obec ich zhodnotí inak, ale to je tak vždy. Je veľmi ťažké ulahodiť všetkým.
Keby si bol Pán Boh a stačilo by lusknúť prstom aby sa zmenilo čokoľvek s filmom na Slovensku, čo by to bolo?
Spravil by som fungujúce štúdia, niečo ako bola Koliba. Kde by sa systematicky sa vyrábali nové veci.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nenáročná zábava s náročným rozpočtom (Kong: Ostrov lebiek, 2017) 26. mar 2017
- Fanservis pre náročných (T2 Trainspotting, 2017) 24. feb 2017
- Keď sa príliš tlačí na pílu (Divoké vlny 2, 2017) 11. feb 2017
- The Lord of the Rings – to najlepšie, čo sa na internete urodilo 18. jan 2017
- Magická tragédia v cukríkovom balení 23. dec 2016