Je dobré písať o talentoch a ukazovať ľuďom, že ked sa chce tak sa dá. Mladá slovenská krv. Nie je to tak dávno, čo Peter Czikrai opustil brány VŠMU a stal sa absolventom Filmovej a televíznej fakulty v odbore réžia. Nedávno sa mu podarilo zaujať v zahraničnej súťaži ABCs of DEATH 2, kde sa jeho horor M is for Malnutrition stretol s úspechom a ohlasom médií. Okrem toho má na svojom konte aj hororovú snímku Good night, odohrávajúcu sa počas Vianoc, ktorúsi sám napísal, zrežíroval a produkoval. Jeho najnovší krátky film A... zapojil do súťaže Bloody cuts Who’s there film challenge 2013. Dostal sa s ním do Top 6 najlepších. Hororový žáner ho baví a chce sa mu aj naďalej venovať. Viac vám o tomto strašidelnom zákutí filmu povie v nasledujúcom rozhovore.
Peter Czikrai ©Marieta Zuzíková
1. Prečo Vás zaujíma práve hororový žáner?
Fascinuje ma temnejšia stránka sveta. Zlo, ktoré môže mať veľa podôb. Hmotných aj nehmotných. Hororový žáner mi ponúka kreatívne spôsoby vyjadrenia. Možnosť ovládať emócie diváka, práca s atmosférou, vizuálnou formou, budovanie napätia, strachu, takzvaná estetika hnusu. Je to svet vo svete, kde platí iba to, čo si vymyslíte. Stretáva sa v ňom skoro všetko, čo ma na filmoch baví. Tento typ žánru dokáže byť aj istá terapia voči tvrdej realite. Vo filme je zlo ústrednou témou, ale na konci príbehu je takmer vždy potrestané a to sa v reálnom živote nedeje. Dokáže vám spôsobiť infarktové stavy, mať strach z tmy keď zhasnete, prinúti vás obzerať sa za chrbát pri odchode z kina, alebo doma zamknúť radšej na dvakrát. Horor je jednoducho cool. Netvrdím však, že iné žánre sú pre mňa podružnejšie. V strašení som však našiel zaľúbenie.
2. Je pravda, že horor je vďačný žáner filmu najmä pre jeho nízku ekonomickú náročnosť a overený úspech u divákov?
Hororový divák je veľmi kritický, nekompromisný. Ak nedostane to čo čaká, poriadne to tvorcom vytmaví. Buď nezáujmom ísť do kina, alebo kritickými reakciami. Na druhej strane, má na to právo. Keď si kúpim čokoládu, očakávam, že bude sladká. Čiže až taká stávka na istotu to nie je. A nízka ekonomická náročnosť? Nie vždy. Pri každom žánri môžete znížiť náklady, urobiť kompromis a hľadať cestu ako sa vyjadriť lacnejšou formou. Pri nakrúcaniach svojích filmov som sa stretol s tým, že robiť horor je technicky náročnejšie ako „štandardný“ film, ktorý nepotrebuje (ak to nie je zámer) štylizovať realitu. Tvorcovia hororu sú často postavení pred problém ako dosiahnuť želaný efekt. Mne pomohlo veľa talentovaných ľudí v mojom štábe, ktorí sa nadchli pre danú tému a rozhodli sa investovať do filmu to najcennejšie - svoje skúsenosti a talent. Veľakrát bez nároku na honorár. Ak by sme boli v štandardnej produkcii, horor vyjde dosť draho. Každá zložka štábu potrebuje omnoho viac technických a iných prostriedkov na zrealizovanie predstáv režiséra. Samozrejme výnimka potvrdzuje pravidlo. Horor sa dá nakrútiť aj na telefón s minimom nákladov.
3. Inšpirovali ste sa pri svojej tvorbe iným režisérom alebo autorom literatúry?
Hororové knihy veľmi nečítam. Vždy som sa pri vymýšľaní príbehu spoliehal na vlastnú predstavivosť. Mám však obľúbených klasikov: Lovecraft, Robert E. Howard, King, Poe. S filmami je to iné. Pozerám ich kvantá. Mám veľa obľúbených hororových režisérov, ktorých prácu sledujem. Rád objavujem aj neznáme mená, alebo pozerám veľa starých filmov. Filmy sledujem predovšetkým ako divák, až potom ako filmár. Inak sa ale neinšpirujem pri vytváraní svojich filmov niekým iným. Mám každého dobrého filmára v úcte, obdivujem ho, ale hľadám si vlastnú cestu. Je určite pochopiteľné, že sa do vášho filmu niekedy podvedome dostane to, čo máte radi z práce svojich obľúbencov.
Peter Czikrai ©Marieta Zuzíková
4. Akým spôsobom ste sa dostali do povedomia zahraničných médií? Dostali ste od nich ďalšie ponuky?
Postup bol v podstate jednoduchý. Všimol som si na internete súťaže pre hororových filmárov, prihlásil som sa, vytvoril som filmy na danú tému a čakal na rozhodnutie poroty. A celkom to zafungovalo. Na niektorých zahraničných portáloch sa o mne písalo, moje filmy sa dostali do rôznych rebríčkov krátkych filmov, vyberajú moje filmy na hororové festivaly. Tak ako sú hororoví fanúšikovia subkultúra, sú nimi aj samotní hororoví tvorcovia. Podporujú sa, pomáhajú si. S niektorými si píšem, udržujem kontakt. Ponuky prišli, ale zatiaľ iba v našom európskom meradle. Z čoho sa náramne teším. Jedna ponuka na celovečerný film je zo Slovenska, druhá z Čiech.
5. Čomu sa momentálne venujete?
Pripravujem si tému na celovečerný horor, čo je dosť peklo. Prísť na niečo zaujímavé, nájsť námet, pre ktorý sa nadchnem ja sám a zároveň moji blízki spolupracovníci nie je vôbec ľahké. Takže píšem, premýšľam, stresujem. Popri celovečernom scenári, premýšľam aj nad krátkym hororom do 10 minút, ktorý by som chcel tento rok nakrútiť a dať voľne na internet. Čiže veľa práce, malo času.
6. Ako vás ovplyvnilo štúdium na VŠMU?
Na VŠMU som sa chcel dostať aby som získal vyššie vzdelanie vo filme. Klasická motivácia. V profesionálnom prostredí ale nie je vysokoškolské vzdelanie v odbore potrebné. Buď viete robiť film, alebo nie. Žiadna škola vám vstupenku do sveta filmu nezabezpečí. Pre mňa bolo štúdium hlavne o nakrúcaní filmov, testovaní si vlastných schopností, spoznávaní nových kamarátov, z ktorých sa neskôr stali spolupracovníci. Bolo to však aj obdobie straty ilúzii, v mojom prípade aj časté názorové nezhody s pedagógmi, bojovanie za svoje predstavy, škola pokory, disciplíny a učenia sa byť zodpovedný za všetko, čo nakrútite. Ale tak to má byť. Človek na vysokej škole dospieva nielen odborne, ale aj duševne.
Peter Czikrai ©Marieta Zuzíková
7. Doštudovali ste vysokú školu a čo potom? Ako to funguje s uplatnením v takomto sektore?
Už počas školy som pracoval v odvetvi televízie či reklamy. Niekedy ako režisér, copywriter, 2D animátor či storyboardista. Takže po škole som rovno naskočil do tohto segmentu. Čo síce nie je ideálne, ale v našom regióne sa to stáva skôr nutnosťou a spôsobom ako sa uživiť. Robiť film na Slovensku nie je zamestnanie, ale hobby. Je to odmena, odreagovanie sa, zábavka popri tom, čo vám kumuluje peniaze v komerčnom biznise. Ak vás teda neživia granty. Inde to ale nie je iné. Keď som si písal so zahraničnými filmármi, zistil som, že sú na tom veľmi podobne. Ak sa človek rozhodne byť filmárom a má v sebe ten vnútorný motor, ktorý ho stále ženie vpred, musí nakrúcať a byt vytrvalý. Niekedy je to ťažké rozhodnutie. Mať peniaze z komercie, ktorá okolo filmárčiny iba kĺže, alebo balansovať na hrane mesačného bankrotu pri realizovaní svojich snov. Pokora a tvrda práca. Jednoduchý a zároveň najťažší recept na uplatnenie sa.
8. Aké sú vaše plány pre budúcnosť? Chceli by ste preraziť za hranicami Slovenska alebo plánujete zostať a tvoriť na domácej pôde?
Chcel by som sa ďalej venovať hororu. Ešte stále je v ňom pre mňa čo objavovať a skúšať. Lákavé sú však aj iné žánre, ako thriller, sci-fi alebo rozprávka. príležitosť, ktorá sa mi naskytne, ma bude tešiť. Buď za hranicami, alebo u nás. Uspieť vo svetovej konkurencii je však ťažké. Samozrejme 80% filmárov chce do Hollywoodu, nakrúcať filmy na svetovej úrovni alebo aspoň za peniaze, s ktorými môžete realizovať svoje predstavy. A nebojovať o to, či budete mať na pľaci o tri svetlá viac, čo je bohužiaľ slovenskárealita. Na Slovensku sme sa naučili byť filmármi kompromisov. Ale to nie je jediná cesta. Preto je nakrúcanie v zahraničí zatiaľ lákavejšie. Pri horore obzvlášť.
9. Rozvoj hororového žánru na Slovensku, viete si to predstaviť v praxi?
U nás sa na horory stále nazerá ako na nehodnotnú kinematografiu a brak. Tým nemyslím divákov, ale ľudí z fachu. Nedokážem si predstaviť, ako by pred komisiu audiovizuálneho fondu predstúpil filmár s tým, že chce robiť film o mimozemšťanovi, ktorý má namiesto krvi kyselinu, infikuje ľudí cez ústa a z ich brucha nakoniec vyjde ďalší malý mimozemšťan. Všetci ten film poznáme. Skvelý sci-fi horor Alien. Dúfam, že sa to zmení, alebo sa to práve deje. Bola by škoda, ak by sme mali na Slovensku iba monotematickú kinematografiu. Ak by sme sa, ako filmári viac otvorili divákom a nesnažili sa im za každú cenu ukazovať iba problémy tohto sveta, divák by sa len potešil.
10. Na akom filme ste boli naposledy v kine?
Keďže som nakrúcal či dokončoval filmy, nestihol som teraz veľmi chodiť do kina. Čo ma mrzí. Pozerám hlavne doma. Najviac ma v poslednej dobe zaujal film Hunt od Vinterberga. Jednoduchý námet, závažná téma. Zároveň až thrillerové spracovanie, čo filmu dodávalo pridanú hodnotu. Skvelý, mrazivý film.
©Marieta Zuzíková
Spomedzi 280 filmov, ktoré sa zúčastnili na medzinárodnej súťaži krátkych hororov Bloody cuts Who's there film challenge 2013, film Petra Czikraia získal obdivuhodné druhé miesto. Tu si môžete pozrieť jeho víťazný, démonický film A...
Rozhovor bol autorizovaný.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Marek Suchitra Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Jaroslav Vojtek - Naše postoje a činy vytvárajú kvalitu nášho bytia 15. nov 2014
- Dračie preteky (Ako si vycvičiť draka 2, 2014) 18. jún 2014
- Mátyás Prikler - každý máme viacero identít 02. máj 2014
- Väčšie, krajšie a lepšie (Rio 2, 2014) 15. apr 2014
- Oľga Záblacká - Túžim nakrúcať filmy 27. mar 2014