Často sa stáva, že prisudzujeme hercom správanie, ktorým sa prezentujú na televíznych obrazovkách, kine či na javisku. Opak však výva pravdou a práve to svedčí o ich výbornom hereckom talente. Medzi nich patrí aj Marek Majeský. Ľudia ho spoznajú z televíznych obrazoviek, kde sa mu v poslednom čase dobre darí. Koncom minulého roka smeho mali možnosť vidieť vo filme Kandidát, ktorý sa svojou návštevnosťou v slovenských kinách zaradil k americkým blockbusterom. Okrem tváre je známy aj jeho hlas, ktorým dabuje svojich slávnejších kolegov z Hollywoodu. S divadlom prešiel od západu až po východ Slovenska a dnes hrá opäť na doskách divadiel v Bratislave. S Marekom sme sa stretli v skúšobni divadla, kde práve skúšal novú hru. Vznikol z toho celkom príjemný rozhovor.
Búrlivé víno, TV Markíza
1. Vedeli ste už odmalička, že sa chcete stať hercom, alebo to prišlo postupom času?
Ako dieťa som nemal túžbu stať sa hercom. O herectve som vôbec nesníval, ani to nikdy nebola moja méta. Prihodilo sa mi to úplne náhodou. Na gymnáziu som sa stretol so spolužiakom, ktorý chodil do amatérskeho muzikálového súboru Biele divadlo. Ten ma zavolal na konkurz a tam sa začalo moje náhodné stretnutie s divadlom, a spoznávanie sa s divadelným svetom. Všetko sa to postupom času na seba nabaľovalo všelijakými okolnosťami a náhodami. Takže, v podstate je to náhoda, že som herec.
2. Niektorí herci hrajú veľmi dlho v jednom a tom istom divadelnom súbore, zatiaľ, čo vy ste už hrali vo viacerých. Čo vás vedie k tomu takto meniť pôsobiská?
Desila ma predstava ísť do nejakého divadla alebo napríklad do národného divadla hneď po VŠMU. Prežiť 40 rokov v jednom súbore, jednom priestore, s vedomím, že ma raz z toho divadla vynesú nohami napred. Mojou métou bolo inšpirovať sa novými prostrediami, novými ľuďmi a nezaspať na vavrínoch. V Trnave som mal po troch rokoch pocit, že už sa tu cítim isto, že dostávam zaujímavé postavy a mohol by som tu dožiť pokojný život. Vydesilo ma to a šiel do Nitry, kde som pobudol päť rokov. Skončil som tam Hamletom a Strindbergom, čiže svojím spôsobom akoby na vrchole. No a zas som si povedal: „...dobre, čo bude ďalej? Kým mám čas, nemám záväzky, rodinu, treba ísť ešte ďalej.“ No tak som išiel paradoxne, na rozdiel od mojich kolegov, ďalej od Bratislavy, až som skončil v Košiciach. Pobudol som tam dva roky, po ktorých som sa oblúkom vrátil do Bratislavy. V podstate ten môj umelecký život sa stále strieda. Mám pocit, že musím meniť tie prostredia, ale aj oblasti, v rámci mojej umeleckej tvorby. Aby som nemal pocit, že sa zo mňa stáva iba plochý vykonávateľ práce v jednotlivých prostrediach, či oblastiach.
3. Ktorú hráte v Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava? Akú postavu v nej stvárňujete?
Je to hra od dramatika Jána Soloviča, ktorá sa po 40 rokoch vracia na divadelné dosky v Bratislave. Túto komédiu spravili Lasica so Satinským slávnou, vo vlastnej interpretácii a úprave. S úsmevom si dovolím povedať, že sme sa tak trochu pustili do odvážnej reinkarnácie. Sú tam veľmi milé pesničky a zišiel sa veľmi zaujímavý kolektív. V rámci dvojice hlavných postáv, kaderníkov Alfréda Cicáka a Gejza Galibu, stvárňujem postavu Alfréda, ktorého kedysi robil pán Lasica a môj kolega Martin Mňahončák robí druhého, kaderníka Gejzu.
4. Nedávno bol do kín uvedený film Kandidát, kde ste si zahrali rolu neľútostného reklamného mága. Sú takí ľudia aj v skutočnosti alebo je to len zveličená figúrka?
Vôbec nám nešlo o to, spraviť z toho figúrku, ale možno skôr upriamiť pozornosť na tie vypuklé veci. Chceli sme, aby postava bola živá a obsahovala práve tie drsné a zločinecké prvky dnešného reklamného sveta. Mne samému sa po premiére filmu stalo, že za mnou prišiel jeden manželský pár, kde pani manželka mi trošku s úsmevom a trošku ironicky vyčítavo povedala, že prečo som musel stvárniť jej manžela. Jej manžel bol šéfom reklamnej agentúry. Svojím spôsobom to bola pre mňa poklona. Naozaj sa nám asi podarilo vystihnúť ten dravý svet reklamy.
5. Ako sa vám páčilo nakrúcanie?
Veľmi sa teším, že nás všetkých tvorcov tvorba filmu tak veľmi chytila. Od začiatku do konca sme sa do toho snažili dať všetku svoju energiu, čo sa nám nakoniec vrátilo v úspechu u divákov.
6. Aký je váš názor na politickú situáciu, ktorú prezentuje Kandidát? Existuje niečo také ako slobodná voľba a demokracia, alebo je svet v rukách tých najbohatších a najvplyvnejších ľudí, ktorí ťahajú tými pomyselnými nitkami?
My, ako obyčajní ľudia často nevidíme hore na tie špičky. Nevieme, čo sa naozaj deje, aká je pravda. Ako sa hovorí dejiny robia víťazi a mocní, tak aj všetky veci sa veľakrát prispôsobujú tej „objektívnej pravde“. Tú absolútnu pravdu, čo sa naozaj deje v politike alebo našom živote, to vie možno iba niekto tam hore nad nami. Nedávno som napríklad počul, že celá novembrová revolúcia mohla byť zmanipulovaná. Že to bol v podstate pripravovaný prevrat, pretože prebehol tak pokojne. Takže možno častokrát žijeme iba v nejakom klame. A aj dejepis a história, ktoré sa učíme, môžu byť zmanipulované respektíve nasimulované. Podľa mňa práve preto treba na to poukazovať. Aby ľudia rozmýšľali nad tým, koho volia a prečo idú voliť. Aby sa rozhodovali naozaj, ako jedinci, osobnosti. Každý sám za seba a nie, ako zmanipulované stádo.
7. Vedeli by ste čitateľom ozrejmiť rozdiel medzi natáčaním celovečerného filmu a účinkovaním v televíznom seriáli?
Pri nakrúcaní celovečerného filmu mám oveľa dlhší čas na prípravu. Čas na nájdenie toho správneho umeleckého výrazu. Dosiahnutie potrebného efektu a cieľa, o ktorý nám ide. A teraz či chceme, či nechceme, pri tých nekonečných televíznych seriáloch ide o niečo úplne iné. Je to skôr výroba niečoho, čo sa raz pustí v televízii. Veľakrát iba ako podmaz do obývačiek, pri príprave jedla alebo pri tom, ako ide človek spať. No a veľakrát príprava takýchto seriálov vyzerá ako pásová výroba. Vzniká takzvané paušálne televízne herectvo na ostrú. Viete texty? Tak fajn, poďme na to. Na druhej strane paradoxné je to, že niekedy je to oveľa náročnejšie. V tom zmysle, že človek a profesionálny herec si chce udržať nejakú úroveň seba a svojho mena. On pred tou kamerou stojí naozaj, ako posledný článok. Je veľmi náročné nespraviť si v tej rýchlosti alebo v tej dispozícii hanbu.
8. Vyučujete herectvo na VŠMU. Aký je váš názor na to, ak niekto povie, že herectvo netreba študovať, stačí mať talent?
Ja tiež zastávam názor, že herectvo sa nedá naučiť, ale zas tá škola je podľa mňa veľmi dôležitá. Práve na to, aby človek získal systém a nejakú kázeň pri tvorbe, práci a prístupe. Ono herectvo nie je o tom, že sme komedianti, šašovia počmáraní a môžeme ísť do cirkusu. Ale naozaj, ak človek chce podať kvalitný výkon, mal by mať aj prípravu. Štúdium na Vysokej škole múzických umení je dobré na to, aby sa študenti postupnými krokmi dostali k nejakému poznaniu samého seba, vlastného tela, prejavu či hlasu. Samozrejme je kopec talentov, ktorí nevyštudovali školu, a napriek tomu sú to skvelí herci.
9. V čom je zaujímavá práca pedagóga na Vysokej škole múzických umení?
Práve to je na tom divadle a herectve úžasné, že to nie je matematika. Nie je to beh na sto metrov. Vystrelím z pištole a na konci viem, kto je prvý, druhý, tretí. Je tak nevyspytateľné, čo sa v nás otvorí, ako sa prejavíme. Je to alchýmia trafiť sa a nájsť to v tom človeku. Otvoriť tú komnatu, kde sa skrýva talent alebo vlohy na herectvo. Je to veľmi individuálne. Je to niečo také, čo ma na tom priťahuje, samozrejme je to aj v rámci nejakého refreshu s mladými ľuďmi. Stretávam sa s mladou energiou a túžbou, vierou v to, že ešte stále môže niečo fungovať, nejaká tvorba. Vlastne taká tá úsmevná naivnosť, pre mňa už, ako skúsenejšieho človeka. Na druhej strane si myslím, že pri divadle a herectve si človek musí, čo najdlhšie zachovať vieru, naivitu pri tvorbe. Len čo sa z neho stane ostrieľaný cynik, začne sa opakovať. Je to potom podobné ako s tou pásovou výrobou. A to môže byť nebezpečné.
10. Okrem účinkovania v divadle, v televízii či vo filme, sa venujete aj dabingu. Ktorému zo zahraničných hercov zvyknete prepožičiavať svoj hlas? Akí sú vaši ďalší obľúbení herci?
Čo sa týka dabingu zvyknem dabovať Nicolasa Cagea, aj keď to u nás na Slovensku nie je až také smerodajné. Mám a určite sú to kvalitní herci ako Al Pacino, Robert De Niro, Anthony Hopkins, John Malkovich. Veľmi to závisí od filmu.
11. Čo vás ovplyvňuje pri výbere filmu? Viete si spomenúť na čom ste boli naposledy v kine?
Rád čítam o filmoch ako takých, aj keď si ich nestihnem samozrejme všetky pozrieť. Ale aspoň, aké sú sujety a aké majú percentá. Ak sú filmy dobre ohodnotené tak potom mám chuť a ambíciu sa k nim nejakým spôsobom dostať. Naposledy, čo som bol v kine, tak to bol film Gravitácia od Cuaróna. A napriek vyťaženosti sa mi naň podarilo ísť. Bol som na 3D, aj keď nie som veľký zástanca tejto technológie. Ale ten pocit stiesnenosti v kozme sa mu podarilo vytvoriť podľa mňa fantasticky, aj napriek tomu, že príbeh nebol scenáristicky nejako šialene vytvarovaný. Mal som z toho naozaj úžasný zážitok.
Marek Majeský
Divadelný, filmový a dabingový herec
Rozhovor bol autorizovaný.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Marek Suchitra Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Jaroslav Vojtek - Naše postoje a činy vytvárajú kvalitu nášho bytia 15. nov 2014
- Dračie preteky (Ako si vycvičiť draka 2, 2014) 18. jún 2014
- Mátyás Prikler - každý máme viacero identít 02. máj 2014
- Väčšie, krajšie a lepšie (Rio 2, 2014) 15. apr 2014
- Oľga Záblacká - Túžim nakrúcať filmy 27. mar 2014