Letná láska je horúca. Letná láska je krátka. Letná láska je spaľujúca. Letná láska je jednoduchá. Nepotrebuje slová. Nepotrebuje peniaze. Nepotrebuje autá, domy ani dary. Vzplanie nečakane, zhorí ako plameň na vysušenej stepi a zanechá našu dušu vyprahnutú, ale so zárodkom pre semená nepoznaného a dačoho krásneho. Spomienok, ktoré vám už nikto nevezme.
Mohol by som začať recenziu na Daj mi tvoje meno silno sofistikovaným textom alá je to paralela metaforickej renesančnej nenaplnenej floskuly lásky v Bertolluciho preexponovanom filmovom vnímaní sveta, kde cestu k sebe vo svete plnom predsudkov nájdu dve stratené duše . Ale nemyslím si, že režisér Luca Guadagnino mal niečo také napísané vo svojom režisérskom itinerári. Call Me by Your Name síce určite nesie niektoré poznávacie prvky talianskej režisérskej vlny, ale v prvom rade ide o jednoduchý príbeh jednej neobyčajnej lásky. Ísť do kina s nádejou na nejakú mohutnú vzťahovú fresku by bola osudová chyba. Na to je film Daj mi tvoje meno až príliš komorne intelektuálny.
Začnem prvým upozornením, čím odfiltrujem rovno všetkých konzervatívne zmýšľajúcich, ktorým prekáža láska medzi rovnakým pohlavím. Nechcel som to slovo použiť ako silný a maximálne tolerantný liberál, ale jedná sa o gayromancu (homoromanca znie asi už príliš expresívne). Takže kto odvracal tvár pri posteľných scénach v Game of Thrones chlap vs chlap, tak tu je tiež nesprávne. Našťastie nejde o lacnú prvoplánovú agitku alá Skrotená hora (2005) a pomerne dlho sa zdá, že ani nejde o lásku medzi rovnakým pohlavím.
17-ročný Elio (Timothée Chalamet) si užíva leto v horúcom Taliansku vo vile svojich rodičov. Tí k nim pozvú na prázdniny 24-ročného intelektuálneho a príťažlivého študenta Olivera (Armie Hammer) z Ameriky. Zdanlivo ich nič nespája, ale počas spoločných chvíľ medzi nimi preskočí iskra, čo na chvíľu zmení ich životy a spojí ich dokopy. Spolu prežívajú klasické letné radovánky a skrývajúc sa pred ostatnými nechajú precitnúť láske a vzájomnej túžbe. Spoločné kúpanie v krištáľovo čistej vode či pospevovanie obľúbenej popovej pesničky v sparnej noci sú momenty, ktoré ostanú im i divákovi v pamäti.
"Nestačí, že si Žid, ešte si i teplý"
Píšu sa rané 80te roky (rok 1980). Dedinčanom v Taliansku ešte občas visí nad dverami obraz veľkého Duceho Mussoliniho. Byť Žid a ešte s opačnou sexuálnou orientáciou je rovno cestou do pekla a k totálnemu odsúdeniu. Tomuto sa našťastie režisér venuje len úplne okrajovo a symbolicky, ale všímavý divák to postrehne. Ústredným motívom je stále hlavne láska a jej nešťastný koniec. Práve záverečný rozhovor medzi Eliom a jeho otcom je tým najsilnejším z celého filmu a jeho slová si kľudne môžete skopírovať i na Facebook ako nadčasové múdro alebo citát. Sám som si ho prehral viackrát, lebo presne vystihuje pocity straty milovaného človeka
Daj mi tvoje meno získalo Oskara za najlepší adaptovaný scenár za rok 2017 a jeho autor James Ivory sa stal najstarším držiteľom tohto zlatého plešatca v tejto kategórii. Myslím si, že zaslúžené. Dialógy vo filme sú hýbateľom deja a nie sú to žiadne lacné presladené rečičky, na aké sme zvyknutí z hollywoodskych romancí. K tomu pomalá, farebne výrazná réžia Luca Guadagnina a máte zarobené na romantickú klasiku. Minimálne pre ešte stále utláčanú komunitu to bude určite kultový film a povinná kinojazda. Luca najbližšie plánuje remake jedného z môjho najobľúbenejších hororov, taliansky subžáner giallo Suspiria (1977), a neviem si predstaviť vhodnejšiu voľbu. Vďaka jeho výraznému farebnému štýlu a citu pre atmosféru to snáď dopadne rovnako zaujímavo ako Daj mi tvoje meno a neurobí hanbu originálu.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Daj mi tvoje meno Call Me by Your Name
- Brazília, Francúzsko, Taliansko, Spojené štáty, 2017, 132 min.
- Žáner: Romantický, Dráma
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!