Trilógia Labyrint patrí do klasickej série young adult filmových spracovaní populárnych románov. Započal to Oliver Twist, nasledoval Harry Potter, Twilight či Hunger Games. Ani jedno som nevidel - ehm, teda vlastne Pottera prvé tri diely a áno, i 50 odtieňov, kam ma dotiahla bývalka (ako trest za Ramba 4 a dvakrát Avatara). Mládežnícke naťahované epopeje tým pádom nie sú, ako ste sa dovtípili, mojou krvnou skupinou, ale Labyrint je výnimka. Mám rád postapokalyptické, zombie filmy, labyrinty a hlavný hrdina je dokonca úplný dvojník jedného z mojich najlepších kamarátov. Čiže ideálna kombinácia.
Prvý Labyrint: Útek (2014) ma bavil veľmi, asi i preto, že som o ňom nič nevedel vopred a nič od neho neočakával. Pred trojkou som si ho dal s chuťou znovu a spätne musím doceniť, ako drsne a nekompromisne sfilmoval režisér Wes Ball román pre mládež. Základná premisa z knižky Boha múch mixnutá tvrdým katastrofickým zombie scifíčkom, čo môže byť lepšie? Partia mladých dorastencov prežívala tri roky uprostred malej džungle v srdci obrovského tajomného a nebezpečného labyrintu. Po príchode Thomasa (Dylan O'Brien) sa im podarí ujsť, poraziť stádo nadržaných Odúl (obludný pavúk z Pána Prsteňov) a zistia, že ľudstvo takmer vymrelo po tom, čo Slnko spálilo Zem. K tomu ešte ľudský mozog napadol vírus meniaci hostiteľa na priemerného účastníka reality šou, čiže bezduchého zombíka. Malé percento novonarodených detí je ale imúnnych a elita preživších ich prehnala práve labyrintom ako súčasť testu so snahou vyťažiť z nich sérum.
Vo dvojke Labyrint: Zhorenisko (2015) moje nadšenie zhorelo na popol a bez mučenia priznávam, že som počas neho zaspal a spätne som si ho pozrel až po oveľa lepšej trojke. Druhý diel trpí až prílišným dialógovým balastom, slabou dynamikou deja a otrasnými CGI zombíkmi. Mladí, už ostrieľaní hrdinovia tentoraz prežívajú na najspálenejšom toxickom mieste planéty, kde musia odolávať horde nemŕtvych i vojsku S.K.A.Z.Y. (v slovenskom dabingu ako ZLOSYN). Vo vnútri skupiny dôjde k rozkolu a Tereza sa pripája k nepriateľovi. To by sme mali krátku rekapituláciu, ešte mi poďakujete, lebo tretí diel na to kašle a rovno vás vrhne do víra zbesilej akcie. Sám som sprvu tápal v deji, nakoľko pamäť už tak neslúži a aspoň krátke intro by bodlo.
Úvod je jedna veľká vlaková naháňačka, výborne zrežírovaná a zostrihaná, podobne ako začiatok druhých Kingsmanov. Z minulosti sa nevysvetľuje nič a dej uháňa rýchlo vpred. Hlavnú premisu si film požičiava zo Zachráňte vojaka Ryana a skupina okolo Thomasa ide zachrániť svojho uneseného kamoša Minha priamo do hniezda S.K.A.Z.Y. Tým je posledné mesto na Zemi, obrovskými múrmi opevnené a znudeným kreatívcom pomenované ako Posledné mesto. Divákovi je samozrejme jasné, že počas cesty za záchranou jedného zahučí hrdinov viac. Smrti hlavných postáv sú však až nepríjemne naťahované – na rozdiel napríklad od jednotky, ktorá mala príjemný survival nádych a deti tam mreli viac ako v horore IT (2017). Vo finále tak trošku chýba pocit prekvapenia či väčšieho strachu o postavy a keď jedna postava umiera cez 20 minút, pôsobí to kontraproduktívne a otravne.
Režisér Wes Ball dokáže i mládežnícku sci-fi natočiť drsne a zručne, takže PG-13 v podstate ani nepostrehnete. Trojka ide v klasickom štýle pokračovaní, akonáhle príde na akciu (čo je takmer celý film), vyzerá veľkolepo a oveľa výpravnejšie ako predošlé diely. Vo finále nadobúda až apokalyptické rozmery a posledný film zo série Resident Evil: Final Chapter by si mal zobrať príklad, ako má vyzerať poriadny „postapo“ zombie kasový trhák. A to režisér ani nemal k dispozícii materiál kalibru Milly Jovovich v latexe. Škoda, že scén s nakazenými je minimum, malé ex tempore v tmavom tuneli v prvej polhodine patrí k tomu atmosfericky najlepšiemu z filmu. Zvyšok 140 minútovej stopáže, ktorá je trošku prepálená, sú nemŕtvi odsunutí na vedľajšiu koľaj a prím hrá vojenská akcia. Dedukujem, že to bol zámer, nakoľko všetky tri filmy sa žánrovo dosť odlišujú. Prvý je dobrodružný, druhý zombie horor na štýl Resident Evil a finále je zafarbené do vojenského khaki maskáču.
Wes Ball opäť spojil sily s maďarským kameramanom G. Padosom (Revízori, nové Jumanji) a i vďaka nemu pôsobí film príjemným špinavým dojmom alá Mad Max, ako sa na správny boj o prežitie patrí. Práve prehľadná kamera v akčných scénach a vynikajúco načasovaný strih stoja za tým, že film vyzerá drahšie ako v skutočnosti je (60 miliónov dolárov). Rozhodne sa oplatí tentoraz poplieskať po vrecku a vytiahnuť z peňaženky pár eur navyše za 3D verziu či Imax. Efekty nepôsobia lacno, prvoplánovo a priestorový dojem príjemne vtiahne priamo do bojov či prestreliek.
Labyrint: Smrteľná liečba celú trilógiu bez ďalších otvorených otázok uspokojivo uzavrie. Síce sa Wes Ball odchýlil od románovej predlohy, no jeho vízia je i napriek tomu sama o sebe fungujúca, a prekvapí i diváka poznajúceho predlohu od A po Z. I vďaka výbornému kastingu je prerod postáv z nesmelých detí na nasrdených zombie i vojakobijcov uveriteľný. Z celej série srší príjemná atmosféra postapokalyptického vymierajúceho sveta, finále je doslova výbušné a rýchlo zbesilé. V rámci mantinelov prístupnosti vie režisér prekvapiť i drsnými a nekompromisnými zábermi. Síce je dĺžka miestami zbytočne naťahovaná, ale tie vyše dve hodinky uplynuli veľmi príjemne a rozhodne odporúčam i tým, ktorým predošlé diely až tak nesadli.
Zdroj obrázkov: IMDB
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Labyrint: Smrteľná liečba Maze Runner: The Death Cure
- Spojené štáty, 2018, 140 min.
- Žáner: Thriller, Sci-Fi, Akčný
- Réžia: Wes Ball
- Scénar: T.S. Nowlin
- Kamera: Gyula Pados
- Hudba: John Paesano
- Obsadenie: Dylan O'Brien, Dexter Darden, Thomas Brodie-Sangster, Rosa Salazar, Ki-hong Lee, Giancarlo Esposito, Nathalie Emmanuel, Kaya Scodelario, Will Poulter, Katherine McNamara, Patricia Clarkson, Jacob Lofland
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!