Rodičia nám odmalička hovorili: peniaze nie sú všetko! My sme však videli tie nekonečné večierky, luxus, pohodu a bezstarostnosť života bohatých bohémov. Starnúci kráľ večierkov Jep nám na pár chvíľ dovoľuje nahliadnuť do svojho pestrého života a my sledujeme, ako sa pozlátka mení na popol a zostáva len prázdnota.
A že ide o prázdnotu vizuálne nesmierne opojnú! Režisér Paolo Sorrentino dal už pri svojich skorších počinoch Božský (2008) a Tu to musí byť (2011) výrazne najavo, že sa nehodlá zaradiť medzi režisérov riadiacich sa európskou tvorbou bez prvkov individuality a špecifického autorského rukopisu. U Sorrentina je príznačná precízna štylizácia mizanscény, občas hraničiaca až s gýčovosťou. Vďaka režisérovmu umu však túto hranicu nikdy neprekročí. Veľká nádhera, rovnako ako jeho staršie filmy, nám ponúka príbehy a epizódky zo života ľudí, ktorí sa nejakým spôsobom vymykajú normálu, majú výrazne špecifickú vizáž, no v konečnom dôsledku sú rovnakí ako my. Bohém Jep, stvárnený charizmatickým Tonnim Servillom, si užíva svoj bezstarostný život v rímskom byte hneď oproti monumentálnemu Koloseu a ešte stále sa venuje práci novinára. V jeho živote nie sú žiadne zjavné úskalia, každý deň je však plný vnemov a kuriozít. Len treba vedieť, akými očami sa na svet pozerať...
Už v Božskom Sorrentino pracuje s ohromným množstvom postáv. Orientovať sa medzi nimi stojí diváka značné úsilie, v prípade Veľkej nádhery však táto námaha nie je až tak potrebná. Stretávame sa s osobami najrôznejšej výšky, veku, spoločenskej triedy a rôznych ďalších špecifík, ktoré z každej robia jedinečnú a neopakovateľnú bytosť. Mená v tejto chvíli nie sú dôležité tak, ako obraz rozmanitosti. Do esteticky pozoruhodných obrazov vkladá vedľa seba krásu s ohavnosťou, akoby medzi nimi nebol žiadny rozdiel. Snovosť luxusného bytu nabúrava nie príliš esteticky ochlpeným telom odpočívajúceho Jepa a divák prekvapivo zisťuje, že na neho element „všednej nedokonalosti“ nepôsobí rušivo a zapadá do idylického obrazu. Ba čo viac, Sorrentino na luxusný večierok kdesi v centre Ríma pozýva dokonale upravených hostí a luxusné prostitútky, medzi ktorými nechá provokatívne sa prechádzať obézneho robotníka. Táto balkónová scéna, rovnako ako mnoho ďalších nám pripomína, že životy, ktoré sledujeme, nie sú až tak vzdialené od tých, ktoré pozorujeme každodenne na ulici. Jediný rozdiel je v pozlátke, ktorá niektoré z nich zahaľuje.
Sorrentinova tvorba je vďaka svojej jedinečnosti oproti práci iných súčasných režisérov často porovnávaná s filmovou tvorbou Felliniho. Epizodické rozprávanie na prvý pohľad väčšinou bez zjavnej pointy, a fascinácia vizuálne i charakterovo nevšednými postavami vo Felliniho filmoch prejavujúca sa prostredníctvom otvorenej fascinácie cirkusom. To sú hlavné spoločné črty, ktoré oprávňujú diváka hľadať paralely medzi Veľkou nádherou a dielami velikána, akým bol Fellini.
Jednotlivým obrazom bezpochyby dodáva čaro nielen rozmanitá hudba, ktorá prechádza z akustických melancholických skladieb až k diskotékovým hitom posledných rokov, ale i odpútaná kamera, pridávajúca filmu istú dávku pompéznosti a jedinečnosti. Vizuálna krása života rímskych bohémov, tak úderná a efektívna vďaka rozmanitosti postáv, štylizácii mizanscény a nespútanosti kamery, v sebe skrýva obrovskú prázdnotu, ktorú odhaľujú často cynické, filozofické dialógy či Jepove monológy. „Je to len trik“, hovorí a my si začíname uvedomovať, čo sa skutočne skrýva pod závojom nekonečných večierkov, vernisáží a osláv. Neistota, obavy a hlavne samota. To však nie je to jediné odhalenie, ktoré nám film ponúka. Pôsobivé obrazy v sebe skrývajú množstvo metafor a odkazov na každodenný život, stačí len hľadať. Na prvýkrát je však šanca odhaliť skryté posolstvá veľmi malá. Sme totiž naplno uchvátení samotným zobrazením. Skutočne ide o veľkú nádheru.
Informácie o filme
Réžia: Paolo Sorrentino
Scénar: Paolo Sorrentino, Umberto Contarello
Kamera: Luca Bigazzi
Hudba: Lele Marchitelli
Obsadenie: Toni Servillo, Sabrina Ferilli, Carlo Verdone, Carlo Buccirosso, Isabella Ferrari, Giorgio Pasotti, Serena Grandi, Luca Marinelli, Vernon Dobtcheff
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
- Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
- PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
- Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015
- Keď nepriletí bocian 28. okt 2015