Máme po sviatkoch. Sme plní jedla, dojmov, atmosféry, novoročných želaní. Bojíme sa otvárať chladničky, aby odtiaľ nevyskakovali povianočné, novoročné či zimné výpredaje. A máme pred sebou rok plný ďalších 365 (a viac) možností ísť do kina.

Neviem, aké Vianoce mávate vy. Ľakáte sa kapra vo vani pri každej návšteve kúpeľne, pomáhate s konfiškovaním medovníkov, či len tak sedíte, nechávate prípravu Vianoc na povolanejších a radšej sa venujete sledovaniu filmov? Zapínate počas sviatkov televíziu? Pýtala som sa mnohých a všetci svorne tvrdia, že Vianoce sú tá časť roka, kedy sa telku oplatí zapnúť. Aspoň na chvíľu. Pozrela som sa na tento jav bližšie, nech viem (a Vy tiež), čo nám naše televízne kanály ponúkajú.

Väčšina z nás je v niečom dobrá. Tí, ktorí dobrí nie sú, tragikomicky zhadzujú tých, ktorí sú. Alebo sa ich snažia napodobniť či prekonať. Vidím to každý deň. Tiež nie ste iní (alebo ste minimálne raz v živote neboli). 

Jan Hus sa snaží presadiť pravdu v animovanom príbehu obracajúcom české dejiny naruby. „To by mohlo byť osviežujúce... To by mohlo osloviť. Aj našu mládež!“- myslí si. Majstre, ani neviete ako sa mýlite...

Sériu filmov z Kameňákova českému publiku netreba dlho predstavovať. Obyvatelia fiktívnej obce sa medzi sebou rozprávajú skoro výlučne vtipmi, ich problémy sa pohybujú kdesi medzi varením vajíčok v mikrovlnke a vymýšľaním, ako beztrestne zabiť nepríjemnú svokru. Oproti trom predchádzajúcim častiam Kameňák 4 prešiel zásadnou zmenou. Role scenáristu a režiséra sa tentokrát už Zdeněk Troška neujal. Divák by možno očakával, že sa tvorcovia pod taktovkou režiséra Jána Nováka poučia z chýb minulých častí, bohužiaľ ich však naopak ešte zintenzívňujú.