Máme po sviatkoch. Sme plní jedla, dojmov, atmosféry, novoročných želaní. Bojíme sa otvárať chladničky, aby odtiaľ nevyskakovali povianočné, novoročné či zimné výpredaje. A máme pred sebou rok plný ďalších 365 (a viac) možností ísť do kina.
Ak neberiem do úvahy, aké filmové zážitky nás tohto roku čakajú a ako (dúfam) veľmi budeme ústa otvárať, zaujíma ma, či tu nájdem aj seriálových maniakov. Sama ním som, tieto Vianoce som rozhodne vstrebávala zásadne dojmy z koláčov a seriálov. A tých bolo. Dospela som k názoru, že by rozhodne nebolo odveci mať vlastnú TARDIS, draka či minimálne Sherlocka. S opovrhnutím som očami prechádzala po televíznom programe a hľadala aj na našich kanáloch niečo, čo by stálo za hodinu života s okuliarmi na nose. Našla som Susedov, ktorým (aspoň mám pocit) reprízujú už približne miliónty raz a nepovažujem ich za dobrý seriál. Ani za seriál vlastne.
Vložené nádeje teda opadli a bolo nutné vrátiť sa k overenej klasike – vlastnému notebooku. Písala som o vianočnom programe už v predošlom článku, no nedá mi to – nečakala som, že sa na nás tie naše stanice fakt vykašlú. Keď sa na to takto spätne pozerám, vôbec neviem, kde tkvela táto naivita. Ale je pravda, že zopár milých (a potešiteľných) klasík sa našlo. Každopádne, je len pár dní po Silvestri & Novom roku a tak je tu stále možnosť veriť, že sa vysielaniu pošťastí. Nachvíľu, kým to neupadne do posviatkových koľají.
Alebo aj nie a vyhrá aj vaša overená klasika. A posviatkové povinnosti. Majte ich v novom roku čo najmenej, nech sa môžete venovať príjemnostiam!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!