Film za dlhých dvesto rokov prešiel obrovským vývojom, a rovnako aj my. Doba, keď sme sa ľakali blížiaceho sa vlaku na plátne od bratov Lumièrovcov, je už dávno za nami. Už nás v kinách neprekvapia fantastické zábery rôznych desivých beštií alebo scény popierajúce snáď všetky zákony fyziky. V dnešných dňoch sa ale môžeme vyhovoriť: „To určite spravili pomocou CGI!“ Naozaj, v súčasnosti má na svedomí väčšinu filmových zázrakov práve počítač. Akými trikmi ale okúzľovali svojich fanúšikov filmári v časoch minulých, keď CGI ešte bolo len v plienkach alebo keď o ňom ešte nik nepočul? Pozrime sa spoločne skrz historicky významné filmy na niektoré z filmových špeciálnych efektov pred počítačovým vekom.
The Exexution of Mary, Queen of Scots (1895)
Kde inde začať rozprávať o minulosti, než na úplnom počiatku. Po najstaršom zachovalom hranom filme, Roundhay Garden Scene z roku 1888, na seba prvý kinematografický trik nenechal dlho čakať. Už v roku 1895 uzrela svetlo sveta Poprava Márie Stuartovej (The Execution of Mary, Queen of Scots). Minútu dlhý snímok zobrazuje, ako už napovedá názov, popravu známej panovníčky Márie Stuartovej. Prvým filmovým trikom v histórii tu bolo pre nás dnes už priehľadné a jednoduché prerušenie nakrúcania, vymenenie herečky za figurínu a následné pokračovanie bez zmeny miesta kamery. Výsledný efekt, ktorý v tej dobe nepochybne zhrozil mnohých, si môžete pozrieť nižšie. A mimochodom, tento krátkometrážny film produkoval samotný fyzik Thomas Alva Edison.
The Kiss in the Tunnel (1899)
Je to zvláštne, ale za revolúciu v špeciálnych efektoch môžeme považovať aj vznik strihu. Do roku 1899 ešte nikto nevedel, že bude normou, aby mal film viac než jednu scénu. Tento pohľad zmenil až anglický film režiséra Georga Alberta Smitha s názvom The Kiss in the Tunnel. Pozostáva z troch scén, ktoré spolu tvoria jeden celok. Príbeh je ešte stále jednoduchý, viac-menej bez pointy – po vchode vlaku do tunela môžeme sledovať dvojicu (G.A. Smitha a jeho manželku) sediacu v kupé. Smith si skladá svoj cylinder a v prítmí tunela párkrát pobozká svoju manželku. Posledná scéna zobrazuje odchod vlaku. Inovatívnosť tohto filmu bola taktiež aj v umiestnení kamery na idúci vlak, aby bol vytvorený pohľad z perspektívy vlaku pri vstupovaní do a vystupovaní z tunela.
The Great Train Robbery (1903)
The Great Train Robbery bol revolučný scenárom (paralelné scény, elipsa...), kamerou (oproti predošlým filmom je kamera pohyblivejšia), ale aj filmovými trikmi. Technika, ktorá je v ňom krásne viditeľná a o ktorej budeme teraz písať, sa po anglicky nazýva matting a ide o trochu zložitejší proces než tie, o ktorých ste čítali doteraz. Konečným produktom mattingu je spojenie dvoch odlišných záberov do jedného celku. Ako príklad si môžeme uviesť scénu z vlaku, kde sa dajú rozoznať dve rôzne scény – interiér poštového kupé, kde majú lupiči potýčku s cestujúcim poštárom a otvorené dvere s výhľadom von z vlaku. Práve tento výhľad na pôvodnej scéne nebol a musel byť pridaný pomocou mattingu.
Pri mattingu sa z prvého záberu musí najskôr odstrániť pozadie a vyrobiť maketa (najčastejšie pomocou modrého plátna, ktoré je potom pomocou filtrov zo záberu odstránené), aby mohol byť podľa nej nakrútený záber druhý (už s prázdnym miestom po makete). Tak by mali vzniknúť dve časti, ktoré do seba presne zapadajú. V našom prípade to bolo vnútro kupé s prázdnym priestorom namiesto dverí vlaku a obdĺžnikový výsek hýbajúcej sa krajiny. A keď sa spojili dokopy, voilá, idúci vlak bol na svete.
La Voyage Dans la Lune (1902)
V článku o filmových efektoch nemožno nespomenúť takého velikána, akým bol Francúz Georges Méliès. Méliès je považovaný za jedného z najväčších filmových kúzelníkov a jeho film Cesta na Mesiac slávne nesie svoj titul prvého sci-fi filmu. Štrnásť minút dlhá vesmírna výprava na Mesiac a späť nestratila svoj pôvab ešte ani dnes. Atmosféru jej dodáva farebnosť, ktorú získala vďaka pracnému maľovaniu jednotlivých snímok filmu a, samozrejme, množstvo prepracovaných filmových efektov.
Nie nadarmo sa Mélièsovi dávajú veľké pochvalné tituly v oblasti špeciálnych trikov. Na tridsiatich scénach dokázal naozaj čarovať, pričom jedným z najrevolučnejších počinov Cesty na Mesiac bolo použite miniatúr. Zmenšené predmety či stavby nakrútené z takého uhlu, aby pôsobili väčšie než v skutočnosti sú, môžeme vidieť aj v množstve filmov z našej nedávnej minulosti. Méliès vydláždil svojim počinom cestu miniatúrnym verziám Minas Tirithu (Pán Prsteňov: Návrat Kráľa,2003), lodi Titanicu (Titanic, 1997) či dokonca Batmobilu (Temný rytier, 2008). V Ceste na Mesiac môžeme ako príklad miniatúry uviesť vesmírnu loď, ktorou sa posádka dostala do oka Mesiaca.
The Playhouse (1921)
Presuňme sa o dve desaťročia dopredu. Tam nás čaká ďalšia známa tvár nemých filmov – herec, mím, klaun a kaskadér Buster Keaton. Keaton je známy najmä svojimi neuveriteľnými kaskadérskymi kúskami v dobe, keď toto povolanie bolo ešte nebezpečnejšie než je dnes.
V snímke, ktorej sa budeme venovať teraz ale ukázal, že nie všetko v jeho filmoch je iba o dychberúcej akcii. The Playhouse je dvadsaťdva minút dlhý film, no nás bude zaujímať iba prvá, snová sekvencia. Tam hrá Keaton dirigenta. A členov orchestra. A tanečníkov, dokonca aj divákov. Po videní scény, kde sa mím nachádza až deväťkrát, neodvratne prichádza otázka - ako je možné, že je na deviatich miestach naraz? Je to vďaka viacnásobnej expozícii. Tento efekt radi používajú amatérski filmári na svojich snímkach či videách na stužkovú, pretože obzvlášť v dnešnej digitálnej dobe ide o veľmi ľahký trik. Stačí mať stabilnú kameru a nehýbať s ňou. Potom sa pomocou rôznych programov a nastavení na foťáku dá zariadiť, aby kamera najskôr snímala iba jednu časť záberu a až potom ďalšiu. V minulosti to bolo o trochu zložitejšie. Filmový kotúč sa musel prekrývať ručne, aby nesnímal to, čo nemal. A po dostatočnom rozložení záberu sme mali možnosť vidieť deväť Busterov vedľa seba.
Viacnásobná expozícia sa dá použiť aj tak, aby sa nakrúcané obrazy navzájom prekrývali. Výsledkom je potom napríklad polopriesvitná postava ducha Mary Jane z G.A. Smithovho filmu Mary Jane's Mishap (1903).
The Ten Commandments (1923,1956)
The Ten Commandments od Cecila B. DeMilla taktiež zaujme hlavne jednou scénou. Tou je biblické delenie Červeného mora pre umožnenie úteku Židov z Egypta. DeMille tento film natočil dvakrát, ale pri oboch verziách je na delenie mora použitá zhruba rovnaká metóda (hoci pri verzii z roku 1956 je celý proces značne majestátnejší). Aby vytvoril dojem ustupujúcej morskej hladiny, DeMille nakrútil vodu vlievajúcu sa do nádoby s tvarom U. Následne vo finálnej scéne celý proces pustil naopak a skombinoval to s rovnako obráteným záberom stekajúcej vody po rovnej stene. Na plátne tak môžeme vidieť zdanlivo ustupujúce more, ktoré namiesto prirodzeného stekania prúdi smerom nahor. V novšej verzii je majestátnosť spôsobená najmä zmenou veľkosti nádoby – namiesto kade tentokrát DeMille nakrúcal vodu stekajúcu do veľkej vodnej nádrže.
Čarodejník z krajiny Oz (1939)
Najznámejšia filmová verzia Dorotky nám okrem neuveriteľnej farebnosti prináša aj náhľad na ďalší používaný kinematografický trik. Sú ním sklenené obrazy, ktoré sa používajú na zobrazovanie vecí, ktoré by inak nemohli byť dôveryhodne zobrazené. Ako napríklad Smaragdové mesto. Takéto obrazy boli hojne využívané napríklad v Star Wars a v Blade Runnerovi. Na obrázku nižšie môžete vidieť Jamesa Camerona, ako kreslí sklenený obraz (matte painting) pre film Útek z New Yorku (1981).
Jáson a Argonauti (1963)
Grécka odysea Dona Chaffeyho zas svetu ukázala možné využitie triku zvaného stop motion. Túto techniku môžete vidieť vo filmoch ako Koralína a svet za tajnými dverami (2009), Mŕtva nevesta Tima Burtona (2005) či dokonca aj v tohtoročnom filme Kubo a kúzelný meč (2016). Stop motion využíva modelovateľné bábky, ktoré sa zo záberu na záber presúvajú, aby pri premietaní vytvorili pohyb.
Zaujímavosťou je, že bitka, ktorú Jáson so stop motion kostlivcami zvedie, sa natáčala štyri a pol mesiaca.
Americký vlkolak v Londýne (1981)
Preskočme znova o pár rokov dopredu. CGI sa už síce pomaly prebúdza, ale zlatý vek počítačov ešte neprišiel. A David Kessler (David Naughton) sa vo filme An American Werewolf in London mení na vlkolaka. Premena je o to desivejšia, že sa celý čas odohráva priamo na kamere. Ako teda Americký vlkolak v Londýne dosiahol, aby sa postave na obrazovke zmenila dĺžka rúk či vyrašili vlkolačie chlpy na chrbte? Pomocou robotiky a mejkapu.
Napríklad scéna, kde Kessler leží už z väčšej časti premenený na zemi a my máme možnosť sledovať jeho neprirodzene predĺžené telo, bola uskutočnená umiestnením skutočného herca pod podlahu a nahradením väčšiny častí jeho tela robotickými končatinami či trupom.
Ďalší zaujímavý efekt je rýchly rast chlpov na mladíkovom tele. Ten bol zas možný vďaka umelej koži s vťahujúcimi sa umelými chlpmi a následným pustením záberu odzadu.
Pyramída Hrôzy (1985)
Náš článok symbolicky ukončíme pri jednom z prvých významných použití CGI vo filme, teda pri filme Pyramída Hrôzy (s príhodnejším originálnym názvom Young Sherlock Holmes). Mladý Holmes je výnimočný tým, že obsahuje prvú 100% CGI postavu, ktorá je vložená do nakrúcaného záberu (hoci niektorí namietajú, že ňou je Bit z Trona, 1982). Na týchto efektoch sa už zub času síce podpísal, ale my si pri pozeraní stále môžeme predstavovať, aký rozruch takýto pokrok v roku 1985 vyvolal. Revolučná postava sa dá voľne preložiť do slovenčiny ako Vitrážový Rytier.
Nuž, príchodom CGI náš článok končí. Ak by ste náhodou chceli vedieť viac, napíšte nám do komentárov.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Ako získať francúzske občianstvo (Vezmi si ma, kamoš, 2018) 26. júl 2018
- Cesta za kráľom trollov takmer bez kráľa trollov (Cesta za kráľom trollov, 2018) 16. apr 2018
- Zrod legendy s tvárou Alicie Vikander (Tomb Raider, 2018) 28. mar 2018
- Hra o Hviezdne tróny? 07. feb 2018
- Maskot Nintenda Mario mieri na veľké plátna 06. feb 2018