Do kín v polovici novembra prišiel film Fantastické zvery a ich výskyt – spinoff série o Harrym Potterovi, ktorý knihu s rovnomenným názvom používal ako učebnicu ku školskému predmetu starostlivosti o zázračné tvory. Táto kniha bola v Potterovom svete veľmi užitočná, veď obsahoval skutočne obrovské množstvo najzvláštnejších tvorov – či už čarovných a prítulných, alebo desivých. Keďže bola celá séria sfilmovaná, tvorcovia mali pred sebou veľkú výzvu – ako preniesť všetky tie zázračné tvory na filmové plátna? Po ukončení série vyšla o tvoroch a netvoroch z magického sveta publikácia Harry Potter: Tvory a netvory. O aké výrobné tajomstvá sa s nami autorka Jody Revenson v knihe podelila?
Jednou z najdesivejších scén, ktoré sa kedy v sérií objavili (aspoň podľa Rona Weasleyho), je návšteva v hniezde acromantúl – obrovských pavúkov – vo filme Harry Potter a Tajomná komnata (2002). Tvorcovia pôvodne zamýšľali vytvoriť všetkých prítomných pavúkov len počítačovo, nakoniec sa však ich vodca Aragog dočkal aj skutočného modelu. Ten sa vďaka hydraulickému zariadeniu vedel pohybovať a dokonca sa jeho ústa s klepetami otvárali presne načas s replikami herca, ktorý ho daboval.
Druhý diel Harryho Pottera priniesol aj ďalšieho nebezpečného netvora – obrovského hada Baziliska. Plaz so smrtiacim pohľadom žltých očí a jedovatými zubami mal byť taktiež pôvodne len animovaný, nakoniec však dizajnéri skonštruovali nielen funkčný model hada v životnej veľkosti, ale aj jeho zvlečenú kožu. Model hada sa pohyboval na podobnom princípe ako živé plazy, jeho hlava mala otváraciu papuľu a dlhé zuby sa vedeli zasúvať a vysúvať podľa potreby.
Náročné bolo presunúť zo stránok knihy na filmové plátno aj draky. Počas série sa objavili vo filmoch niekoľkokrát – mláďa, nórsky ostnáč Norbert v prvom filme, uhorský chvostorožec v prvej úlohe Trojčarodejníckeho turnaja v štvrtom diele – Harry Potter a Ohnivá čaša (2005) ( v menšej úlohe sa tu objavili aj welšský zelený, švédsky tuponosý a čínsky ohnivák) – a v neposlednom rade aj ukrajinský železnobrucháč, na ktorom hlavná trojica unikla z Gringottbanky v poslednom filme série. Najväčšiu úlohu zo všetkých mal práve uhorský chvostorožec, proti ktorému Harry bojoval v štvrtom diele. Pre film sa taktiež vytvorila jeho maketa v životnej veľkosti – a nielenže bola pohyblivá (ovládali ju bábkari), ale dokonca pomocou plameňometu v hlave dokázala chrliť reálny oheň. Vzhľadom sa drak podobal na dravé vtáky, ktoré aj svojím pohybom napodobňoval.
A čo dementori? Polohmotné bytosti, ktoré zo všetkých okolo vysávali všetko šťastie a nádej pri svojich niekoľkých účinkovaniach v sérií postupne menili svoj vzhľad. Pri debute v tretej časti s názvom Harry Potter a Väzeň z Azkabanu (2004) sa dementori kĺzali a boli zahalení v látke tmavosivej farby – ich jedinou hmotnou črtou sa zdala byť ruka, ktorá dodávala dementorovi hnilobný vzhľad. Boli ale kompletne vytvorení počítačom. V nasledujúcom prípade, keď sa dementori objavili na scéne (Harry Potter a Fénixov rád (2007)), už vyzerali oveľa hmotnejšie a viac sa odklonili od opisu používaného v knihe – napríklad už nemali na hlave charakteristické kapucne.
Svet Harryho Pottera však neponúkal len príšery, ale aj skutočne zaujímavé tvory. Jednými z nich boli hipogrify – kombinácia orla a koňa. Kvôli tomuto zloženiu mali dizajnéri zložitú prácu pri výskume, keďže museli sledovať nielen pohyby koní, ale aj orlov. Vo filmoch bol zastúpený najmä jeden konkrétny, Hrdozobec. Pri filmovaní jeho scén nepoužívali len jeden, ale rovno tri modely v rôznych pozíciách. Vytvorenie modelov bolo mimoriadne časovo náročné, keďže sa dizajnéri starali jednotlivo o každý vlas a pierko.
Najväčším obľúbencom množstva fanúšikov Harryho Pottera je rozhodne domáci škriatok menom Dobby. Jeho cesta na plátno bola pomerne komplikovaná – dizajnéri vytvorili model vo výške domáceho škriatka, ktorý naskenovali. V Dobbyho scénach potom reálne natáčali herca Tobyho Jonesa, ktorý Dobbyho daboval, a následne ľudského herca nahradili modelom škriatka.
V knižke Fantastické zvery a ich výskyt, ktorá slúžila nielen ako učebnica vo fiktívnom svete Harryho Pottera, ale aj ako voľný námet na súčasný spin-off, sa nachádzajú mnohé zaujímavé, viac či menej nebezpečné tvory. Okrem spomínaného baziliska či acromantuly tam autor Newt Scamander (v skutočnosti ju pripravila J.K. Rowling, kniha bola vydaná v roku 2001) uvádza aj tvory ako erkling, erumpent, kelpia či kvintaped. Koľko z nich sa v piatich častiach plánovanej série o fantastických tvoroch predstaví, to ukážu nasledujúce roky. Podľa doterajších skúseností so svetom mágie sa však určite máme na čo tešiť.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!