Je homosexuálny vzťah chybným konaním, ktoré neprináša človeku šťastie, alebo sa jedná o zdravú lásku? Ťažká to otázka, na ktorú teraz nebudem odpovedať. Tvorcovia spotov, o ktorých bude tento článok, však mali pri ich tvorbe odpoveď už jasnú. Poďme sa preto spoločne pozrieť na to najzaujímavejšie, čo nám v audiovizuálnom priestore táto ideologická vojna ponúka.
Na úvod si ukážeme jedno vcelku zaujímavé video z roku 1961. Volá sa Boys Beware, a je v podstate o tom, že nemáte sadať do auta k cudzím ľuďom, lebo sa z nich môže vykľuť slizký homosexuál, ktorý vám bude ukazovať pornografické obrázky, ak nie horšie. Video stálo 1000 dolárov, čo je aj na šesťdesiate roky máličko. Režisérom snímku je Sid Davis a v podstate je to vcelku fajn chlapík. Celý život točil edukačné filmy pre mládež a dospelých. Niečo ako: nefajčite marihuanu, jazdite bezpečne, nepite a podobne. Davis sám stratil prehľad koľko takýchto filmov natočil, odhaduje sa že 150 až 200 čo je vskutku úctyhodné číslo.
V šesťdesiatych rokoch bola ešte homosexualita definovaná ako choroba, nebolo treba nikoho presviedčať, že homosexualita je zlo. Po vojne bola spoločnosť k homosexuálom veľmi krutá, svoje o tom vie napríklad Alan Turing. (Ak neviete, o koho ide, ešte ste nevideli Kód enigmy. Veľká chyba!) V súčasnosti je spoločnosť rozdelená na dva tábory, ktoré majú k tejto otázke veľmi odlišný názor. Odlišný názor ako Sid Davis má aj Daniel G. Karslake režisér dokumentárneho filmu For the Bible Tells Me So. Dokument rozpráva o homosexuáloch v kresťanských rodinách a ich neľahkej životnej situácii. Nasledovné video zobrazuje krátky animák, ktorý je súčasťou dokumentu.
Chudák hlúpučký Christian. Tak veľmi sa snaží, ale jeho argumenty sú vždy zlé. Snímku sa musí uznať, že argumentuje obstojne, s formou je to ale už o niečo horšie. Prečo sa chudák Chrisitan volá Christian? Aby sa s ním stotožnil každý bigotný kresťan? Ešte je aj na argumentáciu celý sám a proti nemu stojí George, Martha a ešte aj rozprávač. Každý bigotný kresťan po zhliadnutí tohto animáku nie len svoj názor nezmení, naopak utvrdí si ho. Bude mať pocit, že animák je natočený proti nemu. Mimochodom For the Bible Tells Me So dostal Veľkú cenu poroty za najlepší dokumentárny film, takže budem musieť sklamať tých, ktorí sa už tešili, že celý film je bieda.
Filmy sú fajn, ale dnešná doba je uponáhľaná a človek neobetuje hodinu svojho času na to, aby pozeral niečo, s čím sa nestotožňuje. Na to tu máme reklamy. Ako to býva, krajiny zvyknú vyhlasovať referendá o rodine, nebolo tomu inak ani nedávno na Slovensku. S referendami o rodine idú ruka v ruke propagačné reklamy jednej či druhej strany. Tento raz som vybral pre zmenu kvalitné a obsažné príspevky od oboch strán sporu. Začnime v Írsku.
Srdce každého liberála nad spotom určite zaplesá. Spot poukazuje na absurditu konzervatívnych tendencií kontrolovať slobodu jednotlivca a robí to s citom a bez urážania oponenta. Ani konzervatívci však na to nie sú po umeleckej a obsahovej stránke svojho spotu zle. Presuňme sa do Austrálie.
Kampaň pozýva na diskusiu, čo je vždy dobre. Taktiež, aj keď je aj o deťoch, nevidíme v nej žiadne príšernosti ako smutný Adamko a jeho noví homohipster rodičia ako zo spotu slovenskej Aliancie za rodinu. Konzervatívnym kampaniam sa vyčíta, že strašia a útočia na city a diskusia je preto podľa mňa veľmi dobrá alternatíva.
Čo dodať na záver? Informačná vojna o lásku nemusí byť len vojnou. S trochou snahy by sa z nej mohol stať napríklad aj sokratovský dialóg. Nebolo by to krásne, keby namiesto emócií rozhodovali fakty? Ale po pravde, film a televízia nie sú tým správnym médiom na takýto zložitý dialóg. Audiovizuálne umenie je silné po emocionálnej stránke a ako vieme, emócie rozumnému dialógu skôr škodia ako pomáhajú.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!