Napísať postavu zloducha nie je ľahké. V tomto článku sa pozrieme, ako na to. Teda, nie že by som bol scenárista, ale zrecenzoval som toho už celkom dosť, a na záporné postavy mám slabosť.
Začnime trochu psychológiou. Každý zlosyn by mal mať hnací motor. Niečo, čo ho ženie dopredu. Prečo robí to, čo robí? Pokiaľ ho vaša postava nemá, pravdepodobne bude po kúsku zamyslenia jej konanie škrípať. Dôvodov k robeniu zla môže byť viacero. Závisť, ovládnutie pudmi, strach, stačí si len vybrať. Paradoxom života je, že človek vo svojej povahe nie je zlý a zväčša má na robenie zla nejakú výhovorku. Som mafián, ale ja vlastne nie som zlý, len život ma dotlačil k tomu, aký som. Ja vlastne nerobím zle, len konám to, čo je nevyhnutné. Keby si feťáci nekúpili drogy odo mňa, kúpia si ich od niekoho iného. Ja za to nemôžem. Človek nedokáže žiť s permanentnými výčitkami svedomia a aby ich umlčal, väčšinu svojich rozhodnutí považuje za správne. Zoberme si napríklad výborný Game of Thrones a porozmýšľajme nad postavou Stannisa Baratheona. Je Stannis dobrá postava alebo zlá? Stannis vo svojich očiach robí správnu vec. On sa za zlého nepovažuje. Prečo robí to, čo robí? Dobre napísaná postava by mala mať svoje motivácie, a pokiaľ nie sú hneď zreteľné, mal by divák aspoň tušiť, že existujú.
Z čoho pochádzajú motivácie postáv? Predsa z toho, čo postava prežila. Preto by mal váš zloduch mať taktiež minulosť. Aká bola jeho mama? Aký bol jeho otec? Mal súrodencov? V čom nastal zlom v jeho minulosti, že sa správa tak, ako sa správá? Čim viac pôjdete do detailov, tým bude vaša postava živšia a uveriteľnejšia.
To, ako bola postava vychovávaná, aký mala život, to všetko formuje charakter vášho zloducha. Je skôr introvert alebo extrovert? Ako sa to prejavuje? Aké sú jeho vlastnosti? Je puntičkár alebo lajdák? Má rád humor alebo je to suchár? Toto všetko by mal tvorca postavy vedieť. Divák všetko vedieť nemusí, možno sa niektoré veci o postave ani nedozvie. To vôbec nevadí. Dôležité je, že minulosť postavy a jej charakter, myšlienky a názory vás budú počas písania viesť. Svojho zloducha spoznáte. Keď nebudete vedieť, ako ďalej, vaša postava vám ukáže cestu. Už budete vedieť, aké sú jeho návyky, čo má rád a čo nie a ako sa zachová.
Je dobre, keď si pri písaní zloducha budete dávať pozor na detaily a budete ich prevádzať do príbehu. Povedzme, že náš „zlák“ je veliteľom zločineckej korporácie. Ale je lakomec. Čo to znamená? Pravdepodobne žold, ktorý dáva svojim noshledom, nebude vysoký. Tí naňho budú frflať. Možno niektorí budú chcieť odísť alebo ho zradiť. Čo spraví náš lakomec? Pochopí, že na dosiahnutie svojich diabolských plánov musí svojich ľudí lepšie platiť? Alebo zvolí iný spôsob? Zastraší ich? Ako to spraví? Bude monitorovať ich rodiny a oni budú preňho pracovať zo strachu o ne? Povedie to k vzburám? Asi áno. Ako ale vzburám predísť? Chcelo by to vybudovať tajnú políciu, gestapo, ktoré bude sliediť po potenciálnych zradcoch. Ako to ovplyvní jeho noshledov? Pravdepodobne budú žiť v neustálom strachu o svoj život. V čom sa to prejaví? A tak ďalej, a tak ďalej. Pokiaľ budete premýšľať v súvislostiach, oveľa skôr sa vám podarí vybudovať funkčný a živý svet.
Poďme sa pozrieť na niekoľko typov postáv konajúcich zlo. Verím, že môžu byť inšpiratívne.
Zloduch proti svojej vôli – typ postavy, ktorá je nútená konať zlo, aby ochránila to, čo jej je drahé. Tieto postavy výborne hrajú divákovi/čitateľovi na city. Môžete s nimi súcitiť a nenávidieť ich naraz. Príkladom môže byť už vyššie spomínaný noshled, ktorý pracuje pre svojho pána, aby ochránil svoju rodinu
Popletená kladná postava – v podstate dobrý chlapík, ktorý si myslí, že zlo koná v mene vyššieho dobra. Uveriteľná postava, dá sa dobre pracovať s jej psychikou. Príkladom môže byť náboženský fanatik vo svojom svätom boji. Ak pôjdeme menej do extrému, postačí akýkoľvek vládca, ktorý je jednoducho nútený robiť občas kompromisy so svojím svedomím.
Egoistický bastard – postava, ktorá myslí len a len na seba a žije len pre seba. Pri hlbšej psychologickej analýze zvyknú byť tieto postavy prázdne a divákovi je z nich smutno. Takisto ale s nimi môže byť dosť sranda. Ako príklad môže poslúžiť zlodej alebo mafiánsky boss, hrajúci len sám za seba.
Psychopat – postava, ktorú teší samotné konanie zla. Užíva si ho a užíva si, keď môže ľuďom ubližovať. Pri písaní tejto postavy si musíte dať pozor, aby nebola priveľmi mäkká, lebo potom môže vyznieť smiešne. Príkladom môže byť masový vrah, ktorý zabíja a mučí svoje obete len tak pre zábavu.
Samozrejme, tieto typy postáv nemajú byť zväzujúce, mali by skôr slúžiť ako inšpirácia. Nebojte sa kombinácií charakterov, môžu byť veľmi zaujímavé.
Písať zlé postavy je sranda. Človek sa môže vyžívať v rôznych zvrátenostiach, ktoré by si v normálnom živote nedovolil. A pokiaľ ich napíšete poriadne, možno sa dozviete čo to aj sami o sebe a o tom, ako a prečo konajú ľudia okolo vás.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!