Luc Besson - režisérska legenda a jeden z mojich najobľúbenejších režisérov. A zároveň osoba paradoxov. Dokáže natočiť kultovku ako Piaty Element (1997) a ako protipól brak Arthur a Minimojovia (2006). Valerián je niečo medzi tým. Je veľmi ťažké zhodnotiť nové Bessonove veľkorozpočtové scifi, keďže nonstop osciluje medzi totálnou hlúposťou a genialitou.

Válka o planetu opic je jedním z nejočekávanějších blockbusterů nejen tohoto léta, ale dovolil bych si tvrdit, že i celého roku. Návrat režiséra Matta Reevese se závěrečným dílem téhle série s sebou nese velká očekávání a velice pozitivní reakce ze zahraničí, kde se jej tvůrci nebáli ukázat už měsíc před premiérou, což je jednoznačně ukázka důvěry ze strany studia, která se jen tak nevidí. Jak se ovšem ukázalo, tahle důvěra byla oprávněná.

A je to opäť tu. Uprostred horúceho leta prichádza dlho očakávaná seriálová zima. Etalón, ktorý sa dáva za vzor vzostupu Quality TV a odštartoval seriálové žne posledných rokov - Game of Thrones. Tento seriál prikoval k obrazovkám i divákov, ktorí dovtedy považovali fantasy žáner za podradnú záležitosť určenú hlavne deťom..

V roku 2011 prišiel ako blesk z jasného neba film Zrodenie planéty opíc. Remake prastarej (ale kultovej a stále dobrej) Planéty opíc (1968), v ktorom namiesto digitálnych efektov boli herci v maskách opíc, aké dnes už kúpite i pri pokladni počas Halloweenu. Pôvodná Planéta opíc pracovala hlavne so šokujúcou pointou. Celý film držala diváka v presvedčení, že sa odohráva na cudzej planéte, ktorú ovládli múdre opice a ľudia sú len otroci. Na konci prišiel úžasný zvrat s kultovou scénou – Socha Slobody utopená v piesku a zistenie, že sa všetko odohrávalo na Zemi.

Bez mučenia obrovskými čelusťami veľkého bieleho žraloka sa priznám, že som trošku (dosť) fanatik na horory v hlavnej úlohe so všakovakými podmorskými potvorami. Na prvé miesto samozrejme ako filmový pamätník radím Spielbergove Čeľuste (1975), na druhé austrálsky The Reef (2010) a na tretie Ajovu Piraňu (2010). Rok 2016 bol po období sucha konečne plodný a došlo aj na žraloky. The Shallows bol zábavný žraločí triller, ktorý potápal akurát extrémne blbý koniec. Teraz pricádza do kín 47 Metrov - čistokrvný pomalý horor odohrávaúci sa v hlbinách temného mexického mora

Spiderman bol najobľúbenejší superhrdina môjho detstva. Možno aj preto, že sa s pavúčím mužíkom/tínedžerom dá tak dobre stotožniť. Peter Parker je skromný introvertný študent (čiže ako väčšina nerdov čítajúcich komiksy), býva v izbičke u tety May, je platonicky zamilovaný do svojej spolužiačky Mary Jane. Keď ho pohryzie radioaktívny pavúk, získava pavúčie schopnosti a začne bojovať proti zločinu vo veľkomeste.

Niekoľko desiatok metrov vysokí, niekoľko ton vážiaci železní obri sú boxovacími panákmi recenzií leta 2017. Myslím si, že trochu neprávom. Sériu Transformers sledujem odpočiatku a ani jeden film som nevynechal v kine. Už len z dôvodu, že Michael Bay i napriek odfláknutému scenáru vie vždy priniesť na plátno úchvatné a vizuálne orgie. Za najlepšie diely v sérii považujem prvých Transformerov (2007) a Transformers 3 (2011) so Shia LaBeoufom v hlavnej úlohe. Toho vystriedal Marky Mark (Mark Wahlberg) a kvalita šla mierne dolu, hlavne z dejového hľadiska. Najnovší Transformeri: Posledný rytier ale prebíjajú v niečom o tri vysoké žeriavy všetku konkurenciu a oplatí sa ich preto vidieť v kine. A to niečo sú absolútne digitálne trikové hody.

Zatiaľ čo väčšina filmov má jasne definované, kto je v príbehu ten dobrý a kto ten zlý, najzaujímavešie postavy sú väčšinou morálne nerozhodní kladní hrdinovia alebo zloduchovia so srdcom. Spoločnosť Illumination takéhoto zloducha predstavila aj svetu detských animovaných filmov. V Ja, zloduch (2010) bol hlavnou postavou nie práve milý Gru. Samozrejme, počas pribúdajúcich dielov jeho zločinecké srdce omäklo. Z Grua, ale najmä z jeho žltých Mimoňov sa stali obrovské komerčné hviezdy a tak je aktuálny Ja, zloduch 3 už štvrtým prírastkom do série. Prvé dva diely potešili, spin-off Mimoňov až tak neurazil. Budú diváci spokojní aj s trojkou?

Po nedávnom Anthropoide (2016) tu máme ďalší sfilmovaný atentát na Heydricha. Historicky pomerne presný film strieda čiastočne komorný životopisný príbeh v čisto hollywoodskom štýle. Čiže kašlime na históriu - aj tak si to už nikto nepamätá - a sústreďme sa na postavy.

Zatiaľ čo romantické komédie sa väčšinou zaoberajú svadbou, čierne komédie sa môžu voľne sústrediť a na to, čo im predchádza – rozlúčku so slobodou. Ešte v minulom desaťročí sa zdalo, že tento zvyk bude len doména mužov. V roku 2009 prišla úspešná komédia Vo štvorici po opici, ktorej tržby vygenerovali ešte dve menej vydarené pokračovania. Potom sa však predviedli aj dámy – komédia Bridesmaids (2011) (v slovenskej distribúcii Divoká jazda) však nepatrila medzi kvalitatívnu špičku. Lucia Aniello s Divokou babskou jazdou sa momentálne v kinách snaží dokázať, že to na rozlúčke veda roztočiť aj ženy. K dispozícií mala také silné ženské talenty ako Scarlett Johansson a Kate McKinnon. Podarilo sa jej to?