Od vianočných filmov sa očakáva niekoľko vecí – že divákom prenesú vianočnú atmosféru, že budú príjemne sentimentálne, budú mať dobrý koniec... Ak film v predvianočnom období všetko toto splní a navyše k tomu pridá ešte rozkošné dieťa, úspech by mal byť zaručený. Čo však kvalita filmu? Aby sa z vianočného filmu nestala len úspešná, no generická jednohubka, musí mať naviac aj nejakú výraznú kvalitu. U troch obrovských vianočných klasík je to tak: Tri oriešky pre Popolušku majú neodolateľné rozprávkové čaro, Sám doma zas oplýva nesmrteľným humorom a Láska nebeská má v sebe jednoducho ľudskosť. Je ťažké zaujať ich miesto, ročne sa o to však snaží hneď niekoľko filmov. Jeden z českej produkcie máme v kinách teraz – romanticko-rodinný film s mierne zavádzajúcim názvom Rozprávky pre Emu. Dokázal v silnej konkurencii obstáť?
Film sleduje príbeh Petra (Ondřej Vetchý), imigračného úradníka žijúceho v Anglicku, ktorý síce z Česka pochádza, už tam ale roky nebol. Príležitosť sa mu naskytne, keď mu zavolajú z nemocnice a oznámia mu, že žena z jeho minulosti je vážne zranená a uviedla ho ako otca svojej osemročnej dcéry Emy. Spočiatku sa Petr zdráha prebrať za Emu zodpovednosť, nemá však to srdce poslať ju do ústavu. Začne sa o ňu teda starať a jeho usporiadaný život sa prevráti hore nohami. Ema (Ema Švábenská) si však získa jeho srdce. Ak si ju ale chce nechať pri sebe, bude jej musieť nájsť náhradnú matku. Čo na to krásna recepčná Marie (Aňa Geislerová)?
Už spomínaný, trochu zavádzajúci názov filmu pravdepodobne spôsobil problémy niektorým rodičom, ktorí nič netušiac doniesli do kina v očakávaní rozprávky aj svoje deti (a že ich bolo v kinosále niekoľko). S rozprávkou príbeh nemá naozaj nič – dokonca ich ani toľko veľa vo filme nezaznie. Jedná sa skôr o rodinnú drámu, a to miestami celkom silnú. Konflikt Petra s jeho otcom a smútok malej Emy za mamou občas nedokáže humor úplne rozptýliť. Je však trochu škoda, že sa o to snaží až príliš. Niektoré humorné scény sú čisto situačné, namiesto toho by však tvorcovia mohli načrieť hlbšie do psychológie postáv. S opomenutím tak trochu bláznivých vedľajších línií je humor v celkovom meradle láskavý - aj napriek tomu, že nerozosmeje nahlas, zanechá veľmi príjemný pocit.
To, že hlavná dejová línia je už niekoľkokrát videná, a teda kompletne predvídateľná, netreba rozoberať do väčšej hĺbky – pri tomto žánri však diváci väčšinou prekvapivé dejové zvraty nehľadajú. Nie je až taký problém, že scenár veľa originality nepobral – omnoho viac zarazí, že sa v ňom nenájde ani veľa logiky a uveriteľnosti. Hlavné postavy menia svoje názory a postoje bez dlhých prestojov a vysvetlení a ich motivácia je takmer vždy nejasná. Divákovi je ťažko uveriť, že presvedčený starý mládenec za šesťdesiat sekúnd prevráti svoj postoj a s ním aj celý svoj život naruby – aspoň bez akéhokoľvek pozadia či detailu z minulosť, ktorý by to trochu osvetlil. Do celej koncepcie rodinných hodnôt to však ako-tak zapadá. Horšie je to už s bezmyšlienkovitým rozhodnutím Marie vypomôcť Petrovi – je ťažké udržať si rešpekt k postave, ktorá je, znova bez akejkoľvek viditeľnej motivácie, takto ochotná riskovať väzenie.
Postavy sú síce dosť stereotypné, dobrí hereckí predstavitelia im ale predsa len dodávajú sympatie. Ondřej Vetchý je v úlohe Petra presvedčivý a podáva výborne všetky fázy jeho postupného charakterového vývoju. O niečo „menej“ práce má Aňa Geislerová, ktorá už svojím krehkým výzorom zapadá do úlohy nežnej a milej Marie. Je však škoda, že táto postava sa počas filmu mení len minimálne a zastáva úlohu strážneho anjela pre všetkých. Spolu im to ale mimoriadne ladí a scény, kedy sa všetci traja zbližujú ako rodina, sú veľmi príjemné a bez problémov by som ich vo filme uvítala viac.. Celá postava Emy však padá na klasickom scenáristickom prešľape, ktorý sa stáva pri detských úlohách – Ema Švábenská je síce veľmi roztomilá, rozpráva však repliky dospelej ženy.
Aj napriek všetkým prešľapom sa film dopredu posúva veľmi zdarne – všetko úsilie zanechať nadpriemerný dojem však kazí nelogický záver. Problém, ktorý je riešený počas celého filmu, sa zrazu urovná na priestore dvoch minút, a ani záverečná komplikácia do toho veľa napätia neprinesie. Od prvých minút filmu je zrejmé, ako sa skončí – a po príjemne strávenej väčšine filmu sa s tým divák zmieri takmer bez problémov. Po záverečnom rozuzlení však stráca trpezlivosť a už nie je tak ochotný tolerovať takú predvídateľnosť. Film si teda záverečnou desaťminútovkou pokazí sľubný rozbeh, a v istom zmysle je to aj škoda. Nejedná sa o nič výnimočné, ba ani nadpriemerné – necelé dve hodinky by však v kine ubehli bez akýchkoľvek zádrheľov, keby niet záveru. Diváci teda odídu z kinosály s nie úplne pozitívnou náladou – a to je pri vianočnom filme, ktorým vo všeobecnosti odpúšťame aj neodpustiteľné, celkom nepríjemné.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Rozprávky pre Emu Rozprávky pre Emu
- Česká republika, 2016, 112 min.
- Žáner: Romantický, Komédia
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Pas, peniaze a prdiaci prášok (Jo Nesbø: Časovaňa doktora Proktora, 2015) 03. feb 2018
- Vitajte v džungli (Stratený v Džungli, 2017) 06. jan 2018
- Obohraná pieseň (Ladíme 3, 2017) 31. dec 2017
- Muži či samota? To je otázka (Ktorý je ten pravý?, 2017) 24. sep 2017
- Star Wars: Epizóda IX má nového režiséra a dátum premiéry 14. sep 2017