Do zbierky životopisných filmov tento rok pribudol ďalší a to z rakúsko- luxemburskej produkcie tímu talentovaného filmového aj divadelného režiséra a herca Dietera Bernera. Námet búrlivého života viedenského maliara Egona Schieleho sa javil ako prísľub nemenej búrlivého a emotívneho umeleckého zážitku. Nanešťastie sme sa ho celkom nedočkali a filmový Egon Schiele bol nakoniec len vlažným odvarom svojej predlohy.
Je začiatok 20. storočia, Prvá svetová vojna sa schyľuje ku koncu a práve vtedy nastáva obdobie najväčšieho rozpuku nových umeleckých smerov a tendencií. Mladý Egon Schiele (Noah Saavedra), viedenský maliar a grafik, spočiatku nachádza inšpiráciu v secesii a dielach svojho krajana Gustava Klimnta, no onedlho ho strhnú prudké vody expresionizmu. Konzervatívna verejnosť je odrazu bez varovania postavená pred Schieleho svojský surový štýl a dokonca, čosi nevídané, odvážne nekonvenčné akty. Schiele drzo a neoblomne prekračoval nielen estetické, ale aj morálne hranice stanovené vtedajšou spoločnosťou, čo z neho rýchlo urobilo jedného z najprovokatívnejších umelcov svojej doby.
Každý, kto sa už stretol so Schieleho dielom mi iste dá za pravdu, že jeho obrazy sú rozhodne zapamätateľné. Je síce otázne, či by sme si ich chceli zavesiť doma nad televízor, ale každopádne sú vyzývavé, nápadné a expresívne. Skrátka, je v nich všetko to, čo by sme v Bernerovom filme len márne hľadali. Napriek zaujímavému námetu dej plynie od začiatku až do konca hladko a predvídateľne a nedokáže diváka pohltiť. Okolo Schieleho skutočných životných peripetií sa obšmieta tak opatrne a nezainteresovane, až to začína byť nudné. Umenie sa vo filme rieši len okrajovo a slúži skôr ako kulisa, plynulé premostenie k Schieleho ľúbostnému životu, ktorý je najhlavnejšou témou celého snímku. Najviac pozornosti sa ušlo dvom najpodstatnejším ženám Shieleho života, sestre Gerti (Maresi Riegner) a pravdepodobne jeho najväčšej, ak nie jedinej láske Wally Neuzil (Valerie Pachner). Bener sa s týmito dvoma postavami naozaj vyhral a výborným krokom bol aj výber herečiek Maresi Rieger a Valerie Pachner, ktoré jednoznačne zahviezdili.
Charaktery ostatých postáv sú trochu plytké a nedotiahnuté. Rovnako aj vzťahy, ktoré by si zaslúžili trochu viac rozvinúť, ako napríklad vzťah Schieleho a Gustava Klimta (Cornelius Obonya). Najväčším sklamaním bol pre mňa asi Schiele samotný. Nemám nič proti výberu Noaha Saavedru do hlavnej úlohy, ani proti jeho výkonu (v rámci toho, čo mu scenár dovolil). Problém je, že tvorcovia síce zo Shieleho urobili možno až zbytočného fešáka, ale na celú jeho umeleckú a ľudskú podstatu sa akosi vykašľali. Rozhodne nepôsobil veľmi dôveryhodne, a to nehovorím o jeho povestnom exhibicionizme, ktorý bol taktne zatlačený do úzadia, pričom ženskou nahotou sa nešetrilo. Okrem toho sa zdá, že s hlavným hrdinom filmu tak ľahko nič neotrasie, keďže tragédie a problémy, ktoré mu život prinášal prekonával dosť chladnokrvne.
Na druhej strane, vizuálny dojem bol celý čas veľmi dobrý. Treba vyzdvihnúť výbornú kameru, rovnako aj podarené zachytenie miest, kde sa mladí nádejní umelci zdržiavali a atraktívne zábery Viedne a Českého Krumlova, odkiaľ pochádzala Shieleho matka a on sám sa tam nejaký čas zdržiaval. Zaujímavým detailom, ktorý mi ako jeden z mála utkvel v pamäti, bolo zrkadlo putujúce so Schielem všade kam sa pohol. Stalo sa akýmsi nepriamym rozprávačom celého príbehu cez spomienky a pocity postáv, ktoré sa doň v rôznych časoch a na rôznych miestach pozerali.
Bernerov film sa vlastne príjemne a nekonfliktne sleduje, občas je smutný, občas veselý, ale v konečnom dôsledku sa diváka osudy hrdinov nijako zvlášť nedotknú a rýchlo na ne zabudne. Ničím neurazí ani nešokuje, ale či sa to stotožňuje so životom skutočného Egona Schieleho je diskutabilné.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Egon Schiele Egon Schiele: Tod und Mädchen
- Rakúsko, Luxembursko, 2016, 109 min.
- Žáner: Dráma
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!