A tak sa Ondrej Šulaj po rokoch písania scenárov po prvýkrát posadil aj na režisérsku stoličku. Inšpiráciu našiel v románe Ladislava Balleka, Agáty. Už v roku 1997 vznikla prvá verzia scenára a o necelých 20 rokov neskôr k nám konečne dokvitla tak dlho spiaca Agáva.
Posledné výstrely druhej svetovej vojny len nedávno utíchli v diaľke a vzduchom sa pomaly začalo šíriť uvoľnenie. Do malého mestečka prichádza vážený staviteľ Hampl (Milan Kňažko) so svojou, o poznanie mladšou, žienkou. Horúce letné slnko neúprosne pečie na otupené hlavy obyvateľov, akoby sa z nich snažilo vyhnať tiene hrôzostrašných udalostí. Aj Daniel Orešanský (Marek Geišberg), sympatický mladý telocvikár, sa cez vojnu nedobrovoľne zoznámil so smrťou a doteraz ju rád pokúša. Keď však do jeho života vznešene pricupká krásna Naďa Hamplová (Katarína Šafaříková), jeho záujmy sa razom zmenia a je pevne rozhodnutý ju získať. Naďa spočiatku úspešne odoláva, no sladké slnečné leto a hustá lepkavá vôňa kvitnúcej agávy robia zázraky...
Po pompéznej prezentácii Agávy sťaby celovečerného kinofilmu bol konečný výsledok viac než rozpačitý. A to aj napriek zjavnému Šulajovmu rukopisu, ktorý sa Agávou nesie od začiatku až dokonca, či obsadeniu hereckých talentov ako Milan Lasica, Milan Kňažko, Marek Geišberg, Katarína Šafaříková a mnohých ďalších. Lenže mám pocit, že film ako taký je v tom tentokrát viac menej nevinne. Akurát podľa mňa celkom nezvládol ťažobu veľkého plátna, silného zvuku a všeobecných očakávaní. Agáva bola pôvodne plánovaná ako televízny film a úprimne povedané, tak by jej to pristalo oveľa lepšie.
Netreba čakať žiadne zložité gordické či iné zauzlenia. Dej spočíva vo veľmi prostej ľúbostnej slučke, vzniknutej ani nie tak z pravej lásky ako skôr zo zúfalej potreby lásky. Veď aký už len silný cit mal byť motiváciou vzplanutia medzi duševným kriplom, ktorého vojna zničila a éterickou dievčinou uväznenou v nevyrovnanom manželstve? Sú svojskí, s osobitým ponímaním sveta nie len v rámci povojnovej situácie ale aj v rámci svojho vlastného charakteru. Ten síce neoplýva výnimočnou komplexnosťou ale možno práve to im pridáva na svojráznosti. Nedá sa poprieť, že to medzi nimi veľmi sympaticky iskrí. A to vlastne aj stačí. Navyše, Šafaříková a Geišberg sa na stvárnenie svojich postáv neobyčajne hodia. Vedľajšie postavy so svojimi drobnými životnými príbehmi sú síce zaujímavo načrtnuté, no osobnostne tiež trochu nedotiahnuté. Keď ich však berieme ako kolektívneho hrdinu, stávajú sa dokonalými kulisami celého snímku. Ich absurdné konanie a čudesné neprirodzené knižné prehovory dotvárajú zvieravú atmosféru a ešte čerstvé dozvuky prežitého násilia.
Obrazy vo filme majú krásnu kompozíciu. Väčšinou sú viac statické než dynamické, častokrát pripomínajú veľmi precízne nainštalovanú divadelnú scénu. Táto strnulosť záberov kontrastuje s až prehnane slnečným zidealizovaným letom a príťažlivým prírodným prostredím, v ktorom sa film natáčal. A možno práve to je dôvod, že napriek príjemnému teplu sálajúcemu z celého snímku po celý čas visí vo vzduchu zvláštne napätie. Celkový dojem podporuje aj dobre zvolená hudba a výborná kamera.
Nie, Agáva nie je trhák. Nie je akčná ani šokujúca. Jej čaro nespočíva v nečakaných zvratoch a prekvapivých vyústeniach či prešpekulovanom deji. Spočíva v netradičnom spracovaní jednoduchého príbehu a v tajomnosti, ktorú snímku dodávajú aj pre Šulaja typické magické prvky... Uhrančivé dievčatko s tvárou od kyslého mlieka, zajac stiahnutý z kože, karneval na rozlúčku s letom a mnohé iné prazvláštne detaily. Záver Agávy je prirodzený a nutný. Presne ako je nutné odkvitnutie jej rastlinnej menovkyne.
Je asi zrejmé, že Agáva nenaplnila očakávania bežne vkladané do celovečerných kinofilmov. Zaslúžila by si krehkejšie zaobchádzanie trochu skromnejších rozmerov, už len vzhľadom na dosť alternatívne a rozdrobené prevedenie veľmi nenáročného príbehu. Myslím si však, že ani tá jemná kombinácia gýču, klišé a absurdnosti v tomto prípade nepôsobí nevkusne. Dodávajú filmu akúsi naivitu a chorobnosť, ktoré však v kombinácii s pekným prostredím a silným hereckým obsadením vôbec nevadia, priam naopak. Áno, je pravda, že film môže miestami pôsobiť plocho a nedotiahnuto čo sa charakterových čŕt, myšlienkovej hĺbky alebo dejovej línie týka. Asi sa naň netreba pozerať tak priamočiaro a upäto, ale s mierne naklonenou hlavou (samozrejme nie doslova) a potom všetko akosi lepšie zapadne na svoje miesto.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Agáva Agáva
- Slovensko, , 91 min.
- Žáner: Dráma
- Réžia: Ondrej Šulaj
- Scénar: Ondrej Šulaj
- Kamera: Tomáš Stanek
- Obsadenie: Eva Bándor, Marek Geisberg, Milan Knazko, Milan Lasica, Lukás Latinák
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Výlet až ku hviezdam... (La La Land, 2016) 14. jan 2017
- Smrť a nahé dievčence (Egon Schiele, 2016) 24. nov 2016
- BFG to prežil (Kamoš obor, 2016) 13. sep 2016
- Veci medzi nebom a stromom (Zázraky z neba, 2016) 30. apr 2016