Iránsky režisér Asghar Farhadi je momentálne v rodnej krajine filmárske numero uno. Na svojom konte má dva oscarové filmy - prvý v kategórii najlepší zahraničný film za Rozchod Nadera a Simin (2012) a druhý za práve recenzovaný Klient/Forushande (plus ocenenie Zlatou palmou za najlepší scénar a najlepší mužský herecký výkon z festivalu v Cannes).
Dej začína zrútením bytového činžiaku, na ktorý nebol rozpočet, takže všetko sledujeme z pohľadu evakuujúcich sa nájomníkov. Pravdepodobne ide o paralelu s novým začiatkom a narážka na bezohľadnosť zásahov štátnej moci (v Iráne je blokovaný napríklad Facebook). Manželský pár Emad (Shahab Hosseini) a Rana (Taraneh Alidoosti) sú nútení nájsť si nové bývanie, ktoré im dohodí kolega z divadla. V byte ale predtým bývala prostitútka, ktorá si tam nechala svoje veci a o zmene hniezdočka lásky neinformovala ani svojich kumšaftov. Nečakane príchodzí klient jedného dňa Ranu prekvapí v sprche, kde ju susedia nájdu omráčenú a možno i znásilnenú. Nakoľko je sex v Iráne tabuizované téma, manželia všetko zamlčia a Emad sa podujme sám vinníka vypátrať.
Dramatické udalosti v realite sú miernou parafrázou a inšpiráciou divadelnou hrou Smrť obchodného cestujúceho, ktorú práve manželia nacvičujú. Vypäté situácie v skutočnom živote sú prelínané hereckou katarziou na divadelných doskách. Je celkom zaujímavé, ako musia Rana a Emad potláčať svoje skutočné emócie a vžiť sa do svojej divadelnej role. Nie je to síce také psycho ako Dogville (2003) od Larsa von Triera, kde sú kulisy čiary nakreslené kriedou na zemi, ale i tak sú divadelné vsuvky skôr narušiteľmi tempa rozprávania ako originálnym prínosom pre kvalitu filmu.
Irán je v podaní režiséra Farhadího pomerne pokojnou krajinou, kde bežní ľudia prežívajú svoje osobné drámy a všednú realitu ubiehajúcich dní. Klient by sa pokojne, až na pár nuansí, mohol odohrávať v akejkoľvek európskej metropole alebo minimálne jej moslimskej štvrti. Režisér pevnou rukou kočíruje hercov k výborným výkonom, dialógy sú napísané britko inteligentne a i jednoduchá zápletka má zaujímavý náboj. Samotné pátranie je ponechané, žiaľ, čisto náhode a pointa je síce prekvapivá, ale zbytočne naťahovaná a príliš klišé. Vzhľadom na reálne vyznenie celého filmu pôsobí ako dačo čisto z fantázie tvorcu, nie ako reálna udalosť. Čo je škoda, lebo inak je Klient pomerne vernou freskou bežného života v Iráne a na to, že sa odohráva v podstate na ploche jedného bytu, nenudí a dej pomerne rezko odsýpa vpred.
Úspech a kvality Rozchodu sa tentoraz nekonajú, Klient zostáva na pomedzí medzi divadlom a drámou. Jeden krok po divadelných doskách, ktoré znamenajú svet v podobe údernejšieho a hlavne reálnejšieho vyvrcholenia a mohla z toho byť dráma, o ktorej by sme boli núteni dlhšie premýšlať. Takto mi utkvelo v pamäti akurát to, že sa Iránci neradi tlačia v taxíku, že si chránia svoje súkromie a že nakrúcajú zaujímavé civilné drámy.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Famózny Matt Dillon a vŕšiaca sa hromada mŕtvol (Jack stavia dom, 2019) 07. feb 2019
- Nikdy nemeň to, čo funguje! (Halloween, 2018) 30. jan 2019
- Vražedný šmejd z iného vesmíru pristál na Zemi (Predátor: Evolúcia, 2018) 08. dec 2018
- Muži, ktorí nenávidia kvalitný scenár (Dievča v pavúčej sieti, 2018) 01. dec 2018
- Ste po krk v s...vrabe? Volajte Saula Goodmana! (505) 503-4455 (Better Call Saul, 2015-2019, Netflix) 27. nov 2018