Sex predáva. Je to známy fakt a nikomu ho netreba obzvlášť vysvetľovať. Svojho času bol pornografický materiál dostupný len určitým vrstvám obyvateľstva, dnes k nemu majú prístup prakticky všetci. Je sex vo filme len prvoplánový, reklamný artikel alebo má potenciál niesť v sebe myšlienkovú hĺbku?
Naše babky nad množstvom nahoty a pornografie v reklamách a filmoch zalamujú rukami, nám to nepripadá ako niečo zvláštne. Niekdajší divák si veľa nahoty ani sexu vo filme neužil, ak sa sem-tam našiel vykúkajúci prsník, bol to skôr sviatok. Nie je však sex ako sex.
Sú prípady, kedy je sex inšpiráciou pre film, no tiež prípady, kedy sa film stáva predlohou pre sex. Hovorím predovšetkým o takých skvostoch, akým bezpochyby je Edward Penishands (natočený podľa Nožnicovorukého Edwarda), porno so šmolkami, Flinstonovcami, Scoobym či dokonca Super Mariom. V týchto prípadoch sa o kinematografii hovoriť veľmi nedá. Človek nemusí byť dvakrát odborník, aby si uvedomil, o čom tieto filmy sú a že kvalita je veľmi, ale naozaj veľmi, pochybná. Ale proti gustu, žiaden dišputát...
Na druhej strane, existujú filmy, ktoré by ste svojim neplnoletým deťom nepustili, aj napriek tomu, že nie sú vyslovene pornom. Sú sexom presýtené, no nie prvoplánovo. Nehovorím teraz o Prci, prci, prcičky a podobných teenagerských klasikách, ktoré sex ako reklamný prostriedok vyslovene potrebujú, lebo inak by ohúrili len máločím.
Nie je to tak dávno, čo do kín prišla Nymfomanka a diváckemu záujmu sa film tešil, povedzme si pravdu, možno aj vďaka svojmu názvu. Trier ale vie, čo robiť, pozná filmový jazyk a vie ním rozprávať. Dokázal to aj v Antikristovi, kde sa scény sexu striedajú s násilím. Oba spôsoby rozprávania sú pre diváka do istej miery provokatívne. Čo už si málokto uvedomí, je metaforická hodnota týchto obrazov. Trier nerozpráva príbeh konkrétnej „nej“ a konkrétneho „jeho“. Ponúka príbeh nás všetkých, nabitý naturalizmom v najčírejšej podobe a reflexiami o ľudskom podvedomí.
Takisto Hanba od McQueen-a nie je príbehom o mužovi závislom na sexe. Je to viac. Scény sexu so ženou, sexu v trojici i výjavmi z gay baru, kde sa hlavný protagonista necháva unášať pudmi sú detailné a zároveň estetické, hrajú sa s vašou fantáziou a zároveň vám rozprávajú príbeh chorej spoločnosti. Príbeh automatiky v našich životoch, vyjadrenej cez najzákladnejšie živočíšne pudy vás nemôže nechať chladnými rovnako, ako McQueenov čarovný spôsob kladenia otázok prostredníctvom jeho vlastných filmov. Odpoveď ale necháva na divákoch.
Z trochu iného súdka je Život Adèle. Film trvá tri hodiny a po jeho skončení si ho chcete pustiť znovu. Ani nie tak preto, že by ste mali toľko voľného času, či chuti pozerať sa na (nielen) lesbický sex (i keď možno, ktovie), ale predovšetkým pre možnosť ísť do hĺbky hlavných postáv. Duševnej hĺbky.
Rovnako ako v Hanbe, aj v Život Adèle sa stretneme s dlhými scénami samotného aktu. Filmu to na atraktivite neuberá a zároveň nejde o prvoplánové obrazy, ktoré by potrebovali poburovať.
Samozrejme, filmov venujúcich sa nahote a sexu je veľa a stále pribúdajú. Navyše je stále viac tvorcov, ktorí si posun doby uvedomujú a neboja sa expresívne poukázať na problémy spornej spoločnosti.
Som presvedčená, že filmový jazyk sa stále má kam posúvať. Explicitné zobrazenie sexu ako zrkadla (pre širokú škálu problémov) je veľkým kopancom do vnímania kontroverzného diváka, ale prečo film uväzňovať do uniformity, v ktorej ani v realite už dávno nežijeme?
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Radka Komžíková Redaktorka, Editorka
Ďalšie články od tohto autora
- Muzikály od nás 02. máj 2015
- Erotika vo filme 03. mar 2015
- Tri piliere životopisného filmu 03. jan 2015
- Fantasy kulty 06. dec 2014
- Bombové mokré sny vo vašom živote 06. dec 2014