Nie je kino ako kino

Nemám rada multiplexy. Veľké priestory s mnohými sedačkami, ktoré nič nehovoria. Aby ste sa do nich dostali, musíte si kúpiť lístky drahšie než mesačné nájomné, často nepohrdnete ani veľkými pukancami a kolou. Atmosféra z týchto priestorov odišla, možno sa jej tiež nepáčilo, ktovie.

Nie je to o tom, že nie som ochotná podporovať film. To zas pŕ, film podporujem viac než často a ešte aj rada. Avšak, vždy keď sa do nejakého multiplexu dostanem, smutne spomínam na svoje prvé kino.  Jednosálové, akých je kvôli technologickým aj spoločenským zmenám stále menej.

Neviem, ako ste na tom vy, ale ja si pamätám kino, do ktorého sa vždy rada vraciam. O 3D filmoch ani nesníva, sedačky nie sú práve najpohodlnejšie, pri dvojhodinových filmoch máte dokonca pocit, že vás opustí zadok. Rozhodne však viete, že sa nebudete musieť obťažovať s tým, že cez niekoho nevidíte. Ono tam totiž často nikto okrem vás nie je. Bežne sa stáva, že film sa vysiela pre dokopy 5 ľudí a je obdivuhodné, že toto kino stále nie je vyhlásené za jeden z divov sveta.

Je vlastne zázrak, že tento staručký kinoorganizmus ešte funguje. Bordové sedačky v strede bijú (do očí), plátno ako mozog celého priestoru občas trpí výpadkami (pamäti?) a mokré mapy na stenách prezrádzajú nejednu ťažkú noc (kropaje potu? slzy?).

Je mi jasné, že multiplexy majú nespočetné množstvo výhod. Kvalita obrazu, zvuku, pohodlie, viac kinosál, väčší výber... Ale to kino, celkom prvé kino bude vždy o čosi lepšie než všetky multiplexy sveta. Často v tomto jednosálovom zázraku nenájdete film, ktorý práve beží v kinách, lebo kino naň prakticky ani nemá techniku. Zato sa však tešíte, že dávajú film spred pár rokov, často čiernobiely, často kvalitnejší než ten aktuálny blockbuster, ktorý v multiplexe trhá rekordy v počte predaných lístkov.

Apropo, lístky. Stále ostávajú na smiešnej sume niekoľkých eur (často dvoch) a vy by ste občas doslova radi dali viac a navyše objali premietača, že sa o to kino stále stará.

Povedzte (pokojne i sami sebe), máte tiež svoje vyvolené kino?

Informácie o autorovi

Radka Komžíková Redaktorka, Editorka

Film milujem v každej jeho podobe. Najväčšiu záľubu mám v starých filmoch, o ktorých si (často) myslím, že sú bohatým zdrojom inšpirácie pre súčasnú filmovú tvorbu.

Ďalšie články od tohto autora

• Muzikály od nás 02. máj 2015
• Erotika vo filme 03. mar 2015
• Tri piliere životopisného filmu 03. jan 2015
• Fantasy kulty 06. dec 2014
• Bombové mokré sny vo vašom živote 06. dec 2014