Jedného uzimeného dňa som sa vypravil do kina Mladosť, kde som prežíval svoju filmovú artovú mladosť na ranných filmoch Jima Jarmuscha, Slonom mužovi, Stalkerovi či Lynchovom masterpiece Modrý zamat. Presne podobný závan nostalgie a histórie na mňa dýchol aj z najnovšieho počinu History Channel, ktoré si neukrojilo nič menšieho ako pokus priniesť na TV obrazovky seriálovú napodobizeň Kráľovstva nebeského. Zúčastnil som sa predpremiéry seriálu Knightfall, ktorý môžte vidieť na programe HBO a z ktorého dojmy si môžte prečítať v nasledujúcich riadkoch.

Záver filmového roku 2017 v slovenských kinách okrem skvelej komédie Jumanji: Vitajte v džungli či muzikálového Najväčšieho showmana priniesol aj skutočný príbeh Yossiho Ghinsberga, z ktorého ale do smiechu ani do spevu určite nebude. Ten sa totiž na začiatku osemdesiatych rokov na tri týždne stratil v bolívijskej džungli. Jeho príbeh si za svoj snáď prvý nehororový námet vybral režisér Greg McLean (Wolf Creek, Krokodíl: Návrat do krvavej lagúny). Yossiho sa chopil Daniel Radcliffe, ktorý sa slušne začína vymaňovať z Harry Potter škatuľky a vyberá si pomerne rozmanité úlohy. Ako dopadlo prvé filmové spracovanie fascinujúceho životného príbehu?

Ak by som mal menovať jeden z najpodceňovanejších filmov posledných rokov, bolo by to Šialenstvo Debory Logan (2014), skvelý found footage horor, ktorý citovali i niektoré horory bežiace tento rok v kinách. Našťastie jeho režisér Adam Robitel dostal šancu v nevďačnom štvrtom pokračovaní ďalšej nekonečnej hororovej série (Saw), ktorú založil geniálny "master of horror" James Wan. Ten po dvojke síce zdrhol k nalešteným bicákom Vina Diesela a Aquamana, ale sériu drží pevne v rukách scenárista, herec a režisér Leigh Whannell. A ajhľa, nové Insidious je podobným kvalitatívnym znovuzrodením, ako bola Annabelle 2. Insidious 3 sa snažilo naviazať na úspech a nespornú kvalitu prvých dvoch dielov, ktoré ešte točil sám Wan predtým, než išiel do čistej komercie alá Rýchlo a Zbesilo 7. Nebol to vyložene zlý pokus, ale v druhej polke skĺzol k zbytočnej sebaparódii a vyšumel rýchlejšie ako fľaša šampanského v ruke Braňa Mojseja. Zbytočný by bolo slovo, akým by som ho teraz zhodnotil, a uvedomujem si, že si z neho na rozdiel od predošlých dielov nič nevybavujem.

Filmový rok sa s rokom zišiel a je čas obhliadnuť sa za haldou peňazí pochovanou v útrobách temného multiplexu a časom stráveným čučaním na obrovské (Imax), veľké (multiplex) či normálne (art kiná) plátno. Ak ste len sťahovali a pozerali zhmotnené vízie filmárov na notebooku, TV, (c)hoďte sa hanbiť do studenej vane ku kaprovi, ale i pre vás tu je skromný prierez rokom 2017. Prejedenému majonézového šalátu mi náš nebezpečný šéfredaktor priložil nabrúsený lístok do kina k hrtanu (kto sa porezal na papieri, vie, o akom nebezpečenstve hovorím), aby som spísal nejaký rebríček za uplynulý rok, a to sa samozrejme neodmieta, keď sa teda chcete dožiť poopičného novoročného rána. 

Je tady konec roku a s ním se tak nabízí ideální čas na to bilancovat a podívat se, co nám uplynulých 12 měsíců v kinech přineslo. Na následujících řádcích si tak pojďme připomenout, jak se vyvíjel právě končící rok a připomeňme si ty snímky, které si u našich redaktorů vysloužily ty nejlepší hodnocení. Jak se povedly filmy, které si pro nás rok 2017 přichystal?

Ladíme (2012) bolo príjemnou zábavou najmä pre fanúšikov popovej hudby – v a capella verzii, teda celkom bez nástrojov, tu herečky zaujímavým spôsobom prespievali viaceré hity. Mladšia verzia seriálu Glee príbeh navyše presunula do vysokoškolského prostredia, ktoré tínedžerskej zápletke úplne nezabránilo, príbeh sa však posunul do menej korektnej a moralizujúcej zóny. Pokračovanie Ladíme 2 o tri roky neskôr nebolo úplne vyžiadané, keďže však bola ešte stále väčšina postáv na univerzite, pomerne fungovalo. K aktuálnej trojke sa vrátili všetky herečky, na režisérsku stoličku však zasadla Trish Massieu, pre ktorú to bol po piatom pokračovaní Let´s Dance iba druhý zrežírovaný projekt. Obsadeniu na čele s Annou Kendrick do spevu bolo. Platilo to aj pre divákov pri odchode z kinosály?

Pôvodne som nechcel o nových Star Wars písať ani mäkkého Jodu, ale po lavíne hejtov v tuzemských i zahraničných diskusiách mi to nedá. Plánoval som tento diel vynechať úplne, ale kontrovezia ma nalákala. Na film som išiel deň pred Vianocami za vlastné peniažky s tým, že nejako tých obludných 150 minút prezívam. Nie som nejaký obrovský fanúšik univerza a táto recenzia bude čisto z pohľadu klasického kritického diváka. Stará trilógia je samozrejme skvelá, i keď som ju nevidel 397 krát. Nová spätná trilógia ma až na Pomstu Sithov vôbec nebavila a prišla mi zbytočná. Abramsova Sila sa prebúdza sa mi páčila, bol to kvalitný remake Novej nádeje a prekvapila ma, lebo inak filmy a seriály od J.J. Abramsa z duše neznášam. Rogue One mal skvelý nápad a odvážny koniec, ale natočil ju Gareth Edwards, ktorého réžia mi príde extrémne nudná. Takže očakávania od nového dielu boli u mňa nulové.

Nebezpečný svet všemocných drogových kartelov a nekompromisných agentov FBI na mexických hraniciach zažíva dnes renesanciu, vďaka ktorej vzniklo pokračovanie Sicaria (2015) s podtitulom Soldado, čo v preklade znamená vojak.

Trvalo to desať rokov, ale muzikálový hit Mamma Mia! (2008) dostane sentimentálne pokračovanie, kde sa objavia všetky herecké hviezdy z predošlého filmu. Zápletka bude mať retrospektívny nádych, kde sa budú prelínať dve časové línie.

„Strata lásky v partnerskom vzťahu je jednou z najsmutnejších vecí na tomto svete.“ Žiaľ, súčasný trend modernej ľudskej spoločnosti dáva čoraz väčší priestor na to, aby sa tento výrok týkal stále väčšieho počtu párov. A keď sa láska zmení na nenávisť, tak to je už vôbec to najhoršie. Z tohto pohľadu je možné najnovší prírastok renomovaného ruského režiséra Andreja Zvjaginceva považovať za akýsi protiklad ku filmu Láska od rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho, ktorý naopak umožňuje divákovi filmovo precítiť skutočnú podobu a hĺbku partnerskej lásky.