Už odmala som ako každý filmový nadšenec zbožňoval horory. Nedocené filmy, ktoré sa snažia u diváka vyvolať pocit, že jeho najhoršie nočné mory sa môžu na krátku chvíľu stať skutočnosťou. Zo všetkého najviac sa mi páčia nadprirodzené horory o príšerách a monštrách, ktorým jedna obeť nikdy nestačí. Dnes sa tento hororový podžáner takmer vytratil a môžeme ho vidieť už len v béčkovej produkcii, ktorá neprináša nič zapamätaniahodné. Preto by som rád pripomenul šesť podľa mňa posledných a epesných kúskov filmového umenia, ktoré posunuli tento hororový žáner po technickej stránke na pomyselný vrchol, ktorý zatiaľ nebol neprekonaný a asi ani nebude.
Votrelec: Vzkriesenie (1997) Rozpočet: $75 miliónov
Väčšina fanúšikov hororov sa nevie zhodnúť na tom, či je najlepším dielom série jednotka alebo dvojka. Pre mňa je to bez zaváhania štvrtý diel, ktorý zároveň považujem za najlepší hororový film vôbec. Je to spôsobené najmä tým, že film režíroval Jean-Pierre Jeunet, ktorý filmu vtisol svoj nenapodobiteľný rukopis. Vytvoril tým horor s jedinečnou atmosférou, ktorý na jednej strane diváka uchváti svojimi sýtymi umeleckými zábermi so zmyslom pre detail, a na druhej ho úplné odrovná zvrátenou morbiditou, ktorej nie je páru. Technická stránka filmu a bábkové triky sú na najvyššej úrovni, aké ste mohli v tomto žánri vidieť, a nútia diváka sa zamyslieť, či to náhodou nie je aj skutočné. Najmä posledná štvrtina filmu je dychberúca s ultimátnou verziou zmutovaného votrelca, ktorá by sa dnes už do kín dostať nemohla.
Anakonda (1997) Rozpočet: $45 miliónov
Anakonda síce nepatrí medzi moje najobľúbenejšie horory, ale ak niekto natočí horor o obrích hadoch, ktoré existujú - a s minimom CGI efektov - tak si získal moju priazeň bez ohľadu na to, že film neoplýva najgeniálnejším scenárom. Film sa môže pochváliť tiež pestrým hereckým obsadením, ktorému kraľuje Jon Voight, ktorý je rovnako úlisný (ak nie viacej) ako jeho 10 metrov dlhí kamaráti. Film sa stal vďaka vynikajúcemu a realistickému spracovaniu nenažraných hadov kultom, na ktorý sa snažilo nadviazalo aspoň tucet podobných filmov, hoci bez väčšieho úspechu.
Horizont udalosti (1997) Rozpočet: $60 miliónov
Chladný vesmír, pokazená vesmírna loď a neznáma sila, ktorá si chce urobiť z posádky krvavý boršč. To je kombinácia, ktorá bude fungovať za každého počasia, hoci rozpočet takého hororu musí byť značný, preto sa dajú takéto filmy spočítať na prstoch jednej ruky. Technická stránka filmu je brilantná a pri detailných záberoch priam cítite zápach krvi. Posádka je klasicky postupne doslova strávená zlom, ktoré sa usídlilo v lodi - dokým nepríde na radu Dr. Weir excelentne zahraný Samom Neilom, ktorý úroveň morbidity posunul do takých horizontov, že polovicu jeho scén museli tvorcovia vystrihnúť, aby sa film vôbec dostal do kín. Bohužiaľ rozšírená verzia filmu sa nezachovala kvôli nevhodnému uskladneniu filmového pásu, a tak hororový svet prišiel o možno najlepší hororový kúsok všetkých čias.
Chobotnica (1998) Rozpočet: $45 miliónov
Producenti si zrejme povedali, že keď rozpočet nestačí na vesmírnu vyvražďovačku, tak si vystačíme aj s výletnou loďou, na ktorej si pochutná zmutovaná gigantická morská príšera, na ktorú by si netrúfla ani Godzilla. Film je originálnym hybridom krvavého hororu a hláškami nabitej akčnej jazdy, ktorá ani na minútu nenudí. Samotná chobotnica a jej pažravé chápadlá sú síce vytvorené najmä pomocou CGI efektov, ale vzhľadom k roku vzniku sú fenomenálne a k dynamickému tempu filmu by sa pomalé bábkové príšery nehodili. Výsledkom je zaujímavý mix, ktorý každému nesadne, ale svojím poňatím vytvoril len ťažko zameniteľný horor.
Blade (1998) Rozpočet: $45 miliónov
Možno jediný populárny komiksový film, ktorý sa môže pyšnieť podtitulom hororový. Ešte predtým, ako komiksy začali byť akčnými komédiami a upíri boli krvilačné desivé bytosti, si mohli diváci vychutnať tento krvavý komiks s dnes už nemysliteľným ratingom mládeži neprístupný. Nekompromisný lovec upírov, ktorý najprv strieľa, potom sa mečom oháňa, a keď sú všetci mŕtvi, čaká na ďalšiu várku upírskych noshledov. I keď sa film snaží ukázať upírov v tom temnejšom svetle, čo sa mu do istej miery darí, ich priveľká popularita vo filmoch im vzala ich desivé čaro. Vďaka tomu sa Blade nedá považovať za plnohodnotný horor, aj keď pred 40 rokmi by pri ňom ľudia v kine omdlievali.
Múmia (1999) Rozpočet: $80 miliónov
Jeden z posledných pokusov Hollywoodu o natočenie epického hororu, ktorý síce dopadol nad očakávania dobre, ale definitívne odsunul monštrá do komerčnejších vôd, kde slúžia viacej na pobavenie ako na vystrašenie. Film sa tiež šikovne prispôsobil potrebám súčasných divákov - mixom všetkých žánrov od hororu cez komédiu až po akčné dobrodružstvo, kde hlavní hrdinovia už nezomierajú. Hororové pasáže sú nadmieru vydarené a pôsobivé, ale dostatočne popreplietané odľahčenými scénami, aby si divák mohol vydýchnuť, z čoho sa v budúcich hororových filmoch stal nepríjemný precedens.
Všetky filmy boli natočené na konci 90 rokoch, kedy sa pomaly, ale isto končila doba tých veľkorozpočtových hororov, a to kvôli publiku, ktoré bolo nimi presýtené od fenoménu Votrelec (1979), ktorý započal ich popularitu. Hneď po ňom sa ako huby po daždi objavili dnes už kultové série ako Piatok 13, Nočná mora z Elm Street, Detská hra a Vreskot. Tieto filmy sa natáčali ako na bežiacom páse a boli svojou kvalitou rôznorodé, ale to nikomu nevadilo, lebo nebola takmer žiadna konkurencia a záujem divákov sa zdal byť bezodný. To sa však v novom storočí zmenilo a horory sa pozvoľna začali zmäkčovať. Príšery a monštra prestali byť desivé a bábkové triky nahradili CGI efekty, ktoré boli čím ďalej, tým menej strašidelné a presunuli sa do dobrodružných a komiksových filmov. To bola posledná kvapka, ktorá horory s príšerami nadobro vytlačila z hollywoodskej produkcie a presunula ich do nezávislých vôd, kde nemajú také zázemie, aby sa znovu vrátili na výslnie. Posledný tvorca, ktorý sa snaží udržať filmy s príšerami pri živote, je Guillermo Del Toro. Preto mu držím všetky palce. Hoci sa mu jeho vysnený horor At the Mountains of Madness od P.H. Lovecrafta rozpadol, tak si to vynahradil netypickou romancou The Shape of Water, ktorá aspoň trochu vynahrádza prázdne miesto po filmoch s realistickými príšerami.
Ako sa hovorí: keď sa jedny dvere zatvoria, druhé sa otvoria. Tak som veľmi rád, že toto porekadlo platí aj na túto tému. Keď sa hororovým filmom s príšerami prestalo dariť vo filmoch, tak sa našťastie uchytili vo videohernom priemysle, kde žnú úspech, ktorý ich hádam tak skoro neopustí.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!