Nakrúcanie filmu je zložitý a premenlivý proces. Aj napriek tomu, že má takmer každý film vopred pripravený scenár, a od hercov sa očakáva, že sa ho budú držať, herectvo je predsa len voľné a kreatívne povolanie – a aj vďaka tomu nie je vždy výsledná scéna presným prepisom napísaného dialógu. Nakrúcanie sprevádzajú rôzne zaujímavosti a príhody a diváci tak môžu žasnúť nielen nad vynaliezavosťou tvorcov, ale aj nad schopnosťami a zážitkami hercov. Inak tomu nebolo ani pri nakrúcaní trilógie Pán prsteňov – o prenesenie Tolkienovho majstrovského diela na plátna sa postarala obrovská skupina talentovaných ľudí. Diváci si však okrem skvelého filmového zážitku môžu odniesť aj niečo iné – zákulisné informácie z natáčania. Čo zaujímavé sa udialo na pľaci Pána prsteňov?
Natáčanie takého formátu si vyžaduje od hercov naozajstnú snahu a často aj sebazaprenie – kráľom v tejto oblasti sa zdá byť Viggo Mortensen, ktorý hral úlohu Aragorna. Počas nakrúcania sa mu nevyhýbali zranenia, z ktorých jedno môžeme priamo zahliadnuť na plátne. V druhej časti trilógie Mortensen pri jednej scéne kopol do železnej prilby tak silno, až si zlomil niekoľko prstov na nohe. Neprerušil však nakrúcanie, práve naopak – využil výkrik bolesti na to, aby scéna plná frustrácie a žiaľu vyzerala vierohodnejšie. Režisér Peter Jackson sa o zranení dozvedel až potom, ako bola scéne dokončená. Sám Mortensen sa vyjadril, že nechcel o tomto incidente veľmi rozprávať, pretože to nebolo nič výnimočné, keďže mnoho kaskadérov sa pri nakrúcaní zranilo omnoho horšie a svoje scény dohrali do konca. Tomu, že bol filmový Aragorn svojej úlohe veľmi oddaný, svedčí aj fakt, že si pri jeden bojovej scéne nalomil zub a chcel, aby mu ho režisér naspäť prilepil lepidlom, aby mohol scénu dokončiť. Jackson odmietol a išli k zubárovi. Priamo vo filme môžeme vidieť ešte jedno zranenie – keď si Gandalf v Bilbovom príbytku buchne hlavu o trám, je to skutočná nehoda herca Iana McKellena – predsa len, herec s výškou 180 cm si musel v hobitej nore dávať veľký pozor.
Zaujímavú obetu pre film musel vykonať aj Sean Bean, predstaviteľ Boromira. Bean má totiž veľký strach z lietania a keďže sa často filmovalo na nie úplne dostupných miestach, herci sa tam museli prepravovať helikoptérou. To Bean odmietal a v prípadoch, kedy to nebolo úplne nevyhnutné, sa na miesta prepravoval inakším spôsobom. Privstal si o niekoľko hodín a už plne oblečený v kostýme sa na miesto natáčania vyštveral radšej sám.
Nikto však pre Pána prsteňov nebol viac zapálený ako Christopher Lee – odkedy boli knižky v roku 1954 publikované, čítal ich každý rok. Mal teda o „zdroji“ vynikajúce informácie a často dával tipy napríklad maskérkam o tom, ako majú vyzerať masky príšer. Lee taktiež udržiaval korešpondenciu s autorom J.R.R. Tolkienom – a ten údajne súhlasil s tým, aby v prípadnej filmovej adaptácii hral Gandalfa. Dostal však rolu Sarumana. Prijal ju s tým, že chce byť súčasťou produkcie, akokoľvek je to možné.
Pri obsadení treba spomenúť aj hercov, ktorí mohli byť alternatívnymi tvárami postáv. Viete si v úlohe Aragorna predstaviť Vina Diesela? On sa totiž o tú úlohu uchádzal. Hrať ho mohli aj Nicolas Cage a Daniel Day-Lewis, ale oni rolu odmietli. Aragorna skutočne pár dní hral Stuart Towsend, ale Jackson si myslel, že je na úlohu primladý. Úlohu Gandalfa zas odmietli veľké mená ako Anthony Hopkins, Patrick Stewart a Sean Connery. Čo sa ženských úloh týka, do pôvodných kastingových vízií zasiahlo tehotenstvo vybraných herečiek – Lucy Lawless mala byť Galadriel a Uma Thurman zas Arwen.
Zaujímavé veci sa diali aj na technickom poli. Na výrobu vstupnej brány do Helmovho žľabu najali firmu, ktorá bola na tú prácu až príliš dobrá– postavili tak pevnú bránu, že sa im ju spočiatku baranidlom ani nepodarilo prelomiť. Peter Jackson sa vyjadril, že ak by v realite mal brániť nejaký hrad, určite by chcel, aby jeho brána bola od ľudí z WETA Workshop. Tí sa starali aj o výrobu zbraní pre filmy a taktiež si na plátne aj skutočne zahrali – boli orkami, ktorí pod Isengardom vyrábali zbrane.
Keďže pre epické bojové scény v trilógii bolo treba tisíce a tisíce bojovníkov, vyrábali sa pomocou počítačovej technológie – program sa nazýval MASSIVE a vedel vyrobiť armádu orkov či elfov, ktorí boli schopní individuálnej akcie a vedeli v boji rozoznať priateľa od nepriateľa. Režisér Jackson mohol kliknúť na ktorúkoľvek postavu v obrovskom dave a vidieť scénu cez jej oči.
Inak sa ale tvorcovia snažili používať počítačovú technológiu čo najmenej – napríklad pri nahrávaní hlasu pre postavu Stromobrada, ktorého daboval John Rhys-Davies - herec, ktorý stvárnil Gimliho. Dunivý hlasový prejav Stromobradado filmu vytvorili tak, že herec repliky nahovoril cez drevený megafón, pričom hovoril najnižšie položeným a najhlbším hlasom, ako sa mu dalo. Čo sa týka zvukov, ktoré vydávali orkovia – z časti boli vytvorené pomocou nahrávok zvukov, ktoré vydávajú tulenie mláďatá.
Pri nakrúcaní hrali dôležitú úlohu aj nápoje a tekutiny. Tmavé vnútro úst orkov nebolo dosiahnuté počítačovo – herci, ktorí ich hrali, pred každou scénou vypili ústnu vodu, ktorá bola zo sladkého drievka. Andy Serkis, ktorý hral Golluma, potreboval mať pre svoj náročný hlasový prejav hrdlo stále zvlhčené. Vypil teda pri nakrúcaní litre nápoja, ktorý nazýval „gollumovský džús“ – zloženie bolo med, citrón a zázvor.
A čo sa týka hobitích nôh, jedného z poznávacích znamení Pána prsteňov? Pre každý deň nakrúcania sa vyrábali nové. Vyrábali sa z latexu v špeciálnej rúre, ktorá fungovala nonstop, aby zabezpečila viac než 1600 párov pre celé nakrúcanie. Dôvodom bolo to, že ich herci pri „vyzúvaní“ na konci nakrúcacieho dňa až príliš poškodili.
Ako môžeme vidieť, do nakrúcania jedného z najznámejších trilógií v knižnom i filmovom svete išlo veľa úsilia, ale aj originality a nápadov. Vynechali sme niečo? Napíšte nám do komentárov.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!