Pre dospievajúcich chlapcov predstavujú prvé stretnutie so svetom sexu. Získavajú isté predstavy či idoly. V dospelosti ho taktiež neopustia – často spôsobuje konflikty v partnerských vzťahoch. Nie je to však len záležitosť mužov. Síce sa častejšie k nemu priznávajú, no podľa prieskumov v pozeraní videí tohto typu nezaostávajú ani ženy. Pornografické videá však nie sú len povrchnou a plytkou zábavou a rýchlym uspokojením. Tvoria samostatný filmový žáner, často s veľkou produkciou a výpravou. V rámci aktuálnej témy mesiaca si tento žáner predstavíme.
Pornografické filmy či filmy pre dospelých ukazujú sexuálny obsah s cieľom vzrušenia či uspokojenia diváka. Znázorňujú sexuálne fantázie. Základný rozdiel medzi erotickým filmom a filmom pornografickým je ten, že druhý spomenutý žáner zobrazuje sexualitu otvorenejšie a využíva úplnú nahotu. Príbeh pritom nehrá takmer žiaden význam. Spôsobov, akými sa pornografické filmy dostávajú k divákom, je mnoho – v súčasnosti je to hlavne internet, no je aj veľa DVD či televíznych staníc. Nemôžu sa premietať v bežných kinách, preto existujú kiná pre dospelých.
Základné delenie pornografie je na „softcore“ a „hardcore“. Jemnejší druh obsahuje len nahotu či čiastočnú nahotu, neukazuje pohlavný styk či fetiš. Tvrdšia pornografia už viditeľne zobrazuje pohlavný styk. Pornografické snímky sa taktiež delia do rôznych „subžánrov“ podľa toho, čo zobrazujú, kto v nich vystupuje a samozrejme, aké činnosti vykonáva.
The Devil in Miss Jones (1973)
Mohlo by sa zdať, že pornografia je len záležitosťou, ktorú priniesol nástup internetu. Nie je to pravda, vyrábala sa už od čias prvého filmu, na konci 19. storočia. Spočiatku však boli považované za nemorálne a bola snaha zakázať ich, prípadne aspoň potlačiť zákonmi o obscénnosti ich distribúciu. Mohli sa produkovať, ale rozširovať ich nemohli kanály pre verejnosť. Premietali sa v nevestincoch a kinách pre dospelých, boli súčasťou mužskej rozlúčky so slobodou. Väčšiu distribúciu dosiahli až domácimi videami. Nástupom internetu sa úplne zmenil spôsob šírenia pornografie a taktiež sa sťažilo jej cenzurovanie.
O prvý erotický film sa už v roku 1896 postarali Francúzi Eugene Pirou a Albert Kirchner. Film Le Coucher de la Marie mal sedem minút a Louise Willy v ňom previedla v kúpeľni striptíz. Zaujímavosťou je, že v ten istý rok bol vo filme prvýkrát zobrazený bozk. Toto vyvolalo veľké pobúrenie, pretože bozkávanie na verejnosti mohlo viesť k trestnému stíhaniu. O dekádu neskôr sa v Rakúsku organizovali filmové večery len pre pánov, kde sa mladé miestne dievčatá zobrazovali úplne nahé v produkciách od spoločnosti Saturn-Film. Často sa však za začiatky pornografických filmov pokladá Južná Amerika. A čo tieto filmy zobrazovali? Nič odlišné od dnešných. Nemecký film Am Abend z roku 1910 zobrazoval ženu, ktorá masturbuje a neskôr má orálny, pohlavný i análny styk s mužom.
Deep Throat (1972)
V predvojnových rokoch museli byť filmy distribuované tajne, pretože ak by vás prichytili pri ich pozeraní či iba vlastnení, mohli by ste ísť do väzenia. Situácia sa uvoľnila až v sedemdesiatych rokoch. Európa bola vždy viac naklonená sexuálnej otvorenosti. Dánsko bola prvá krajina, ktorá zaviedla zákony umožňujúce pornografiu. Následne začalo natáčať pornografické filmy s relatívne veľkým rozpočtom, v ktorých dokonca hrali i mainstreamoví herci.
No i USA má niekoľko pornografických „prvý, prvá, prvé“. Rok 1971 priniesol napríklad prvý „gay“ pornografický film. Filmy ako Deep Throat (1972) či The Devil in Miss Jones (1973) síce mali otvorene sexuálny obsah, no mohli byť premietané v mainstreamových kinách. Zo sedemdesiatych rokov je aj kontroverzný historický film Caligula (1979), ktorý zobrazuje zhýralý život rímskeho cisára. Otvorene znázorňuje nielen násilie, ale aj sexuálne scény, preto býva často zaraďovaný medzi pornografické filmy. V mnohých krajinách bol zakázaný, no znamenal skutočný prelom – sexuálny obsah bol zakomponovaný do úplne iného žánru, aby pomohol vykresliť danú dobu. To, že erotika už čoskoro bude pevná súčasť bežných filmov, predpovedal aj William Rotsler, americký karikaturista: „Erotické filmy sú tu a ostanú tu. Nič to nezastaví.“
Caligula (1979)
Rozšírenie moderných technológií ako videokamera v osemdesiatych rokoch či internet v deväťdesiatych rokoch a novom miléniu, pomohli rozšíreniu pornografických snímok. Nepomohli ale biznisu – bolo toľko amatérskych filmov, že pornografické spoločnosti mali menší zisk. Stále sa však točili aj veľké produkcie – konkrétne dva najdrahšie pornofilmy s názvom Piráti. Majú pútavý a vtipný príbeh, prepracované špeciálne efekty a nielen dobrých pornohercov, ale i klasických hercov. Spracovaním sa podobajú aj na veľké hollywoodske produkcie.
Aj mnohé zo známych európskych či amerických filmov majú dnes erotický nádych a sexualita sa zobrazuje otvorene. I keď proti erotickým a pornografickým filmom dodnes mnohí protestujú, slová Williama Rotslera sa splnili. Erotické filmy sú stále tu.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Pas, peniaze a prdiaci prášok (Jo Nesbø: Časovaňa doktora Proktora, 2015) 03. feb 2018
- Vitajte v džungli (Stratený v Džungli, 2017) 06. jan 2018
- Obohraná pieseň (Ladíme 3, 2017) 31. dec 2017
- Muži či samota? To je otázka (Ktorý je ten pravý?, 2017) 24. sep 2017
- Star Wars: Epizóda IX má nového režiséra a dátum premiéry 14. sep 2017