Historické osobnosti pripadajú bežným ľuďom vzdialené. Ako by to ani neboli ľudia, ale skôr postavičky z mýtov a legiend. Tomuto nazeraniu nepomáhajú ani filmové a knižné predlohy. Po väčšinou nepodávajú plnohodnotné informácie a mnoho ľudí má potom Abrahama Lincolna v mysli zaradeného do tej istej kategórie, v ktorej sa nachádza napríklad aj Aragorn z Pána prsteňov.
Mám rád filmy o historických osobnostiach, človek sa z nich môže veľa naučiť. Mal by však mať na pamäti, že film nie je život. Film musí mať zaujímavý príbeh a nesmie byť ani veľmi zložitý. To núti scenáristov, ktorí adaptujú príbehy o reálnych ľuďoch, aby ich život zhustili a vyhodili nezaujímavú vatu. Obľúbeným fígľom je zliať niekoľko reálnych postáv do jednej. Napríklad vo filme Pain & Gain Michael Bay zlial 3 zločincov a vytvoril z nich jedného človeka. Bol to logický krok. Zredukovaním postáv dostal viac priestoru na vykreslenie charakterov a sprehľadnil celkové dianie vo filme. Jednoduchšie sa sleduje jeden človek ako traja. Priestor, ktorý ponúka film je oproti životu maličký a preto doňho treba vopchať to čo sa dá.
Možno niekomu z Vás napadla myšlienka. Aké boli historické osobnosti v skutočnosti? Na túto otázku existuje odpoveď, pričom platí, že čím bližšie sme k súčastnosti ,tým je uspokojivejšia. Aký bol Alexander Macedónsky? To sa žiaľ asi nikdy nedozvieme. Starovek veľmi neposkytuje informácie o charaktere ľudí, z tej doby, azda jediná výnimka je Ježiš Kristus. Pričom , o jeho charaktere vám viac povie Biblia ako všetky filmy dokopy.
Od Alexandra Macedónskeho by som preskočil hneď k ďaľšiemu megalomanovi. Adolf Hitler. Áno, všetci vieme, bol to demagóg a vrah miliónov. Hitler bol ale zároveň iba človek.
Osobnosť Adolfa Hitlera veľmi dobre ilustrujú jeho monológy, zozbierané v knižke Adolf Hitler Monology ve Vůdcově hlavním stanu 1941-1944. Vydáva vydavateľstvo Aurora. (Slovenský preklad bohužiaľ nie je). Z týchto zápiskov sa čitateľ dozvie veľa zaujímavého. A hlavne, priblížia nám Hitlera takého, akého ho nepoznáme. Myslíte si, že zločinec si o sebe myslí, že je zločincom? Vôbec nie. Každý človek má svedomie, ktoré zvykne pri konaní zla hlasno kričať. Človek sa ale nerád cíti vinný a dlhodobé zlé svedomie je ťažká psychická záťaž. Prirodzene sa preto snaží svoje činy ospravedlniť. Napríklad takto:
Míru může být dosaženo pouze přirozeným pořádkem. Pořádek předpokládá, aby se národy skloubily a aby je vedli schopnější. Podmaněné národy pak na tom bodou lépe, než kdyby se snažily samy.
Tento pořádek je narušován židovstvím. Židi pomáhají k vítězství bestialitě, podlosti a hlouposti. Křesťanství potřebovalo čtrnáct století k tomu, aby se vyvinulo k nejhorší bestialitě. Proto nesmíme tvrdit, že bolševizmus už byl překonán. Čím důkladněji budou židi vymýceni, tím rychleji bude odstraněno nebezpečí. Žid je katalyzátorem, rozněcujícím hořlaviny. Národ bez židú bude navrácen přirozenému pořádku.
Tak vidíte. Hitlerovi si zabitie miliónov nevinných ospravedlnil budúcim svetovým mierom. Samozrejme, nevyjadroval sa len k ťažkým témam, zaoberal sa napríklad aj stravovaním: Lidé dřív zřejmě žili velmi dlouho. Obrat nastal,když pravěký sběrač plodů začal vařit…. Příroda vytvořila bytost a dává jí všechno, co k životu potřebuje. A jestliže přesto žít nemůže, pak proto, že je ohrožena zvenku, anebo že polevili její obranné síly. U člověka je to většinou způsobeno jím samým. Ropucha je degenerovaná žába. Ale kdo ví, co ropucha žere; určitě žere něco, co jí nedělá dobře.
Nad poslednou vetou isto zaplače každý biológ a človeku príde na, že Hitler bol dosť veľký táraj – taký odborník na všetko. Taktiež veľmi rád odbiehal od témy, chvíľu hovoril o psoch, potom zmenil tému na staroveké civilizácie, o chvíľu načrel do astrológie a takto v jednom monológu dokáže vystriedať aj zo 5 tém naraz.
Mimochodom, viete o tom kedy sa Hitler posledný krát opil? Jeho verzia príbehu je však priveľmi dlhá, preto si budete musieť vystačiť s mojou skrátenou verziou. Mladý Hitler išiel osláviť do krčmy ukončenie semestru. Aj s vysvedčením v ruke. Ibaže v krčme sa strieskal ako delo a vysvedčenie stratil. Tak sa musel vrátiť naspäť do školy, a vypýtať si nové. Medzitým niekto doniesol do školy Hitlerove vysvedčenie roztrhané na 4 kusy. Opitý Hitler ho použil ako toaletný papier. Hitler sa tak zahanbil, že odvtedy už nikdy nepil.
Nemyslím si, že to bola až taká strašná vec. Keby sa niečo také stane mne, určite sa o to podelím s priateľmi pri pive a bude to najlepšia historka večera. Rehotali by sme sa na tom až do umretia. Prečo ale niekto nosil Hitlerove vysvedčenie do školy a vôbec ho zdvíhal zo zeme, asi nepochopím.
Hitler nám nie je až taký vzdialený. Možno to bol len človek, ktorý potreboval dobrého kamaráta, ktorý by ho správne nasmeroval. Niekoho, kto by mu povedal, aby sa prestal brať až tak vážne. Som si istý, že vo svojom okolí máte niekoho s podobným pohľadom na svet. Zoberte ho von, ukážte mu, že svet je fajn. Spravte to ako prevenciu ďaľšej svetovej vojny. Lebo podliaci a hrdinovia nepatria len do knižiek. Sú všade okolo nás. A možno, sme nimi my sami. Kto vie, ktorý z nás pohne dejiny dopredu a akým smerom to bude?
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!